Analýza emisie vo vzťahu k úsporám – tzv. Holtroppova metóda

1.3.3. analýza emisie vo vzťahu k úsporám – tzv. Holtroppova metóda

Skúma prejav menových porúch v súvislosti vydávania peňazí do obehu poskytovaním bankových úverov na financovanie potrieb jednotlivých sektorov (čo vytvára inflačný tlak). Tvorba peňažných úspor naopak znamená, že sa nespotrebovali všetky vytvorené zdroje na osobnú či verejnú spotrebu alebo na investície v jednotlivých sektoroch (čo vytvára deflačný tlak).
Problém ostáva posúdiť ekonomickú opodstatnenosť a správnosť vývoja peňažných úspor, ako aj ich použitie. To sa týka tak peňažných úspor obyvateľstva, ako aj prebytku ŠR a salda platobnej bilancie.
Pri tomto spôsobe analýzy sa rozlišujú:
a) spontánne úspory – tvoria sa v podmienkach uspokojovania spotrebných požiadaviek ekonomických sektorov a pri ekonomicky žiadúcom efekte výroby.
b) vynútené úspory – vyvoláva nedostatočné uspokojovanie potrieb a nedostatočná efektívnosť výroby.

Postup pri analýze emisie vo vzťahu k úsporám je taký, že sa najprv zistí tvorba peňažných úspor a zadlžovanie sa podľa jednotlivých sektorov. Pritom sa peňažná úspora sektora považuje za deflačný impulz a zadĺženie sektora za inflačný impulz. Potom sa porovnávajú inflačné a deflačné vplyvy sektorov, ktoré by sa mali v rámci celého národného hospodárstva kompenzovať. To znamená, že by sa inflačné a deflačné impulzy vzájomne eliminovali. Menové poruchy vznikajú vtedy, ak sú inflačné impulzy väčšie alebo menšie ako impulzy deflačné v celom národnom hospodárstve, čo sa pokladá za prejav nesúladu emisie vo vzťahu k tvorbe úspor.
Súčasne tento spôsob umožňuje posúdiť aj platobnú schopnosť a to podľa jednotlivých ekonomických sektorov v celom národnom hospodárstve.
V sektore zahraničia sa zohľadňuje aj zmena likvidity, ktorá môže byť reakciou na domáce inflačné alebo deflačné impulzy, ale taktiež môže byť vyvolaná opatreniami, prijatými v zahraničí.
Analýza emisie vo vzťahu k úsporám umožňuje zistiť a kvantitatívne merať inflačné a deflačné impulzy, umožňuje spoznať pôvod týchto tendencií podľa sektorov, analyzovať ich charakter a približne určiť ich menový dosah. Poskytuje zároveň priestor aj na sledovanie dvoch skupín inflačných a deflačných vplyvov, a to vnútorných a zahraničných.
Vnútorné zmeny množstva peňazí v obehu však môžu vyvolať aj tlak na rast HDP.