študenti pre študentov - študijné materiály, referáty ...

Pre rýchle hľadanie použite študentský vyhľadávač , ktorý prehľadáva študijné blogy - návod pre hľadanie .
Loading

50. Špecifiká medzinárodného marketingu.

Medzinárodný marketing má aj svoje špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o vhodnej stratégii na uplatnenie podniku v medzinárodnom postavení:
- sociálno-kultúrne odlišnosti – vplyv na správanie a rozhodovanie spotrebiteľov na zahraničných trhoch,
- obchodno-politické podmienky,
- legislatíva upravujúca podnikanie zahraničných subjektov,
- vypovedacia schopnosť informácií,
- problémy pri výskume zahraničných trhov,
- uprednostňovanie tuzemských výrobkov,
- odlišný stupeň organizovanosti zahraničných trhov, problémy so vstupom do distribučných sietí,
- potreba adaptácie marketingového mixu,
- práca v cudzom prostredí a odlišný životný štýl,
- jazykové bariéry,
- ďalšie faktory.

+

Riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM)
Budúcnosť e - iniciatív (napr. zákaznícke portály, e-commerce stránky, komunity s pridanou hodnotou):
a) schopnosť manažmentu vzťahov so zákazníkmi riešiť problémy naprieč špecifickými bodmi interakcie (napr. mail, WEB/portál, telefón, kiosk, agent)
b) porozumieť správaniu zákazníkov (napr. definovanie profilov, "clikstream" analýzy).

CRM - súbor nástrojov, ktoré vo firme podporujú marketing, predaj a zákaznícky servis. Predpokladom pre podporu týchto funkcií je dokonalá znalosť zákazníka, ktorá zaručuje dodanie produktu alebo služby v správnom čase na správne miesto. Funkciu CRM nemožno zabezpečiť jedinou softvérovou aplikáciou. Ide o stavebnicový systém, v ktorom sú jasne definované vzťahy medzi aplikáciami. Jedným zo základných cieľov CRM je zabezpečiť maximálne efektívnu reakciu na potreby jednotlivých zákazníkov a zabezpečenie ich väčšej lojality k firme. Stratégiou je využitie detailnej znalosti individuálneho zákazníka.

Podmienky pre efektívne využívanie CRM (ale aj e-business, ERP,...) systémov:
- dostatočné množstvo korektných údajov (pre potrebné analýzy),
- znalosť kritických faktorov obchodného procesu (pre optimálne "nastavenie" prevádzky),
- vyškolená a kvalifikovaná obsluha (schopná efektívne podporovať vzájomne výhodnú spoluprácu so zákazníkmi).

Z marketingového hľadiska medzi najdôležitejšie príčiny, ktoré vyvolali potrebu vzniku systémov typu CRM, boli nasledujúce trendy:
• deregulácia trhov,
• existencia vysoko efektívnych kapitálových trhov,
• vzrastajúca efektívnosť dodávateľských reťazcov a dodávateľskej logistiky,
• otvorenie virtuálnych obchodných rozhraní na internete.

Pohľady na CRM:
a) strategický pohľad - CRM je zákaznícky orientovaná disciplína, používajúca plánovacie, výkonné a analytické činnosti s cieľom získať, spracovať a udržať zákazníka. Súvisí s marketingovým manažmentom a strategickým marketingom.

b) taktický pohľad - CRM je integrovaný podnikový systém tvorený procesmi, ľuďmi, komunikačnými kanálmi, partnermi, ktorý je určený na naplnenie interakcie s konkrétnym zákazníkom. Súvisí s taktickým marketingom, predajom a službami zákazníkom. Mal by umožniť optimálnu interakciu so zákazníkom, a to v kontexte špecifických bodov interakcie (osobné stretnutie, telefón, e-mail ...), fázy jeho životného cyklu, potrieb a želaní, vrátane realizovaných skúseností s týmto zákazníkom.

CRM ako technologický ekosystém
a) prevádzkový (operatívny) CRM (operational CRM) - slúži na automatizáciu spomenutých troch podnikových činností: predaja, servisu a marketingu a s nimi súvisiacich činností.
- aplikácie automatizácie predaja: Contact Management, Forecasting and Quoting, Pricing Tools, Remote Access/Mobile Computing, WEB enabled Sales Tools,
- aplikácie automatizácie zákazníckeho servisu: Call Center, Help Desk, Telephony Tool - CTI (Computer Telephony Integration), WEB-based Service Delivery,
- aplikácie automatizácie marketingu: Database Marketing, Customer Profiling, Campaign Management, Lead-Tracking Systems.

b) analytický CRM (analytical CRM) - jeho úlohou je zber, uloženie a analýza dát. Okrem Data Warehouse a Data Mart sem patria nástroje, ktoré príslušné dáta vyberú a vo vhodnej forme odovzdajú ďalej, napríklad nástrojom automatizácie marketingu.

c) kooperatívny CRM (collaborative CRM) - ide o skupinu kooperatívnych služieb, (napr. e-mail, hlasové služby, video - konferencie), ktoré umožňujú interakciu medzi zákazníkom a podnikom, resp. medzi zamestnancami podniku. Cieľom je zlepšená komunikácia a koordinácia činností a tým zvýšená miera šance udržať si zákazníkov. Kooperatívny CRM podporuje tiež prevádzkovú a analytickú skupinu aplikácií.

49. Medzinárodné marketingové prostredie a jeho vplyv na marketingové rozhodovanie.

Marketing je vo svojej podstate univerzálny. Je však prirodzené, že v niektorých aspektov sa bude v rôznych krajinách líšiť, pretože aj jednotlivé krajiny aj ich národy sa líšia. Tieto odlišnosti spôsobujú, že marketing, ktorý je úspešný v jednej krajine nemusí byť automaticky úspešný v inej, pretože preferencie spotrebiteľa, konkurencia, distribučné kanály a komunikačné prostriedky sa môžu líšiť. Podnik je vždy situovaný do určitého prostredia, na ktoré pôsobí a ktoré pôsobí na podnik. Ak podnik chce byť úspešný, musí všetky tieto vplyvy analyzovať, poznať smer ich pôsobenia, využívať ich a teda prispôsobiť svoje správanie súčasným podmienkam, ale aj očakávanému vývoju tohto prostredia. Podnik musí všetky tieto faktory zohľadniť pri svojom rozhodovaní v oblasti marketingu.

48. Význam medzinárodného marketingu pre firmu.

Medzinárodný marketing

- ako filozofia podnikania sa zakladá na predstave, že podnik môže vo väčšej miere realizovať podnikateľské a marketingové ciele na svetových trhoch, ak sa vyrába to, čo je odberateľ na celom svete, či jeho vybranej časti, pripravený kúpiť. Zlepšuje možnosti uplatnenia tých výrobkoch na zahraničných trhoch, v ktorých má podnik konkurenčnú výhodu. Vedie k uspokojovaniu potrieb a želaní zahraničných zákazníkov. Mrkt. ako riadiaca koncepcia má tak integrujúcu funkciu medzi potrebami medzinárodného zákazníka a cieľovým systémom podnikania.

- ako stratégia získavania zákazníka – podnik realizuje výskum zahraničného trhu a volí formy vstupu na zahraničný trh, robí segmentáciu, výber cieľového trhu, volí vhodný positioning, realizuje medzinárodný marketingový mix. Inak povedané hlavnou úlohou je vypracovať konkrétnu stratégiu a opatrenia na získanie zákazníka na zvolených trhoch krajín.

Pre firmy uvažujúce o vstupe na zahraničný trh existuje množstvo dôvodov, ktoré vedú firmu k medzinárodným aktivitám:
- nadnárodné firmy ponúkajú lepšie produkty alebo môžu nižšími cenami napadnúť domáci trh existujúcej firmy. Firma sa môže rozhodnúť k protiútoku na domácich trhoch týchto konkurentov, aby obmedzila ich zdroje.
- na niektorých zahraničných trhoch je možné dosiahnuť vyšší zisk ako na domácom trhu,
- firma zväčší svoju zákaznícku základňu, aby dosiahla ekonomický rozsah výroby,
- firma zníži svoju závislosť na jedinom trhu,
- zákazníci firmy sa rozhodnú odísť do zahraničia a vyžadujú služby firmy i tam.

47. Medzinárodný marketingový mix.

Uspokojovanie potrieb zákazníkov je hlavnou úlohou marketingu a dosahuje sa prostredníctvom marketingového mixu. Marketingový mix (ďalej MM) je podstatou koncepcie moderného marketingu. Je prostriedkom, pomocou ktorého možno uspokojovať mnohoraké požiadavky zákazníkov. Predstavuje spojenie všetkých prvkov, aby sa podarilo uspokojiť všetky očakávania a potreby zákazníkov.

K základným zložkám marketingového mixu patria:
- Výrobok alebo služba, ktoré sa ponúkajú zákazníkom.
- Cena, za ktorú sa výrobky či služby predávajú
- Miesto, alebo distribučná sieť, pomocou ktorých sa výrobok či služba stávajú dostupnými pre zákzníkov.
- Niektorá z foriem propagácie, alebo komunikácia, ktoré zákazníkov či spotrebiteľov oboznamujú s výrobkom alebo službou.

Jednotlivé zložky MM tvoria homogénny systém, ktorý je označovaný ako „submixy“ marketingového mixu. Preto hovoríme o cenovom submixe, výrobkovom a pod.

Ready-made společnost se splaceným kapitálem.

P R O D U K T C E N A M I E S T O P R O P A G Á C I A
Kvalita, záruky Rabat Distribuč. cesty Reklama
Sortimentné služby Skonto Zásoby Podpora predaja
Imidž Platobné podm. Doprava Osobný predaj
Ochranná známka Úverové podm. Logistika Public relations
Dizajn
Obal

Jednotlivé nástroje v submixoch MM sa kombinujú pre každý prípad samostatne, a to v súlade so zameraním podniku pri súčasnom rešpektovaní všetkých podmienok a času, v ktorom sa táto činnosť realizuje.
Marketingový mix je teda súhrnom všetkých nástrojov, ktoré vyjadrujú vzťah podniku k jeho podstatnému okoliu /zákazníkom, spotrebiteľom, ale aj k dodávateľom, k fin. inštitúciám a pod./

1. Marketingový mix tvorí vhodný základ na rozmiestňovanie finančných a ľudských zdrojov. Každá firma musí vyčleniť určité množstvo zdrojov na marketing.

2. Marketingový mix pomáha pri určovaní zodpovednosti. Rozdelenie zodpovednosti na jednolivých pracovníkov je uľahčené vtedy, keď sú k dispozícii logické a hodnoverné základné poznatky o „ideálnom“ marketingovom mixe.

3. MM umožňuje analyzovať pružnosť. Prostriedky vyčlenené pre jednotlivé komponenty marketingového mixu sú určené na to, aby zabezpečovali návratnosť.

4. Komunikáciu možno uľahčiť. Úplné pochopenie hlavných komponentov MM môže vytvoriť základ názvov funkcií opisujúcich pracovnú náplň, ktoré budú celosvetovo zrozumiteľné. Ak bude niekto hovoriť o manažérovi M komunikácie, bude každému jasné, čím sa daný pracovník zaoberá. Preto správne definovaná a pochopená analýza MM môže zohrať dôležitú úlohu nielen v organizačnom rozvoji firmy, ale aj v systéme jej komunikácie s okolím.

K ozdraveni firmy, Vám pomůže naše revitalizace spolecnosti.

