Spôsoby regulácie cien vo verejno-prospešných organizáciách a sieťový systém

4. Spôsoby regulácie cien vo verejno-prospešných organizáciách a sieťový systém

I. regulácia cien
Verejno-prospešné organizácie – také organizácie, ktoré poskytujú statky a služby verejnoprospešného charakteru a sú financované úplne alebo čiastočne prostredníctvom rozpočtovej sústavy.

Charakter a druhy verejnoprospešných statkov, ktoré zabezpečujú prirodzené monopoly, vyžaduje, aby sa na ich financovaní podieľal určitou mierou aj štát. Tak je to aj v trhových ekonomikách, hoci finančný podiel má rôznu výšku.

V krajinách, kde existovalo takmer úplné štátne vlastníctvo, prispel štát za občanov v prípade všetkých statkov a služieb, ktoré mali povahu verejnoprospešných – či už v ekonomickej alebo sociálnej infraštruktúre. Ako to realizovať? Občania nemali vodu, plyn, elektrinu, cestovné a iné statky úplne zdarma, ale tým, že určoval výšku týchto cien, ich vlastne reguloval. Ceny, ktoré spotrebitelia platili, boli nízke a mali charakter maximálnych cien. Rozdiel medzi ekonomickou cenou, ktorá pokrývala náklady za službu alebo statok plus primeraný zisk a cenou, ktorú platitelia splatili, uhrádzal štát. Okrem toho pre niektoré sociálne skupiny obyvateľov sa uplatňovali navyše zľavy (napr. pri cestovnom).
Za roky centrálne riadenej ekonomiky v bývalej ČSFR nebolo možné, aby sa v rámci poskytovania verejnoprospešných statkov sformovali trhové prvky. Štátna správa a hospodárska činnosť splývali tak, že všetko bolo direktívne riadené, ceny regulované a dotované rozpočtom. Podmieňoval to aj vysoký stupeň monopolizácie ekonomiky.
Zásadný obrat v tomto zaužívanom systéme urobila až liberalizácia cien, ktorá sa zaviedla k 1.1.1991. Tak sa zo dňa na deň zrútila regulačná bariéra, ktorá existovala desiatky rokov. Začala sa deregulácia.