24. Rozdiel medzi marketingovým výskumom a systémom spravodajských informácií.

Mrkt výskum je jednorázová akcia, Informácie zíkava výskumnou cestou z primárnych a sekundárnych zdrojov. Mrkt výskum je chápaný ako špecifická súčasť MIS ale i ako špecifický zdroj marketingových informácii. Jeho špecifickosť je daná práve výskumným charakterom celého procesu zhromažďovania, spracovania a analýzy údajov. Podstatnou odlišnosťou údajov získaných výskumom od iných typov externých informácii je ich funkcia v procese mrkt riadenia, ktorou je hľadanie a prinášanie riešení pre konkrétne, nové nezvyčajné situácie.

Systém spravodajských informácii –systém, ktorý si vybudujem na centrálnej databáze. Nosičmi informácii sú predajcovia, línioví manažéri. Získané informácie je potrebné skladať, aby boli komplexné.

prednáška, str. 10, 11
Marketingový výskum
– vždy analyzuje konkrétny problém.

1. Definovanie problému a cieľa výskumu – Ciele delíme na:
a) Opisné (aký je predaj, kto nákupe a i.)
b) Kauzálne (riešenie príčina – následok, t.j. niečo sa stalo – a prečo?)

2. Spracovanie plánu výskumu na zber informácií – informácie musia byť aktuálne, presné a neskreslené. Získavame ich (metódy):
a) Pozorovanie
b) Anketa (kontakt s odpovedajúcim, môže byť o nákupe, druh tovaru, rozloženie peňažných príjmov; treba dobre rozložiť cieľové skupiny a reprezentantov z nich)
c) Experiment (vyberú sa ľudia, vytvoria sa im podmienky a sledujú sa ich reakcie na ne)

3. Realizácia plánu výskumu – zber a analýza informácií sa robí dvomi spôsobmi:
a) Sekundárne zdroje (lacnejšie a rýchlejšie, ale nie vždy stačia)
1) Interné zdroje (správy o hospodárení, bilancie, stavy zásob)
2) Vládne publikácie
3) Verejné publikácie (časopisy, poradca podnikateľa, a i.)
b) Primárne zdroje
1) Metódy výskumu (pozorovanie, anketa, experiment)
2) Kontaktná metóda (pozri nižšie)
3) Výber vzorky
4) Nástroje výskumu

4. Interpretácia poznatkov a správa o výsledkoch – zber treba sústrediť a niekto, to sa v tom vyzná, by ho mal spracovať – výsledky by mali byť vo forme tabuliek/grafov a pod; analýzu musí potom robiť viac ľudí, lebo informácie môžu byť skreslené, závisieť od nálady človeka, ktorý ich spracováva. Zanalyzované informácie treba poslať ďalej, pričom treba vedieť komu čo poslať (čo potrebuje).

Marketingový informačný systém
Každý marketér potrebuje informácie. Údaje potrebuje najmä o:
1. Zákazníkoch (zisťovať ich potreby a analyzovať ich)
2. Konkurentoch (či je lepší, ceny, kvalita, atď.)
3. Trhu (kompletného/regionálneho) – dôležitá je najmä demografia a jej ekonomické nadväznosti (kúpna sila)

Narábanie s informáciami je v M veľmi dôležité. Treba ich mať hlavne včas.
Informácia je merateľná veličina, ktorá vyjadruje poznatky o javoch??.

Informačný systém znamená zber, spracovanie a uschovávanie údajov a dát.

Marketingový informačný systém tvoria ľudia, zariadenia a procedúry na zber, triedenie, analýzu a distribúciu informácií, ktoré by včas mali byť tam, kde ich potrebujú.

Druhy informácií
1. Heuristické (heuristika = umenie vynachádzať nové)
2. Monologické (presne logicky zostavené, vyjadrenie technických/ekonomických súvislostí, relatívne stáleho charakteru – vzorec, funkcia)
3. Obchodné (prispievajú k ďalšiemu rozvoju podnikateľskej činnosti., nabádajú k vyvarovaniu sa chybných krokov, zbytočných strát a sú spojovacím článkom medzi partnermi aj k zákazníkom)
a) Štandardné (10-14 dní)
b) Expresné (3-4)
c) Bleskové (1 deň)
4. Úverové (informácie o stave, ktoré sú zistiteľné k banke, napr. preverovanie bonity)

Informačný systém treba vytvoriť tak, aby informácie prechádzali bez ohľadu na ľudí, ktorí by ich chceli zadržať.

Koncepcia marketingového informačného systému

Manažéri marketingu
Vytvorenie
informácií Marketingové prostredie
Plánovanie – Potreba informácií – Interné zdroje Marketingové spravodajstvo – Cieľové trhy
Realizácia M kanály
Kontrola – Distribúcia informácii – Analýza informácií Marketingový výskum – Konkurenti
Verejnosť
Faktory makroprostredia
Marketingové rozhodnutia a komunikácia