46. Riadenie vzťahov so zákazníkmi v medzinárodnom marketingu.

Marketing má zásadný význam pri spracovaní medzinárodne orientovanej podnikateľskej filozofie podniku. Keď medzinárodný marketing preberie úlohu sprostredkovateľa medzi zákazníkom v rôznych krajinách sveta a podnikom doma s jeho cieľmi, potom má medz. marketing aj druhú úlohu: vypracovať konkrétnu stratégiu a opatrenia na získanie zákazníka na zvolených trhoch krajín.

Z tohto hľadisko možno definovať medzinárodný marketing - komplex všetkých aktivít podnikania vo zvolených krajinách zameraných na získanie zákazníka. Adekvátnym uspokojením dopytu v týchto krajinách sa pritom majú dosiahnuť podnikové a marketingové ciele.
Medzinárodný marketing je podľa toho podniková funkčná stratégia na získanie zákazníka na celom svete.
Podnikové a marketingové ciele sa dosahujú použitím mrkt. nástrojov, ktorými sú:
- stratégia vhodného produktu
- stratégia ponuky
- stratégia distribúcie
- stratégia komunikácie

Aktivity podnikania na získanie zákazníkov môžu byť orientované na:
- viac ako 5 rokov (dlhodobostrategicky) – dlhodobý resp. strategický marketing
- 1 až 5 rokov (strednodobostrategický) – strednodobý resp. taktický marketing
- menej ako 1 rok (krátkodobo, resp. operatívne) – krátkodobý resp. operatívny marketing

CRM – riadenie vzťahov so zákazníkmi
CRM - súbor nástrojov, ktoré vo firme podporujú marketing, predaj a zákaznícky servis. Predpokladom pre podporu týchto funkcií je dokonalá znalosť zákazníka, ktorá zaručuje dodanie produktu alebo služby v správnom čase na správne miesto. Funkciu CRM nemožno zabezpečiť jedinou softvérovou aplikáciou. Ide o stavebnicový systém, v ktorom sú jasne definované vzťahy medzi aplikáciami. Jedným zo základných cieľov CRM je zabezpečiť maximálne efektívnu reakciu na potreby jednotlivých zákazníkov a zabezpečenie ich väčšej lojality k firme. Stratégiou je využitie detailnej znalosti individuálneho zákazníka.

Podmienky pre efektívne využívanie CRM systémov:
- dostatočné množstvo korektných údajov (pre potrebné analýzy),
- znalosť kritických faktorov obchodného procesu (pre optimálne "nastavenie" prevádzky),
- vyškolená a kvalifikovaná obsluha (schopná efektívne podporovať vzájomne výhodnú spoluprácu so zákazníkmi).

Z marketingového hľadiska medzi najdôležitejšie príčiny, ktoré vyvolali potrebu vzniku systémov typu CRM, boli nasledujúce trendy:
• deregulácia trhov,
• existencia vysoko efektívnych kapitálových trhov,
• vzrastajúca efektívnosť dodávateľských reťazcov a dodávateľskej logistiky,
• otvorenie virtuálnych obchodných rozhraní na internete.

Pohľady na CRM:
a) strategický pohľad - CRM je zákaznícky orientovaná disciplína, používajúca plánovacie, výkonné a analytické činnosti s cieľom získať, spracovať a udržať zákazníka. Súvisí s marketingovým manažmentom a strategickým marketingom.

b) taktický pohľad - CRM je integrovaný podnikový systém tvorený procesmi, ľuďmi, komunikačnými kanálmi, partnermi, ktorý je určený na naplnenie interakcie s konkrétnym zákazníkom. Súvisí s taktickým marketingom, predajom a službami zákazníkom. Mal by umožniť optimálnu interakciu so zákazníkom, a to v kontexte špecifických bodov interakcie (osobné stretnutie, telefón, e-mail ...), fázy jeho životného cyklu, potrieb a želaní, vrátane realizovaných skúseností s týmto zákazníkom.

45. Globálny marketing.

Tradičný marketing spočíva v jednostrannej orientácii na filozofiu riadenia na princípoch „shareholder value“, čo znamená zvýšenie zisku z investičného kapitálu znížením nákladov súčasnej obchodnej činnosti. Jej ústrednou myšlienkou je zvyšovanie hodnoty pre akcionárov. Naopak globálny marketing by sa mal sústreďovať na tvorbu „customer value“ a potom na shareholder value. Globálny marketing by sa mal zamerať na zvyšovanie hodnoty z hľadiska zákazníkov a trhových partnerov.

Vzťah medzi tradičným a globálnym marketingom môžme vyjadriť vzorcom:

Globálny marketing sa snaží o zvýšenie hodnoty pre zákazníka a partnerov a to:
- zvýšením hodnoty ponuky a tým zároveň aj ceny,
- zvýšením úžitku produktu a služieb pre zákazníka,
- otvorením nových geografických trhov,
- kultivovaním nových trhových segmentov a výklenkov,
- tvorbou nových produktov a nového dopytu
- prispôsobením produktov a ponuky želaniam zákazníka – customization,
- zvýšením a tvorbou emocionálnej hodnoty


U založení s.r.o. spoečností jednaáme rychle a spolehlivě.



Táto stratégia globálneho marketingu je úspešná z niekoľkých dôvodov:
- nemôže byť ľahko limitovaná,
- vedie k heterogenite hospodárskych sektorov – diferentiation
- vytvára rozmanité sortimenty, poskytuje bohatší výber pre zákazníka, a tak v konečnom dôsledku i ďalší vývoj trhového systému

Podmienkou na realizáciu globálnej marketingovej stratégie je existencia veľkých homogénnych segmentov. Úspešne sa uplatňuje pri spotrebnej elektronike, kozmetike alebo pri nealkoholických nápojoch. Táto stratégia má aj niektoré nedostatky a to, že neberie do úvahy sociálno-kultúrne odlišnosti spotrebiteľov, neumožňuje rýchlu reakciu na činnosti konkurencie a môže byť demotivujúca pre manažérov filiálok.

Nový trend smeruje k interkultúrnemu marketingu, kde sa nerealizujú produkty určené na tuzemský trh na medzinárodných trhoch, ale naopak. Firma už pri vývoji výrobkov počíta s ich uplatnením na svetovom trhu a tieto výrobky sú ľahko upraviteľné podľa cieľového trhu.
Termín globálny marketing sa používa od 80. rokov, pred tým sa pre pomenovanie medzin,mrkt. aktivít používali termíny medzinárodný alebo multinacionálny marketing. Ale globálny mrkt predstavuje aj odlišný prístup k marketingovým činnostiam


Jednonárodný marketing Dvojnárodný marketing

Mnohonárodný marketing Globálny marketing

Likvidace firem je jedna z možností jak ukončit činnost společnosti.

44. Vývojové trendy v medzinárodnom marketingu.

pozri aj prednášku, nové trendy podľa kotlera

• rast previazania celosvetovej ekonomiky sa odrazil v prudkom raste svetového obchodu a investícií,
• postupný rozklad medzinárodnej nadradenosti a konkurencieschopnosti USA spôsobil ohromný ročný deficit v ZO,
• vzrastajúca ekonomická sila Japonska a krajín ďalekého východu na svetových trhoch,
• narastajúca sila obchodných blokov najmä EZVO,
• narastajúci počet celosvetových značiek,
• nárast bariér na ochranu domácich trhov voči zahraničnej konkurencii,
• postupné otváranie veľkých trhov ako sú Čína, vých. Európa, Arabské krajiny,
• vysoká zadĺženosť niektorých krajín,
• nárast barterového obchodu na podporu medzinárodných transakcií,
• posun v privatizácii štátnych podnikov,
• nárast vytvárania strategických spojení medzi veľkými medzinárodnými spoločnosťami,
• významné zrýchlenie medzinárodnej dopravy, komunikácie a fin. transakcií


MULTINACIONÁLNY MARKETING

Zameranie na multinacionálny marketing je dôsledkom vzniku nadnárodných korporácií. Tieto spoločnosti, charakterizované rozvojom svojho majetku v zahraničí, pôsobia v mnohých krajinách akoby boli domáce. Tento rozvoj viedol k vzniku mnohých miestnych stratégií, keď firma používa mnohé stratégie, ktoré nadväzujú na jednotlivé trhy. Najväčšou úlohou mrkt pracovníka je nájsť najlepšiu adaptáciu mrkt stratégie pre jednotlivé krajiny. Najväčšou výhodou tohto typu medz. Mrkt je schopnosť kompletne dať mrkt stratégiu do súvislosti s lokálnymi požiadavkami.

MULTIREGIONÁLNY MARKETING

Vzhľadom na neefektívnosť používania veľkého množstva stratégií prispôsobených jednotlivým trhom, spoločnosti začali klásť dôraz na väčšie regióny. Regionálne stratégie zahŕňajú trhy regiónov, ako napr. trhy západnej Európy, ktoré sú výsledkom ekonomickej a politickej integrácie. V podmienkach multiregionálneho mrkt sa spoločnosti viac sústreďujú na multiregionálne stratégie ako na celosvetové s cieľom zvýšiť svoju efektívnosť. Zároveň množstvo spoločností v Európe pracuje na prepracovaní multidomácich stratégií na regionálnu stratégiu pre Európu.

GLOBÁLNY MARKETING

Globálny marketing je novou koncepciou medzinárodného marketingu založenou na procese mondializácie trhov. Oblasť, do ktorej sa podnik v tomto prípade pokúša preniknúť, sa neprestajne rozširuje a môže obsiahnuť celý svet. Pomerne dlhý čas sa medzinárodný amrketing vyvíjal ako bipolárna koncepcia „ národný – zahraničný“ v pomerne uzavretom priestore. S tým, ako sa tento priestor rozširuje, vývoj horizontálneho typu (výrobok dlhý čas komercionalizovaný do obmedzeného priestoru) je nahradzovaný vertikálnym vývojom (komercializácia výrobku s krátkym životným cyklom v geograficky rozširujúcich sa zónach, resp. v celom svete). Globálny marketing akcentuje skôr podobnosť jednotlivých trhov, zatiaľ čo tradičný medzinárodný marketing zvýrazňuje ich rozdielnosť.

43. Medzinárodný marketing.

Medzinárodný marketing (International Marketing)
- vychádza z mrkt filozofie
- proces, ktorého cieľom je optimalizácia zdrojov a vyhľadávanie príležitostí na svetovom trhu
- zlepšuje možnosti uplatnenia tých výrobkov na zahr. trhoch, v kt. má P konkurenčnú výhodu
- vedie k uspokojeniu potrieb a želaní zahr, zákazníkov
- je to filozofia podnikania, kedy sa podnik orientuje na zahr. zakazníka, jeho potreby a želania snaží sa ich uspokojiť lepšie ako konkurencia a je to konkrétna stratégia firmy na zahr. trhu – podnik realizuje výskum zahraničného trhu a volí formy vstupu na ZT, robí segmentáciu, výber cieľového trhu, volí vhodný positioning a realizuje medzin. market. mix.
- pokiaľ ide o formálne princípy markt – metodické postupy, techniky (formálna štruktúra mark.plánovania, metodický postup tvorby mark. stratégie, techniky prieskumu trhu a nástroje m. mixu) – tie sú identické v národnom i medzinárodnom marketingu.
- ak prekročíme hranice urč krajiny, parametre okolia sa väčšinou zmenia, teda podmienky prostredia, preto je rozdielne aj riešenie mark problémov
- rozdielnosť prostredia – hlavné odlíšenie národného a medzin markt
- medzin. marketing má vlastné špecifiká a musí poskytovať vedeniu P konkrétne podklady na rozhodovanie o vhodnej stratégii na uplatnenie podniku v medzin prostredí
Proces internacionalizácie mrkt. činností P je ovplyvňovaný mnohými faktormi, ktoré musí brať P do úvahy pri rozhodovaní o sv, vstupe na ZT:
- sociálno-kultúrne odlišnosti a ich vplyv na správanie a rozhodovanie spotrebizteľov na ZT
- obch-politické podmienky
- legislatíva upravujúca podnikanie zahr subjektov
- relatívna vypovedacia schopnosť info
- problémy pri výskume zahr trhov
- uprednostňovanie domácich výrobkov
- odlišný stupeň organizovanosti ZT, problémy so vstupom do distr sietí – ciest
- potreba adaptácie m. mixu
- práca v cudzom prostredí s odlišný životný štýl
- jazykové bariéry
- ďalšie faktory v závislosti od miestnych podmienok

Iný zdroj: Medzinárodný marketing:
Základné faktory ovplyvňujúce internacionalizáciu P:
- internacionalizácia hosp života
- trendy v národnej a medzinárodnej konkurencii
- rastúce výdaje na výskum a vývoj
- skracovanie ŽC výrobkov i technológií
- vysoká kapitálová potreba
- zlepšovanie distribučných podmienok
- vývoj informačnej a komunikačnej techniky
- rozširovanie služieb.

V najširšom chápaní je medzin marketing podmnožinou medzinárodného podnikania
Medzinárodné podnikanie

JANKA
Globálny marketing je novou koncepciou medzinárodného marketingu založenou na procese mondializácie trhov. Oblasť, do ktorej sa podnik v tomto prípade pokúša preniknúť, sa neprestajne rozširuje a môže obsiahnuť celý svet. Pomerne dlhý čas sa medzinárodný amrketing vyvíjal ako bipolárna koncepcia „ národný – zahraničný“ v pomerne uzavretom priestore. S tým, ako sa tento priestor rozširuje, vývoj horizontálneho typu (výrobok dlhý čas komercionalizovaný do obmedzeného priestoru) je nahradzovaný vertikálnym vývojom (komercializácia výrobku s krátkym životným cyklom v geograficky rozširujúcich sa zónach, resp. v celom svete). Globálny marketing akcentuje skôr podobnosť jednotlivých trhov, zatiaľ čo tradičný medzinárodný marketing zvýrazňuje ich rozdielnosť.

Na zahraničných trhoch sa stretávame v súčasnosti so zaujímavým paradoxom. Na jednej strane možno vidieť rastúci počet globálnych výrobkov distribuovaných alebo vyrábaných v celom svete bez podstatnej adaptácie, množstvo nasvedčujúce určitú uniformizáciu želaní, potrieb, na druhej strane sa v spotrebiteľskom myslení viditeľne presadzuje nesympatia až odpor k masovosti, snaha o individualizáciu, personalizáciu spotreby.

Pod pojmom globalizácia sa často rozumie transformácia celosvetovej spoločnosti. Globalizácia je predovšetkým proces vytvárania siete spájajúcej kultúry a regióny sveta do spoločnej globálnej sústavy. Globalizácia však neznamená integráciu sveta ani taviaci kotol, z kt. by povstala jednotná globálna kultúra. Skôr naopak. Z výskumov vyplýva, že vo svete s rastúcou globálnou súťaživosťou národné kultúry sa stávajú viac, a nie menej dôležité. Globalizácia je proces, ktorý nebol ešte dokončený. Naopak, len teraz sa rozvíja Túto prevratnú spoločenskú transformáciu podniky môžu riešiť len strategickou reformou, komplexnou zmenou podnikovej kultúry, stratégie a štruktúry. Samotná reštrukturalizácia čiastkovej podnikovej zmeny (reenginiering, TQM, benchmarking) je v dnešnej spoločenskej transformácii nepostačujúca. Tento nový systém vytvára globálny marketing.

Globálny marketing by sa mal sústreďovať na tvorbu „customer value“ a potom na shareholder value“. Znamená to, že globálny amketing by sa mal zamerať na zvyšovanie hodnoty z hľadiska zákazníkov a trhových partnerov, a to nie len z hľadiska „kapitalistov“. K trhovým partnerom patria okrem zákazníkov aj dodávatelia, sprostredkovatelia, konkurenti, ovplyvňovatelia a zainteresovaná spoločnosť. Matematicky sa vzťah medzi tradičným a globálnym marketingom vyjadruje vo forme zlomkov:

Zisk = numerator/denumerator = produkcia/vstupy = hodnota/náklady = globálny mrkt/tradičný mrkt

41. Vysvetlite vzťah medzi marketingovým prostredím a marketingovým mixom v medzinárodnom marketingu.

Marketing je vo svojej podstate univerzálny. Je však prirodzené, že v niektorých aspektov sa bude v rôznych krajinách líšiť, pretože aj jednotlivé krajiny aj ich národy sa líšia. Tieto odlišnosti spôsobujú, že marketing, ktorý je úspešný v jednej krajine nemusí byť automaticky úspešný v inej, pretože preferencie spotrebiteľa, konkurencia, distribučné kanály a komunikačné prostriedky sa môžu líšiť. Podnik je vždy situovaný do určitého prostredia, na ktoré pôsobí a ktoré pôsobí na podnik. Ak podnik chce byť úspešný, musí všetky tieto vplyvy analyzovať, poznať smer ich pôsobenia, využívať ich a teda prispôsobiť svoje správanie súčasným podmienkam, ale aj očakávanému vývoju tohto prostredia. Podnik musí všetky tieto faktory zohľadniť pri tvorbe marketingového mixu.


42. Cenové stratégie uplatňované v medzinárodnom marketingu.
kniha 110-112

Pokračuje dole na stránce Novější záznam!

40. Vplyv subkultúr v medzinárodnom marketingu.

Subkultúry môžeme deliť na 3 typy:
• rasové skupiny
• etnické skupiny
• regionálne skupiny

Členstvo v rasových skupinách je určené geneticky prenesenými, fyzicky pozorovateľnými znakmi, ku ktorým človek pripája sociálne cítenie tak v skupine, ako aj mimo nej. No členstvo v etnickej skupine sa určuje kultúrne prenesenými, naučenými vlastnosťami. Takto sa rasové skupiny nestotožňujú s etnickými skupinami. Niektoré rasové podskupiny majú určité kultúrne charakteristiky ako napr. jazykové vzory. Etnické skupiny sa často určujú spoločným náboženstvom alebo pôvodom národa. Nakoniec, takto sa klasifikuje regionálna skupina. Jej členovia preukazujú isté hodnoty a vkus, ktorý je bežný na určitom geografickom území.
Každý člen spoločnosti zastáva jednu alebo viac sociálne definovaných pozícii známych ako status. Väčšina z nás zastáva v tom istom čase viac ako jeden status, napr. žena môže byť dcérou, právničkou a matkou. Ak jeden status dominuje v danom čase nazývame ho hlavný status. Tento status sa môže meniť. Každý status má svoje úlohy – celý rad vhodného správania špecifikovaný kultúrne definovanými pravidlami.

Systémy sociálneho rozvrstvenia (stratifikácie), ktoré sa uplatňujú prostredníctvom priradených statusov a úloh, môžu byť klasifikované ako otvorené alebo uzavreté vo vzťahu k sociálnej mobilite (schopnosť presúvať sa z jednej úrovne na druhú v rámci systému). Sociálna trieda pozostáva z ľudí, ktorí majú podobné príležitosti, ekonomické možnosti, životný štýl, postoje a správanie. Hinduizmus je uzavretý systém a naopak Európa a Amerika majú otvorené systémy.
Determinanty sociálnej triedy: ovplyvňujú nákupné správanie
- zamestnanie
- vzdelanie
- príjem

39. Marketingové stratégie v EÚ.

VÝROBKOVÁ POLITIKA

V súvislosti so zjednotením európskeho trhu dochádza k štandardizácii niektorých produktov aslužieb. Štandardizácia je dôsledkom dvoch faktorov. V rámci EU dochádza k určitej homogenizácii potrieb a očakávaní a ďalej, pre štandardizáciu je významným impulzom proces harmonizácie technických noriem. Obidva faktory spolu významne súvisia, pretože proces normalizácie veľmi často ovplyvňujú aj firmy, kt. cieľom je veľkosériová výroba, kt. umožňuje docieliť významné úspory z rozsahu. Firmy často sami iniciujú proces harmonizácie, pretože ich snahou je vyvážať na trhy všetkých krajín EU rovnaké výrobky a minimalizovať náklady na nutnú adaptáciu.

Okrem tejto globálnej stratégie existuje dostatočný priestor i na uplatnenie firiem, kt. sa zamerajú na malé segmenty. V žiadnom prípade však nemôže na trhu EU uspieť podnik, ktorý by sa rozhodol zamerať iba na tuzemský trh. Hneď ako operuje podnik v európskom priestore, musí pristupovať i k stratégii mikrosegmentov z európskeho hľadiska. Alebo, len čo krajina vstúpi do EU, strácajú podniky výhody ochrany tuzemského trhu a musia úplne zmeniť logiku svojho uvažovania.

DISTRIBUČNÁ POLITIKA

V odvetví distribúcie došlo v EU k veľkým zmenám a jezrejmé, že v krajinách, kt. vstúpia do EU, nastane rovnaký vývoj. Ide najmä o nasledujúce trendy:

- dochádza k veľkému rozvoju samoobslužných foriem predaja, najmä potravín
- zvyšuje sa predajná plocha a podstatne sa znižuje počet malých predajní
- dochádza k veľkej koncentrácii finančných zdrojov, kt. dôsledkom je vznik medzinárodných, kapitálovo silných distribučných skupín

V oblasti európskej distribúcie hrajú, ako už bolo povedané, významnú úlohu veľké, silné distribučné reťazce, ktoré internacionalizujú svoju činnosť. Mimoriadne silná pozícia týchto firiem ovplyvňuje ich vzťahy s dodávateľmi. Distribučné reťazce majú často vlastné nákupné centrály, ktoré zásobujú obchody v celej EU a dodávateľské firmy sú preto nútené meniť obchodné metódy. Značná časť obratu multinacionálnych firiem závisí od dodávok od distribučných reťazcov. Preto využívajú systém tzv. kľúčových zákazníkov, ktorým venujú mimoriadnu pozornosť.

K veľkému rozvoju špecializovaného samoobslužného predaja dochádza i v iných oblastiach (elektronika). Rast je daný zvýšenými výdavkami na nákupy nepotravinárskeho tovaru. Špecializované predajné centrá rastú na úkor tradičných obchodných domov, ktoré predávajú široký sortiment tovaru.

CENOVÁ POLITIKA

Pri rozhodovaní o spôsobe stanovenia cien (pricing) v medzinárodnom prostredí využívajú podniky zvyčajne jednu z dvoch základných stratégií. Výhodou stratégie založenej na jednotnej tarifnej politike (predajné ceny sú rovnaké vo všetkých krajinách) je to, že bránia tzv. paralelným dovozom, pretože jednotné ceny neumožňujú zneužívanie cenových rozdielov na rôznych trhoch. Druhá stratédia medzinárodného pricingu je založená na jednotnom positioningu pre všetky krajiny. Ceny sú na rôznych trhoch rôzne a firma stanovuje cenu pre daný trh podľa úrovne cien najvýznamnejších konkurentov. Táto stratégia je veľmi účinná, pretože firme umožňuje vybudovanie jednotného medzinárodného imidžu. Nevýhodou je prenechanie priestoru pre paralelné dovozy.

Podniky z 11 krajín, ktoré tvoria menovú úniu a využívajú euro, musia zmeniť svoju cenovú politiku. Tieto firmy budú musieť použivať stratégiu jednotných cien, pretože pre spotrebiteľov sú cenové rozdiely na jednotlivých trhoch veľmi ľahko rozpoznateľné. Stratégiu jednotných cien budú používať najmä tie firmy, ktoré vyrábajú štandardizované výrobky a pre ktoré je udržanie jednotného imidžu vlastnej značky dôležitejšie ako využívanie ziskových marží na rôznych trhoch. Menšie firmy môžu i naďalej používať rôzne cenové stratégie. I po zavedení eura totiž stále pôsobia faktory, ktoré spôsobujú odlišnosti medzi jednotlivými trhmi EU.

KOMUNIKAČNÁ POLITIKA

Jednotný európsky trh prináša nové nástroje i do oblasti komunikačnej politiky. Ide napr. o európske ochranné známky alebo o legislatívu porovnávacej reklamy. Ďalším fenoménom je rozvojoj lobizmu voči Európskej komisii, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálnej komunikácie v mnohých európskych firmách.

Ustanovenie o ochranných známkach pre územie celej EU nadobudlo paltnosť 1.1.1996. Žiadosť sa podáva úradu pre harmonizáciu vnútorného obchodu (OHMI) v Alicante v Španielsku.

Porovnávacia reklama je v súčasnosti regulovaná smernicou, ktorá zjednocuje pravidlá pre územia všetkých členských štátov. Táto forma reklamy je v EU povolená a je hodnotená ako nástroj na zvýšenie konkurencie medzi výrobcami a ako nástroj, kt. zlepšuje informovanosť spotrebiteľov. Možno ju použiť pokiaľ nie je nepravdivá, pokiaľ porovnáva výrobky a služby uspokojujúce rovnaké potreby, pokiaľ nevyvoláva pochybnosti o tom, kto je zadávateľom reklamy a kto je porovnávaným konkurentom, a pokiaľ jasne definuje, o aký výrobok či službu ide.

38. Priemyselná špionáž v medzinárodnom marketingu. Metódy a techniky priemyselnej špionáže.

K priemyselnej špionáži vedú vždy nejaké motívy. Jedným z nich je konkurencia. V tejto súvislosti priemyselná špionáž slúži na ovládnutie určitých trhov. PŠ ovplyvňuje politiku, ekonomiku a sociológiu štátov a podnikateľov. Pred ňou nie sú bezpečné ani najmodernejšie zdroje informácií. I keď je PŠ menej dramatická ako vojenská, sú pri nej v hre často veľmi veľké hodnoty a vyvoláva konflikty práve tak, ako vojenská špionáž.PŠ sa z roka na rok stáva intenzívnejšou. Jej metódy sú stále tvrdšie a bezohľadnejšie a jej techniky sú stále dokonalejšie.


Hlavným predmetom PŠ sú všetky dôležité skutočnosti, ako napr.:

- plány výroby, výskumu a vývoja
- nové druhy výrobkov
- technologické a pracovné postupy
- výrobné zariadenia a prístroje
- ceny materiálov a ich zdroje
- monopolné práva privilégiá
- zdroje nedostatkového materiálu
- obsah zmlúv medzi firmami
- zoznam odberateľov výrobkov
- výška vkladov v bankách
- podiel na trhu, odbyt
- celkové majetkové pomery
- obchodné spojenia
- európske kvóty
- marketingové koncepcie
- likvidace firmy

Metódy a techniky v PŠ:

TRIK
Najpoužívanejší. Špión sa vydáva za inú osobu.

PODVOD
Trik vyššej úrovne. Metóda falošných vyjednávačov. Títo majú záujem poskytnúť napríklad licenciu, získať licenciu alebo uzavrieť príslušnú obchodnú zmluvu. Pri rokovaniach sa snažia získať čo najviac konkrétnych informácií. PO ich získaní od ďalšieho rokovania často odstupujú.

PRIESTUPOK
Špionážny agent v očakávaní vysokých odmien riskuje skutočný priestupok bez triku. Získať prístup do kancelárie, na pracovisko predvýrobných etáp, do prevádzky podnikateľ a pod. je otázkou bdelosti, načasovania a šťastia.

PODPLÁCANIE
Prapracovaná a najčastejšie používaná metóda. Je možné ho odhaliť veľmi ťažko predtým, než je zjavné, napr. z výsledkov vo výrobkoch konkurencie alebo z konania špióna. Ponúkajú a poskytujú sa zamestancom konkurenčných podnikov odmeny presahujúce mnohonásobne ich mesačné či ročné príjmy. Aj preto je podplácanie jednou z najúspešnejších metód PŠ.

KRÁDEŽ
Patrí do skupiny trikov, priestupkov a podplácania. Veľmi častým javom sú krádeže košov s odpadovým papierom.

ODPOČÚVANIE
V súčasnosti najrozšírenejšia metóda.

FOTOGRAFOVANIE, FILMOVANIE
Umožňujú to dnes dokonalé teleskopy, miniatúrne kamery a pod.

VYPOČÚVANIE UCHÁDZAČOV O MIESTO
Nie je to trestná metóda. Na zákalde skutočných i fingovaných inzerátov sa prilákajú kandidáti, ktorých sa v rámci pohovorov opýtajú nielen na ich doterajšiu činnosť, ale aj na činnosť a plány ich doterajších zamestnávateľov.

DOTAZNÍKOVĚ AKCIE
Zastretá a legálna metóda. Podnikateľom prichádzajú z rôznych štátov a od rôznych firiem či inštitúcií.Ak je dotazník šikovne a komplexne zostavený a ak ho podnikateľ vyplní a zašle dotazovateľovi, prezradí skoro všetko o svojom hmotnom a nehmotnom majetku. Niekedy sa informácie o konkurencii získavajú celkom legálnym spôsobom, napr. prostredníctvom inštitútov pre výskum trhu.

OBCHODNÉ A LICENČNÉ ROKOVANIA
Ako aj technické rokovania slúžia niekedy ako záštita pre legálnu PŠ. Sem patrí aj metóda falošných vyjednávačov.

ELEKTRONICKÁ ŠPIONÁŽ
Prvé náznaky v roku 1968. Získavanie informácie pomocou informačnej a komunikačnej technológie.

Pre malých a stredných podniakteľov existuje ešte Ďalšie nebezpečenstvo. Často prezrádzajú obsah svojho marketingového plánupreto, že sú nútení používať služby sprostredkovateľov či agentúr. Tieto firmy sú tak schopné sústrediť pomerne rozsiahle informácie o svojich klientoch a vhodne ich predať konkurentom.
+dumky nasledovne:
Mnohé dôležité skutočnosti sa však často prezrádzajú nedbalosťou ich vlastníka alebo preto, že je niekedy nevyhnutné ich prezradiť. Deje sa to napríklad takto:

- vystatovanie sa doma
- neuvážené odhalenie
- vystatovačný pracovník predaja
- spoločenské stretnutia a zhromaždenia
- správy pre masovokomunikačné prostriedky
- výkonní sekretári alebo asistenti
- prerokovanie patentových sporov
- znechutený a neuznaný zaamestnanec
- výskum a anlýza výrobkov
- obchodné, licenčné a iné rokovania
- sprístupnenie dôležitých skutočností návštevníkom
- čítanie dôležitých materiálov vo verejných dopravných prostriedkoch
- vzájomná spolupráca pri riešení spoločného problému
- uvoľňovanie informácií pre uverejnenie a prednášky
- technické a informačné bulletiny
- vzorky, modely a prototypy
nechávanie dôležitých dokumentov neuzamknutých v hoteloch
- Nejčastějí prováděné špionáže jsou v prováděny v sídle firmy.

37. Kultúrny šok v globálnom marketingu.

Marketingoví pracovníci v globálnom prostredí často zažijú stres nazývaný ako kultúrny šok. Ten, kto vstupuje do inej kultúry, sa musí naučiť vyrovnať sa s obsahom novej kultúry a zoznámiť sa s ňou.
Existuje 10 pravidiel, ktorých rešpektovanie umožní eliminovať alebo aspoň zmierniť následky kultúrneho šoku:
- buďte kultúrne pripravení,
- naučte sa miestne komunikovať
- striedajte domáce zvyklosti s hostiteľskými
- buďte tvoriví a experimentujte
- budte kultúrne citliví
- rozlišujte mnohotvárnosť v hostiteľských kultúrach
- chápte každého ako kultúrneho posla
- budte trpezliví, chápaví,hostiteľskí a akceptujte každého
- buďte realistickejší v očakávaniach
- akceptujte výzvu medzikultúrnych skúseností

33. Medzinárodná marketingová komunikácia. (mod. mrkt. 158, 159, 176)

Medzinárodná marketingová komunikácia zahŕňa všetky rozhodnutia, ktoré sú určené na to, aby informovali cieľové skupiny zákazníkov na vybraných trhoch o podniku a jeho trhových aktivitách.
Tieto rozhodnutia sa dajú rozdeliť nasledovne:
- rozhodovanie o stratégii podnikovej identity
- rozhodovanie o stratégii práce s masmédiami
- rozhodovanie o stratégii reklamy
- rozhodovanie o popredajnej stratégii

Sídlo společnosti v centru Prahy.


Proces komunikácie prebieha použitím komunikačných nástrojov v súlade so špecifickými potrebami podniku.

Najdôležitejšie úlohy na spracovanie komunikačnej stratégie vyplývajú z globálnych strategických rozhodnutí. Tým sú stanovené priority na spracovanie trhov s ich trhovými segmentmi a strategickými smermi pre daný stupeň angažovanosti v krajine.

Medzinárodný rozmer komunikačných strategických rozhodnutí sa redukuje v podstate na rozhodnutie, či je celosvetovo použiteľná štandardizovaná stratégia alebo či sú na základe lokálnych komunikačných podmienok uprednostnené individuálne stratégie.


34. Rozhodovanie o komunikačnej stratégii v medzinárodnom marketingu.


35. Alternatívy medzinárodnej výrobkovej stratégie.
žltá kniha


36. Alternatívy reklamnej stratégie v medzinárodnom marketingu.
žltá kniha

Pokračuje dole na stránce Novější záznam!

U nás najdete firmy na prodej dle vašich představ.

33. Medzinárodná marketingová komunikácia.

Dudinská žltá str. 158, tu asi treba spomenúť tie špecifiká ako kultúrne faktory, jazykové rozdiely, diferenc. spotrebitelia, že komunik. sa môže líšiť od tej na domácom trhu a viac na str. 176

32. Faktory determinujúce výber distribučných kanálov.

Externé – charakteristiky spotrebiteľov, kultúra, konkurencia
Interné – ciele firmy, charakter firmy, výška kapitálu, náklady, pokrytie územia, kontrola, kontinuita, komunikácia

Podstatným kritériom resp. faktormi výberu najvhodnejšiej distribučnej cesty sú podnikové, marketingové a špecifické distribučné ciele podniku.
Faktory, ktoré treba zvažovať možno rozdeliť aj na faktory trhu, výrobku a podnikové faktory.

Medzi fakt. trhu patria: veľkosť a rast trhu, typ trhu, prístup na trh /otvorený alebo chránený/, hospodársky poriadok /liberálny or centralistický/, štruktúra distribučných ciest /vyvinutá or elementárna/, zákonné obmedzenia a geografická vzdialenosť.

Faktory výrobku: špecifiká výrobku – štandardné resp. nešt. výrobky /masovej or kusovej výroby/ - druh výrobku /surovina, polot., hotový výrobok/, požiadavky a rozsah servisu, poradenstvo /rozsiahle or malé/, údržba, udržiavanie náhrad. dielcov /potrebné or no/

Faktory podniku: globálne ciele / vybudovanie, rozšírenie, udržanie zrušenie podielu na trhu/, distribučné ciele – stupen pokrytia, hustota distribúcie, sortiment /malý,uzky,široký,hlboký/, personálne vybavenie /kvalif. or menej kvalifikovaný personál/, použiteľné finančné prostriedky /velké or malé/

Pri výbere MDP je potrebné zvažovať aj faktory ako napr. zastupitelské právo pre zahr. podniky, zákony a nariadenia, ktoré predpisujú nutné zapojenie domacich distribučných partnerov, regulácie podielov zahraničných podnikov na konkurzoch a pod. Z tohto vyplýva že pre každý variant distrib. cesty sa musia preskúmať zákonné ustanovenia. Veľký vplyv majú aj daňové zákony a nariadenia. Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o distribučnej politike možno rozdeliť podľa externých a interných podnikových faktorov, ktoré predstavujú zároven kritéria výberu optimal. distribučných ciest. Z oblasti interných faktorov má základný význam výrobok s jeho vlastnosťami.


Základným všeobecným delením sú to faktory: - interné
- externé

Podrobnejšie sa dajú tieto faktory rozobrať do 3 skupín:

1. charakteristika trhu
- veľkosť a rast trhu (potenciál, rast trhu)
- typ trhu (prístup na trh, hospodársky poriadok)
- štruktúra distribučných ciest
- ostatné faktory prostredia (zákonné obmedzenia, geografické vzdialenosti)

2. charakteristika výrobku
- špecifiká výrobku (štand. a neštand. výrobky, druh výrobku)
- požiadavky a rozsah servisu ( poradenstvo, údržba, služby, náhradné diely)
- relácia hodnota - váha

3. charakteristika podniku
- globálne ciele podniku
- distribučné ciele (stupeň pokrytia trhu, hustota distribúcie)
- sortiment
- personálne vybavenie
- použiteľné finančné prostriedky

31. Distribúcia v medzinárodnom marketingu.

31.Distribúcia v medzinárodnom marketingu.
Dudinská žltá str. 124,

30. Vysvetlite podstatu modelu „4P“ a „4C“.

ROBERT LAUTERBORN – doporučoval, aby podnik najprv pracoval so „4C“ než určí „4P“
Model „4P“
- podoba 4P reprezentuje hľadisko predajcu, nie zákazníka.
Teória, ktorá vychádza z koncepcie 4P hovorí, že keď sa snažíme vyrobiť výrobok za správnu cenu so správnou marketingovou komunikáciou, na správnom mieste, potom marketingový program bude účinnejší a úspešný.
K základným zložkám marketingového mixu patria:
- Produkt
- Cena (Price)
- Miesto (Place)
- Reklama (Promotion)

Model „4C“
CUSTOMER VALUE = hodnota pre zákazníka namiesto výrobku
CUSTOMER COSTS = náklady zákazníka namiesto ceny
CONVENIENCE = pohodlie namiesto distr., miesta
COMUNICATION = komunikácia namiesto promotion

Aby marketing bol účinný – marketingová mix musí byť riadený ako integrovaný celok
Nákladová cena – koľko to bude stáť, ak budem to a to vyrábať
- nákladová cena vyjadruje hodnotu vnímanú zákazníkom


Informácie, ktoré potrebujeme k „4C“:
1. krok z 3 krokov (analýza) návrh – 3. krok (MRKT program) – MRKT plánovanie
MRKT mix – jediná zbraň fy, kt. môže byť použitá v konkurenčnom boji.
- mrkt mix – zákl. pojem mrkt procesu
- mrkt koncepcia sa realizuje pomocou mrkt mixu – nástroj uspokojovania potrieb
- mrkt mix – súhrn všetkých komponentov jednotl. nástrojov vyjadruje vzťah fy k podstatnému okoliu
- mrkt mix – súbor kontrolovateľných mrkt premenných ovplyvňujúcich spokojnosť cieľového trhu

V mrkt pláne dekomponovať mrkt mix podľa kotlerovského modelu – rozložiť na submixy.
Štruktúra mrkt mixu je konštantná na veľmi krátky čas.

Neil Borden
Identifikoval podnikové aktivity, kt. je možno ovplyvniť aktivity kupujúceho.

McCarthy
Navrhol mrkt mix, kt. zložkami sú „4P“, pod každým P sa skrýva rad rôznych činností (komponenty).

John Cooper

Mrkt koncepcia môže byť realizovaná pomocou mrkt mixu, kt. predstavuje kombináciu dielčích zložiek – komponentov – prvkov mrkt mixu, kt. ovplyvňujú efektívnosť podnikateľ. aktivít.

Model 7P: people, process, presentation.
Kotler (globálny mrkt)
• politika
• public opinion – verejná mienka pridal k modelu 4P
(vychádzať z modelu 7P = aspoň 5P – people = ľudia ako zamestnanci)
Každý zo 4P môžeme z hľ. kupujúceho označiť ako jedno zo „4C“.


4P 4C
- produkt (product) - hodnota vnímaná zákazníkom (customer value)
- cena (price) - Ny pre zákazníka (cost to the customer)
- mrkt distribúcia (place) - pohodlie (convenience)
- mrkt komunikácia (promotion) - komunikácia (communication)
Monológ Dialóg
Tradičný mix „4P“ je chápaný z Pohľadu Pu. Mix „4C“ je spracovaný na základedialógu Pu so Zákazníkom.


MRKT MIX

Mrkt distribúcia Produkt
Miesto Cena
Ľudia Predaj
Prezentácia Propagácia = Mrkt komunikácia

- zložky musia byť vzájomne prepojené a vyvážené
Obrázok znázorňuje ako jednotl. prvky mrkt mixu spolu súvisia.
Každý prvok mrkt mixu zahŕňa určité zložky, kt. význam závisí od charakteru a cieľa podnikateľ. aktivít.

Produkt a jeho základ. komponenty
Product - kvalita - záruky, servis
- prevádzkové vlastnosti - balenie
- design - predaj produktu
- náklady - značka, názov produktu
Medzi základ. komponenty produktu patria:
• jeho vlastnosti
• pridružené služby, kt. sa podieľajú na uspokojovaní zákazníka.
Vo vyspelých trhových ekonomikách je kvalita považovaná za samozrejmosť. Tu je dôležitý servis, služby.

Cena
Price - doba splatnosti - výška ceny
- platobné podmienky - zľavy a zrážky
Zahŕňa prvky, kt. s cenou produktu úzko súvisia a ovplyvňujú nákupné rozhodovanie zákazníkov.
Správna cenová taktika je dôležitou časťou mrkt mixu.

Miesto, mrkt distribúcia
Place - umiestnenie produktu - umiestnenie distrib. miesta
- distribučné siete - predajné teritórium
- distribučné pokrytie - veľkosť a umiestnenie zásob
- doprava
Komponenty ovplyvňujú umiestnenie a dostupnosť produktu na trhu.

Mrkt komunikácia
Promotion - podpora predaja - osobný predaj - direct mrkt
- reklama - public relation
Zložky komunikácie predstavujú spôsob komunikácie s cieľovou skupinou zákazníkov.
Mrkt komunikácia má širší význam než reklama.

Ľudia
People - vľúdnosť - znalosti - prospešnosť
- prístupnosť - zdvorilosť - reprezentatívnosť
- úroveň zručnosti
Zahŕňa vlastnosti všetkých účastníkov mrkt procesu, kt. pôsobia na zákazníkov.

Proces
Process - doba obsluhy zákazníka - doba čakania
- rýchlosť obsluhy - forma obsluhy
Obsahuje komponenty, kt. ovplyvňujú dobu a spôsob obsluhy zákazníka.
Ich úroveň značne ovplyvňuje vytváranie opakovaných nákupov, predajov.

Prezentácia
Presentation - atmosféra - komfort
- veľkosť - čistota
- vybavenie
Vzťahuje sa na úroveň predajných a reprezentačných priestorov fy.
„Recept sľubujúci mrkt úspech“ víťaziť pomocou:
- vyššej kvality - výrobkovými inováciami
- lepších služieb - cenami
- image - prekonávaním očakávania zák.
- individualizácia výrobkov

4P je jasne, zakladny mix + people, process a physical evidence tvori 7P
Realizácia marketingovej stratégie (cieľov) podniku sa zabezpečuje prostredníctvom využitia 4 skupín marketingových nástrojov, nazývaných aj 4P:

1. Produkt = Produkt (kvalita, vlastnosti, štýl, veľkosť balenia, materiál, goodwill, garancia, možnosť vrátenia, atď.)

2. Place = Miesto (distribučné cesty, obchodná sieť, skladovanie, zásoby, doprava, spôsob predaja, interiér predajne, atď.)

3. Price = Cena (ceny, diskonty, zvýhodnený predaj, podmienky úverovania, prídavky, termíny platieb výpredaje, atď.)

4. Promotion = Promotion (reklama, osobný predaj, podpora predaja, publicita, atď.)

4P – mix je tradičný, spracovaný monológom a chápaný z pohľadu firmy
4C – mix je spracovaný na zákl. dialógu firmy so zákazníkom

4C – mix z pohľadu kupujúceho
- customer value – hodnota vnímaná zákazníkom
- cost to the customer – náklady pre zák.
- convenience – pohodlie pre zák.
- communication – kom.

29. Marketingový informačný systém Leonardo.

LEONARDO MEDIUM Soft
Najkomplexnejší a najrozvinutejší MIS na trhu; základ tvorí databáza subjektov a objektov trhu; integruje interné a externé informácie; umožňuje sledovanie trendov trhu, chovanie zákazníkov i segmentáciu podľa variabilných premenných, analýzy odchýlok skupín zákazníkov; k dispozícii sú analýzy portfólia, ABC analýzy, BCG, GE a SWOT analýzy, analýzy cien a tvorby cenových máp, analýzy marketingových mixov, ako i viackriteriálne analýzy.

Výhody:
- spoločná platforma pre externé a interné informácie
- vytvorenie kontinuálneho regulovaného procesu pre získavanie, spracovanie a analýzu informácií
- sústredenie rôznych druhov informácií v štruktúrovanej forme na jednom mieste s možnosťou rýchleho a jednoduchého prístupu k údajom z akéhokoľvek pracoviska
- nezávislosť na ZIS
- možnosť komplexného riešenia marketingových problémov
- podporuje zdieľanie informácií

Nevýhody:
- veľmi prácne zadávanie štruktúrovaných informácií do systému
- spätné vyhľadávanie informácií
- nedoriešené generovanie marketingových plánov

Provedeme založení společnosti za Vás a dle vašeho přání.

Informácie pre marketing
Smernica GR „Marketingové procesy“
- špecifikuje procesy a popisuje činnosti v oblasti marketingu, upravuje informačné potreby a povinnosti pre tvorbu MIS a marketingového plánu
- cieľom je definovať spôsob tvorby jednotnej údajovej základne externých a interných informácií, systém a organizáciu zberu údajov, vrátane povinností a práv jednotlivých užívateľov MIS a systém využitia informácií v oblasti predaja a marketingu
- v smernici sú presne definované úlohy, ich účel, informačná zodpovednosť, frekvencia
- všetky úlohy sú procesne popísané

Prodej společnosti přes naši firmu je rychlý a spolehlivý.

28. Management informácií v kontexte hodnotového reťazca spoločnosti.

Hodnotový reťazec

Info o potrebách – získavame na základe kultúrneho faktora makroprostredia

Z pohľadu CRM
MRKT = integrujúca funkcia
Zákazník = riadiaca funkcia

Činnosti spojené s navrhovaním výrobkov (na základe potrieb a želania zákazníkov), ich výrobou, vrátane popredajného servisu predstavujú proces tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. Tento proces autori opisujú ako vytváranie hodnotovej reťaze. O všetkých marketingových rozhodnutiach, začínajúc návrhom výrobku až po podporu po predaji, by sa malo uvažovať z hľadiska potreby a možnosti tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. V tejto súvislosti niektoré podniky vytvárajú koncepciu známu ako „ marketing bez hraníc“. Cieľom tejto koncepcie je predovšetkým eliminácia komunikačných bariér medzi marketingom a ostatnými funkčnými oblasťami. Marketing bez hraníc orientuje tak všetkých pracovníkov podniku na otázky tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. V nově založené společnosti, ktorý podporuje koncepciu marketingu bez hraníc, je každý pracovník zodpovedný za marketing a každý sa na ňom aj zúčastňuje. Každý pracovník v podniku je súčasťou procesu uspokojovania potrieb zákazníka. Marketing nie je monopolom marketingového oddelenia, ale všetkých pracovníkov v podniku.
Všetky činnosti, ktoré podnik vykonáva, a teda aj marketing, by mali byť vykonávané s ohľadom na dva základné ciele:
- vytvoriť hodnotu vnímanú zákazníkom
- získať konkurenčnú výhodu.

27. Rozhodovanie o organizácii medzinárodného marketingu.

Medzinárodné marketingové aktivity zabezpečujú firmy obyčajne troma rôznymi spôsobmi. Väčšina zriaďuje najprv oddelenie exportu, potom vytvára medzinárodnú divíziu a nakoniec sa stáva svetovou (Globálnou) organizáciou.

Oddelenie exportu
Ak sa medzinárodný predaj rozširuje, vytvára exportné oddelenie s manažérom predaja a s niekoľkými spolupracovníkmi.

Medzinárodná divízia
Medzinárodné divízie sú organizované rôznym spôsobom. Tieto divízie majú špecializovaných pracovníkov pre marketing, výrobu, výskum, financie, plánovanie a personalistiku. Prevádzky môžu byť organizované 3 spôsobmi: organizácie na geografickom princípe s manažérom, ktorý je zodpovedný za obchodný personál, predávané odbory produktov, distribúciu a licencie v danej krajine. Druhou môže byť produktovo orientovaná skupina, ktorá zodpovedá za predaj určitých skupín produktov na území celého sveta. Nakoniec to môže byť medzinárodná pobočka (zastúpenie, reprezentácia), zodpovedná za svoj vlastný predaj a zisk.

Globálna (svetová) organizácia
Niektoré firmy vynechali stupeň medzinárodnej divízie a stali sa pravými multinárodnými organizáciami. Prestali o sebe uvažovať ako o národných marketéroch, ktorí predávajú do cudziny a rozmýšľajú ako globálni marketéri. Vrcholové vedenie a zamestnanci firmy plánujú výrobné kapacity, marketingovú politiku, finančné toky a logistické systémy z aspektu celého sveta. Firmy, ktoré chcú úspešne konkurovať, sa musia stať globálnymi organizáciami.
3 spôsoby :
- exportné oddelenie
- medzinárodné oddelenie
- celosvetová organizácia
v Kotlerovi na str. 371 je o tom viac

26. Vysvetlite podstatu rovnice V = B / P.

Pre každú organizáciu, ktorá funguje kdekoľvek na svete, základom marketingu je prekonať konkurenciu pri súčasnej tvorbe hodnoty pre zákazníkov. Pochopiť túto úlohu nám pomôže rovnica hodnoty: kde V je hodnota, B úžitok a P cena


- Marketingový mix je pre túto rovnicu nevyhnutný, pretože úžitok je kombináciou výrobku, marketingovej komunikácie a marketingovej distribúcie. Podľa všeobecného pravidla možno hodnotu vnímanú zákazníkom (premenná na ľavej strane rovnice) zvýšiť dvoma základnými spôsobmi. Čitateľa možno zvýšiť zlepšením úžitku spojeného sa samotným výrobkom, distribúcie alebo komunikácie. Hodnotu možno zvýšiť aj znížením ceny. Podniky, ktoré používajú cenu ako konkurenčnú zbraň, môžu využívať dostatočnú zásobu pracovnej sily s nízkymi mzdami alebo prístup k lacným surovinám. Podniky môžu tiež znížiť ceny, ak majú nízke náklady vďaka úsporám pri výrobe. Ak je podnik schopný ponúknuť výrobok, distribúciu alebo úžitok z propagácie a nízke ceny v porovnaní s konkurenciou, dosiahne veľmi výhodnú pozíciu.

Táto rovnica sa nazýva rovnica hodnoty. Pomáha nám pochopiť myšlienku, že pre každú organizáciu, ktorá funguje kdekoľvek na svete, základom marketingu je prekonať konkurenciu pri súčasnej tvorbe hodnoty pre zákazníkov.

Marketingový mix je pre túto rovnicu nevyhnutný, pretože úžitok je kombináciou výrobku, marketingovej komunikácie a marketingovej ditribúcie. Podľa všeobecného pravidla možno hodnotu vnímanú zákazníkom (premenná na ľavej strane rovnice) zvýšiť dvoma základnými spôsobmi. Čitateľa možno zvýšiť zlepšením úžitku spojeného sos amostným výrobkom, distribúcie alebo komunikácie. Hodnotu možno zvýšiť aj znížením ceny. Podniky, ktoré používajú cenu ako kunkurenčnú zbraň, môžu využívať dostatočnú zásobu pracovnej sily s nízkimi mzdami alebo prístup k lacným surovinám. Podniky môžu tiež znížiť ceny, ak majú nízke náklady vďaka úsporám pri výrobe. Ak je podnik schopný ponúknuť výborný výrobok, distribúciu alebo úžitok z propagácie a nízke ceny v porovnaní s konkurenciou, dosiahne veľmi výhodnú pozíciu. Nie je nutné dodať, že aby sa produkt stal úspešným na trhu, musí dosiahnuť prah prijateľnej kvality.

Slabosť marketingu vedie nielen k chybnému vývoju podniku, ale zároveň zavádza do slepej uličky i samotný hospodársky systém. Znížením nákladov a pracovných síl, racionalizáciou operatívnych procesov alebo prenesením istých funkcií na iných nositeľov (outsourcing) tak, že by sa nevytvárali nové hodnoty a nové trhy, spôsobí rast nezamestnanosti, poklas kúpnej sily obyvateľstva aj potenciálu spotreby a exportu. V konečnom dôsledku vedie k sociálnemu napätiu a konfliktom.

25. Vysvetlite podstatu rovnice MIX = f (E).

analýza mrkt ciele a mrkt stratégie mrkt program

Mix je fuckciou informácii o prostredí

- Mix sa zostavuje na základe daného prostredia, environment, je jeho fciou.
- Mrkt prostredie sa neustále mení, prispôsobujeme mrkt mix.
- Umenie je v neustálom sa prispôsobovaní prostrediu.
- Mrkt mix je v krátkom čase konštantná veličina, v momente keď robíme návrh mixu.
- Potrebná komplexnosť, info o prostredí.
- Info o prostredí sú potrebné v celom procese mrkt riadenia – plán, realizácia, kontrola.
- Byť úspešný na zahr trhu znamená prispôsobiť sa kultúrnym podm. a najprv zvládnuť marketing doma

24. Rozdiel medzi marketingovým výskumom a systémom spravodajských informácií.

Mrkt výskum je jednorázová akcia, Informácie zíkava výskumnou cestou z primárnych a sekundárnych zdrojov. Mrkt výskum je chápaný ako špecifická súčasť MIS ale i ako špecifický zdroj marketingových informácii. Jeho špecifickosť je daná práve výskumným charakterom celého procesu zhromažďovania, spracovania a analýzy údajov. Podstatnou odlišnosťou údajov získaných výskumom od iných typov externých informácii je ich funkcia v procese mrkt riadenia, ktorou je hľadanie a prinášanie riešení pre konkrétne, nové nezvyčajné situácie.

Systém spravodajských informácii –systém, ktorý si vybudujem na centrálnej databáze. Nosičmi informácii sú predajcovia, línioví manažéri. Získané informácie je potrebné skladať, aby boli komplexné.

prednáška, str. 10, 11
Marketingový výskum
- vždy analyzuje konkrétny problém.

1. Definovanie problému a cieľa výskumu - Ciele delíme na:
a) Opisné (aký je predaj, kto nákupe a i.)
b) Kauzálne (riešenie príčina - následok, t.j. niečo sa stalo - a prečo?)

2. Spracovanie plánu výskumu na zber informácií - informácie musia byť aktuálne, presné a neskreslené. Získavame ich (metódy):
a) Pozorovanie
b) Anketa (kontakt s odpovedajúcim, môže byť o nákupe, druh tovaru, rozloženie peňažných príjmov; treba dobre rozložiť cieľové skupiny a reprezentantov z nich)
c) Experiment (vyberú sa ľudia, vytvoria sa im podmienky a sledujú sa ich reakcie na ne)

3. Realizácia plánu výskumu - zber a analýza informácií sa robí dvomi spôsobmi:
a) Sekundárne zdroje (lacnejšie a rýchlejšie, ale nie vždy stačia)
1) Interné zdroje (správy o hospodárení, bilancie, stavy zásob)
2) Vládne publikácie
3) Verejné publikácie (časopisy, poradca podnikateľa, a i.)
b) Primárne zdroje
1) Metódy výskumu (pozorovanie, anketa, experiment)
2) Kontaktná metóda (pozri nižšie)
3) Výber vzorky
4) Nástroje výskumu

4. Interpretácia poznatkov a správa o výsledkoch - zber treba sústrediť a niekto, to sa v tom vyzná, by ho mal spracovať - výsledky by mali byť vo forme tabuliek/grafov a pod; analýzu musí potom robiť viac ľudí, lebo informácie môžu byť skreslené, závisieť od nálady človeka, ktorý ich spracováva. Zanalyzované informácie treba poslať ďalej, pričom treba vedieť komu čo poslať (čo potrebuje).

Marketingový informačný systém
Každý marketér potrebuje informácie. Údaje potrebuje najmä o:
1. Zákazníkoch (zisťovať ich potreby a analyzovať ich)
2. Konkurentoch (či je lepší, ceny, kvalita, atď.)
3. Trhu (kompletného/regionálneho) - dôležitá je najmä demografia a jej ekonomické nadväznosti (kúpna sila)

Narábanie s informáciami je v M veľmi dôležité. Treba ich mať hlavne včas.
Informácia je merateľná veličina, ktorá vyjadruje poznatky o javoch??.

Informačný systém znamená zber, spracovanie a uschovávanie údajov a dát.

Marketingový informačný systém tvoria ľudia, zariadenia a procedúry na zber, triedenie, analýzu a distribúciu informácií, ktoré by včas mali byť tam, kde ich potrebujú.

Druhy informácií
1. Heuristické (heuristika = umenie vynachádzať nové)
2. Monologické (presne logicky zostavené, vyjadrenie technických/ekonomických súvislostí, relatívne stáleho charakteru - vzorec, funkcia)
3. Obchodné (prispievajú k ďalšiemu rozvoju podnikateľskej činnosti., nabádajú k vyvarovaniu sa chybných krokov, zbytočných strát a sú spojovacím článkom medzi partnermi aj k zákazníkom)
a) Štandardné (10-14 dní)
b) Expresné (3-4)
c) Bleskové (1 deň)
4. Úverové (informácie o stave, ktoré sú zistiteľné k banke, napr. preverovanie bonity)


Informačný systém treba vytvoriť tak, aby informácie prechádzali bez ohľadu na ľudí, ktorí by ich chceli zadržať.

Koncepcia marketingového informačného systému

Manažéri marketingu
Vytvorenie
informácií Marketingové prostredie
Plánovanie - Potreba informácií - Interné zdroje Marketingové spravodajstvo - Cieľové trhy
Realizácia M kanály
Kontrola - Distribúcia informácii - Analýza informácií Marketingový výskum - Konkurenti
Verejnosť
Faktory makroprostredia
Marketingové rozhodnutia a komunikácia

23. Formy vstupu na zahraničný trh s výrobou v zahraničí.

Výrobca v zahraničí
Bez priamych investícií 2)
• predaj licencií 3)
• kontraktačná zmluva 4)
• zmluvy o manažmente

S priamymi investíciami
• spoločný podnik
• výhradné vlastníctvo

1) Spojenie dvoch výrobcov. Jeden disponuje marketingovými kapacitami na zahraničných trhoch a poskytuje ich (na základe dohody) aj druhému na realizáciu exportu jeho produkcie. Druhý je nepriamy exportér.
2) Ak je podnik kapitálovo slabší.
3) Využitie lacnej pracovnej sily.


TYPY EXPORTU :
1) Nepriamy export - exportny podnik, exportne spolocenstvo
2) Priamy export - s priamymi investiciami ( pobocka, reprezent. kancelaria, dcerska spol. ), s nepriamymi investiciami
3) Zmluvne formy - zmluva o manazmente, licencie, franchising, zmluvna kooperacia
4) Kapitalova ucast - joint venture, dcerska spol v 100 % vlastnictve

FORMY EXPORTU
1) Nepriamy export
1.1) Exportny podnik
1:2) Exportne spoločenstvo

2) Priamy export
2.1) Bez priamych investicii - pre vsetkych zahr. zaujemcov, pre generalneho zastupcu
2.2) S priamymi investiciami - reprezent. kancelaria ako sucast materskeho podniku, pobocky bud nesamostatne a zapisane v obch. registri, dcerske spo. ako samostatne prav. osoby a to bud so skladom, bez, alebo aj so servisnym oddelenim

METODY VSTUPU PODLA BALAZA
1) Vyrobca doma - Nepriamy export ( exportny podnik, exportne spolocenstvo, piggybacking ) Priamy export ( bez priamych investicii, s priamym investiciami kde su reprezentativna kancelaria, pobocka, dcera
2) Vyrobca v zahranici - Bez priamych investicii ( predaj licencii, kontraktacna zmluva, zmluva o manazmente ) S priamymi investiciami ( spolocny podnik, vyhradne vlastnictvo )

FAKTORY OVPLYVNUJUCE VYBER FORMY VSTUPU
1) politicke a hospodarske riziko, legislativa, struktura trhu, rozhodovacie preferencie, casove hladisko, ocakavanie obratu a zisku, financne prostriedky, mena
2) Endogenne faktory-personal, podmienky a moznosti firmy, financna sila firmy, podiel zahr aktivit na celkovych aktivitach, organizacia, ciele firmy
3) Exogenne fakt-podmienky a podnety zahranicneho trhu

STRATEGIE VSTUPU NA ZAHR. TRH
1) Vodopadova (+) nizsie riziko, lepsie spracovanie (-) dlhodobe postupy ( vhodna ) na vstup do krajin s rozlicnymi administ strukturami, s rozlicnymi spotrebnymi zvyklostami, technologicka uroven krajiny
2) Skokova (+) rychla penetracia viacerych trhov krajin, vyrovnavanie rizika tzv. portfolio efekt, vyuzivanie standardizacneho potencialu (-) nezohladnenie trhovych zvlastnosti ( vhodna ) - tovar s kratkym zivotnym cyklom
3) Kombinovana - vychadza z existencie podobnych cielovych skupin na jednotlivych trhoch krajin


3. vysoké kapit. investície s nízkou mierou kontroly
- získanie účasti – výhodne získať kontrolný balík akcií
- partnerské spoločnosti (joint venture) – spoločný P jednej al. viacerých lokálnych firiem a zahraničnej firmy. Účasť zahr. partnera – majoritná, paritná al. minoritná. Potreba dôkladného spracovania zmluvy o joint venture spolu so zmluvami o dodávkach, licenčnými zmluvami, zmluvami o technickej spolupráci, zmluvami o zodpovednosti za mrktové rozhodnutia.
- dohody o spolupráci pri výrobe – prevažne spolupráca s partnerom z rozvojovej krajiny. Dodanie výrob. zariadenia, technológie al. materiálu – za to získava podiel vyrobených hotových výrobkov
- zmluvná výroba – prvky poskytnutia licencie a zahr. investície. Zahr. P výrobcovi v cieľovej krajine dodáva technológiu a technickú podporu. Domáci P vyrába a o predaj sa stará zahr. P.
- účasť na projekte – dodávka a zhotovenie výrob. zariadenia na kľúč prostredníctvom zahr. výrobcu, technická podpora pri zavádzaní, školení. Nutnosť zabezpečiť odbyt urč. podielu výrobkov z nového zariadenia. Odmena – účasť na spoločnosti.

4. vysoké kapit. investície s vysokou mierou kontroly
- odbytová pobočka a odbytová spoločnosť
Odbyt. (predajná) pobočka v zahr. – patrí Pu, je právne a hospodársky závislou jednotkou. Vystupuje ako organizačná zložka.
Odbyt. spoločnosť – je hospodársky nesamostatnou, právne však samostatnou jednotkou.
- montážny al. výrobný P, plne integrovaný P – 100% vlastníctvo, samostatne vybudovaný al. akvizícia existujúcej firmy v cieľovej krajine (potreba vytvorenia akvizičného profilu – obsahuje podnikovo a trhovo orientované požiadavky na P, kt. chceme získať).* Akvizícia pomáha k diverzifikácii – horizontálna, vertikálna, koncentrická
* požiadavky porovnáme s tými Pi, kt. je možné na danom trhu získať
Horizontálna – získavame P s podobným výrobným programom, kt. môže vyrábať aj dodatočné skupiny výrobkov
Vertikálna – P prevezme iný P, kt. je na úrovni odberateľa al. dodávateľa
Koncentrická – P získava iný P činný na rovnakom trhu prostred. odlišnej technológie

22. Formy vstupu na zahraničný trh pri výrobe v domácej krajine.

FORMY EXPORTU

1) Výrobca vyradí domáci subjekt z exportného reťazca, ale vytvára exp. odd.

Výrobca v tuzemsku
Nepriamy export Priamy export
• exportný podnik
• exportné spoločenstvo
• piggybacking 1) • bez priamych investícií
• s priamymi investíciami
• reprez. kancelárie
• pobočka
• dcérska spoločnosť


Skupiny alternatív formy vstupu na zahr. trh
1. nízke kapitál. investície s nízkou mierou kontroly
- nepriamy export – odbytový orgán v tuzemsku preberá všetky funkcie, Ny a riziká spojené s exportom. Môže mať rôzne formy: - domáci exportný P špecializujúci sa na krajiny al. odvetvia
- nákupná pobočka zahr. Pu
- obchodný P patriaci Pu
- exportný komisionár
- vývozná spoločnosť
- priamy export s nepriamym odbytom – export samostatným zahr. odbytovým partnerom (dovozné obchodné spoločnosti s al. bez výhradného práva zastupovania, veľkoobchody, nákupné centrály, odbytové spoločné Py, odbytové spoločnosti iných zahr. Pov)
- zmluvy o prevode licencií, resp. technológií – licenčná zmluva – prenechanie patentovaných výrobkov a postupov, registrovaných tovarových značiek al. kombinácií týchto práv
zmluva o prevode technológií – transfer know-how, odovzdanie výrobných dokumentov, tech. výkresov, príp. technické poradenstvo a mrkt koncepcia
odmena – kapit. vstup v Pu, jednorázové al. pravidelné licenčné poplatky, protiplnenie za vlastnú licenciu – krížová licencia
- franchising – forma podnikania založená na vytváraní kooperačných vzťahov, kde ide o úzku a stálu spoluprácu právne samostatných a finančne nezávislých Pov. Vystupujú tu franchisor (dodávateľ) a franchiser (odberateľ). Rozlišujeme:
• servisný franchising – využíva sa jednotlivcami al. rodinnými fy, podnikateľ poskytuje služby sám bez zamestnávania ďalších Zcov
• výrobkový – odberateľ predáva urč. zaužívaný výrobok, kt. vyrába franchisor ako dodávateľ. Franchiser využíva mrkt, reklamu a skúsenosti franchisora. Využíva sa pri rýchlo obslužných reštauráciách, príp. pri butikoch.
• Investičný – využíva sa väčšími firmami, skupinami. Je typický pre hotelové služby, prenájom automobilov, výrobu nealka.
Ny franchisingu – poznáme viaceré druhy poplatkov:
• jednorázové vstupné poplatky za ponechanie a využívanie know-how franchisora
• priebežné členské poplatky platené v stálej sume al. ako % z obratu
• poplatky za ďalšie služby – licencie, za využívanie spoločnej reklamy franchisora

2. nízke kapit. investície a vysoká miera kontroly
- kontraktačný (zmluvný) manažment – partner z cielenej krajiny prináša kapitál a zahraničný P potrebné know-how, manažment a kontrolu nad obchod. aktivitami (kontrola kvality). Možnosť používania ochrannej známky al. názvu fy zahr. obchodu. Odmena je poplatok a podiel na zisku, kapitálový podiel.
- dohoda o technickej spolupráci – prevažné využitie v rozvojových krajinách. Sú to doplnky k dodávateľským zmluvám v obchode so zariadením a obsahujú predaj služieb v oblasti projektovania, transferu technológií, vzdelávania, pomoci pri uvádzaní zariadenia do prevádzky, pomoc pri predaji výrobkov mimo cieľovej skupiny. Odmenou sú kompenzačné obchody.
- priamy export s priamym odbytom – priamy predaj v cieľovej krajine prostredníctvom vlastnej odbytovej orgcie, kt. sa nachádza v domácej al. tretej krajine.

21. Klasifikácia foriem vstupu na zahraničný trh.

KLASIFIKACIA FORIEM VSTUPU :

1) Podľa miesta výkonov
1.1) výroba v domácej krajine – export
1.2) výroba v hostiteľskej krajine - zmluvne formy ( licencie, franchising, manaz zmluvy ), kapitalová účasť ( join venture, dcéra )

2) Podľa veľkosti rizika
2.1) Nepriamy export (+) rizikovosť priameho exportu, nevybavenost firmy export cinnostou (-) odstup od trhu, anonymny vyrobca
2.2) Priamy export (+) blizkost trhu a zakaznika (-) zavislost od administrat, pravnych, vyvoznych predpisov a riziko zmeny menoveho kurzu
2.3) Exportna pobocka (+) otvaranie trhu, budovanie kontaktov (-) zmena menoveho kurzu
2.4) Licencia (+) rychlejsi vstup na trh, obidenie obchodnych prekazok (-) odliv know how
2.5) Franchising (+) flexibilita malej + profesionalita velkej fy, (-) poskytovatel - prezradenie informacii, prijimatel - zavislost na poskytovatelovi
2.6) Joint ventures (+) delba rizika a nakladov, ulahceny vstup na trh (-) obmedzenie samostatnosti, vyssi konfliktny potencial, neisty buduci vyvoj partnera
2.7) Dcerska spol. (+) rychla reakcia na poziadavky (-) ako priamy export, vyvlastnenie


Forma vstupu___Výhody___Nevýhody
Nepriamy exp. Rizikovosť priameho exp.
Nevybavenosť firmy exp.
činnosťou Odstup o trhu
Anonymný výrobca

Priamy exp. Blízkosť trhu a zákazníkov Závislosť od:
- administratívnych
- právnych
- vývozných/dovozných
predp.

Riziko zmeny menového kurzu
Export pobočka Otváranie trhu
Budovanie kontaktov Zmena menového kurzu
Licencia Rýchlejší vstup na trh
Obídenie obchod. prekážok Odliv know-how

Franchising 1) Spojenie profesionality veľkej firmy s flexibilitou malej firmy Poskytovateľ – prezradenie inf.
Prijímateľ – závislosť na poskyt.
Joint ventures Deľba rizika, nákladov
Uľahčený vstup na trh Obmedzenie samostatnosti
Vyšší konfliktný potenciál
Neistý budúci vývoj partnera
Dcérska spoločnosť Rýchla reakcia na požiadavky trhu Detto priamy exp. + ďalšie
Vyvlastnenie


1) predstavuje „odbytový“ systém, prostredníctvom ktorého sa predávajú produkty. Firma poskytuje inej firme právo / licenciu distribuovať tovar / službu nesúceho jeho značku.








Klasifikácia implementačných stratégií podľa:
- stupňa intenzity angažovanosti na trhu
- stupňa kontroly nad mrktovými aktivitami
Na zákl. týchto kritérií rozdeľujeme strat.:


Vysoké kapit. investície s nízkou mierou kontroly
• kapit. účasť (menšinový podiel)
• joint –venture
• účasť na projekte
• dohoda o spolupráci
• zmluvná výhoda Vysoké kapit. Investície s vysokou mierou kontroly
• plne integrovaný výrobný P
• výrobný P
• montážny P
• odbytová spoločnosť
• odbytová jednotka

Nízke kapit. investície s nízkou mierou kontroly
• transfer licencie, resp. technológie (franchising)
• priamy vývoz s nepriamym odbytom
• Huckepack – distribútor
• Exportné spoločenstvo – zahr. výrobca a i.
• Formy nepriameho vývozu – vývozná firma, vývozný komisionár, dodávka domácej fy pre zahr. objednávateľa Nízke kapit. investície s vysokou mierou kontroly
• priamy vývoz s priamym odbytom
• dohoda o technickej spolupráci
• kontraktačný manažment
miera kontroly aktivít na zahr. trhu


Implementačné strat. pre jednotlivé kombinácie trh – trhový segment – produkt
čas

exportná položka dcérska spol

kontrola franchising joint venture

licencie priamy export
nepriamy export

riziko

20. Rozhodovanie o implantačnej stratégii.

-> určuje formu anagažovanosti na trhu, resp prítomnosti na trhu na dlhšie obdobie
-> proces sa vzťahuje hlavne na obch aktivity viacerých strat podnikat jednotiek, ako aj viacerých trhov, a preto by malo vždy prijímať vedenie podniku
-> najdôležitejšie predpoklady pre vypracovanie impl strat vyplývajú zo zaradenia jedn trhov krajín do stupnice, v poradí podľa priorít krajín a podľa stanovenej miery trhovej angažovanosti, ako aj podľa strat globálnych cieľov, aké si P pre danú plánovaciu periódu pre jedn trhy stanovil
-> na trhoch krajín s vysokou prioritou trh. spracovania, na ktorých sa majú zvýšiť, resp vybudovať obchodné aktivity, alebo sa majú udržať na vysokej úrovni, sa odporúča intenzívnejšia forma trh. spracovania ako na trhoch príležitostných, alebo ako na trhoch, na ktorých je len P prítomný – prezenčné trhy
-> ak sa má trh angažovanosť znížiť, je nutné pripraviť ústup, volia sa formy trh.angažovanosti s nižšou intenzitou spracovania
-> rozhodnutia o ImpS sa stanovia pre celkovú plánovaciu periódu
-> podľa cieľov stanovených pre jedn kombinácie produkt-trhový segment a podľa zmien faktorov vplývajúcich na tieto rozhodnutia musíme očakávať dynamický proces vývoja ImpS
-> P pri zintenzívňovaní odbyt.aktivít na jedn trhoch prejde od alternatív s nízkou možnosťou kontroly prostr. mrkt opatrení k alternatívam so zvýšenou možnosťou kontroly. Paralelne sa do jedn trhov budú vkladať čoraz väčšie zdroje firmy
-> Ak máme konkr údaje o trh. potenciáli, môžeme stanoviť celý rad trhovo-.orientovaných cieľov pre celú plánovaciu periódu, ako aj pre jedn úseky plánovania:
- ciele o trh podiele a z neho odvodené ciele o odbyte, resp obrate pre jedn SPJ
- stredno až kr=atkodobé ziskové ciele, kt sa dajú odvodiť z očakávaného ziskového potenciálu
-> Ak sa zohľadnia tie mrkt aktivity, ktoré síce predstavujú ciele pre odbytovú stratégiu – ciele:
- stupeň preniknutia na trh
- úroveň dodávateľ servisu
- minim. stupeň intenzity, ktorý musí byť dosiahnutý pri podstatných odbyt. funkciách, ako sú technické poradenstvo a služby zákazníkom
-> vybudovanie výskumného potenciálu predpokladaného pre vývoj trhovo orientovaných výrobkov na danom mieste v urč krajinách možné len vtedy, keď sa výber variantov ImpS zúži len na tie varianty, ktoré zahŕňajú vybudovanie príslušného výskumného a vývojového potenciálu
-> potrebné zvážiť obmedzeniam ktoré vyplývajú z fin potenciálu
-> miera zahraničnej angažovanosti sa má merať objemom investícií, ktorý je potrebný na jej realizáciu
-> rozhodovanie o výbere najvhodn ImpS spracovania príslušného trhu podlieha množstvu faktorov, ktoré sú často z hľadiska ich účinkov na podnikové aktivity protichodné
-> odporúča sa systematické porovnávanie strateg variantov, možných na cieľov trhu, pri zohľadnení najdôležitejších determinantov rozhodnutia
-> determinanty sa členia na externé a interné
-> poukazujú na pôsobenie daného faktora na rozhodnutia pre alebo proti variantu impl stratégie
-> dá sa jasne určiť, či ten-ktorý faktor má pre daný variant zvýhodňujúci alebo znevýhodňujúci účinok
-> Vplyv externých faktorov:
-> národné trhy s vysokým trh potenciálom a očakávaným vysokým rastom trhu, ako aj prognózovanými odbytov. možnosťami pre vlastné podnikové výrobky zvýhodňujú Imp S s vysokými kapit investíciami súčasne pri vysokej mier kontroly nad podnikovými aktivitami
-> relatívne malý trhový potenciál bez nadmerne vysokého rozvojového potenciálu pri prognózovaní skromných odbytových možností vlastných výrobkov zvýhodňuje skôr varianty IMpS s nízkymi kapit investíciami a nízkou mierou kontroly
-> ak má cieľový trh oligopolistickú štruktúru, vhodnejšou je forma trhovej angaž. zriadenie výrob. podniku ako za podmienok polypolistickéj konkurencie, keď sa ako dobré riešenie spracovania trhu javí forma exportu z tuzemska alebo z tretej krajiny
-> nízke jednotkové náklady zvýhodňujú vybudovanie výrobnej prevádzky
-> 1. v štátoch s plánovite orientovaným hosp systémom je vylúčená trh. angažovanosť vo forme kapit. účasti, to isté platí pre štáty s vysokým očakávaným politickým rizikom
-> 2.národné trhy s vysokou dynamikou rastu celk hospodárstva podporujú aj vtedy, keď je relatívny význam odvetvia nízky, účasť s kapit investíciami
-> 3. dlhodobé deficity v platobnej bilancii, vysoké zahr zadĺženie sú indikátormi toho, že sa v blízkej budúcnosti dajú od vlády očakávať dovoz obmedzujúce opatrenia, vhodné sú tu len tie ImpS, ktoré umožňujú domácu výrobu, nezávislú od dovozu
-> 4.devalvácia mien na dôležit národných trhoch zvýhodňuje akvizície výr podnikov
-> 5. pri veľkom rozdiele kultúr s výrazne odlišuj. sa spoločenskými hodnotami a Štruktúrami sa javí aj pri vysokom trhovom potenciáli ako najvhodnejšia forma kooperácie alebo kontaktov
-> aj faktory prostredia v domácej krajine podniku predstavuj=u dôležité činitele rozhodnutí o Imp S
-> nadmerný trh. potenciál v tuzemsku umožňuje P realizáciu svojich dlhodobých cieľov rastu aj na domácom trhu
-> ak je dom. trh relatívne malý, P jew nútený vyvážať, aby dosiahol opt veľkosť P, alebo aby sa v porovnaní so svet. konkurenciou vyhol podstatným nevýhodám, vyplývajúcich z jednotk. nákladov
-> ak je trh štruktúra v tuzemsku oligopol charakteru, majú príslušné P tendenciu imitovať správanie sa konkurencie


Vplyv interných faktorov:

-> voľba formy ImpS je určovaná aj internými faktormi
-> ťažiskové trhy prvej a druhej kategórie budú podnikom spracovávané Imp stratégiami s vysokou mierou kapitálovej účasti a kontroly
-> ak sledujeme externý faktor “geografická vzdialenosť cieľovej krajiny”, sú vhodnejšími IMp stratégiami pre ťažiskové trhy tie s nižšou účasťou kapitálu, ako je zriadenie odbyt spoločnosti, a tie s vyššími kapit investíciami skôr pre ťažiskové trhy geograficky vzdialené
-> pre prezenčné trhy a príležitostné trhy exist. varianty s nnízkymi kapit. investíciami alebo kontraktačné alternatívy
-> druh výrobkov, plánovaných pre príslušný sortiment daného národného trhu, taktiež v podstatnej miere ovplyvňuje rozhodnutie o ImpS
-> ak ide o výrobky s nízkou úrovňou preferencií, svedčí to skôr o nutnosti vybudovania alebo rozšírenia lokálnej výroby
-> pre výrobky náročné na servis a technológiu by malo byť trhu zabezpečené blízke, intenzívne poradenstvo a starostlivosť o odberateľov prostr. vhodnej formy trh. angažovanosti
-> ak je nutné výrobky prispôsobiť požiadavkám cieľov. trhu, ktorý sa na základe odberateľsk. želaní odlišuje od domáceho a ak je flexibilita zabezpečená len v obmedzenej miere, je nutné zriadiŤ výrovnú pobočku v zahraničí
-> podstatným obmedzením voľnosti pri tvorbe rozhodsnutí o IMP S je množstvo zdrojov, hlavne finančných, ktoré sú k dispozícii počas plánovacej periódy
-> Hodnotenie alternatív:
-> analýza hospodárnosti
-> investičné rozpočty
-> rozpočet marže
-> analýza CASH FLOW
analýza citlivosti a rizikovosti

rozhodovanie o implantačnej stratégii. (mod. mrkt. 46,47,48)

Rozhodovanie o implantačnej stratégii (vytvorenie čohosi nového v inom prostredí, vštiepenie nového prvku do pôvodného trhu) určuje formu angažovanosti na trhu resp. prítomnosti na trhu na dlhšie obdobie. Najdôležitejšie predpoklady pre vypracovanie implantačných stratégií vyplývajú zo zaradenia jednotlivých trhov krajín do stupnice, v poradí podľa priorít krajín a podľa stanovenej miery trhovej angažovanosti, ako aj podľa strategických globálnych cieľov, aké si podnik pre danú plánovaciu periódu pre jednotlivé trhy stanovil.

Na trhoch krajín s vysokou prioritou trhového spracovania sa odporúča intenzívnejšia forma trhového spracovania. Ak sa má trhová angažovanosť znížiť, je nutné pripraviť ústup podniku, pričom sa volia formy trhovej angažovanosti s nižšou intenzitou spracovania trhu.
Rozhodnutia o implantačnej stratégii sa stanovia pre celkovú plánovaciu periódu. Podľa cieľov stanovených pre jednotlivé kombinácie produkt-trhový segment a podľa zmien faktorov vplývajúcich na tieto rozhodnutia musíme očakávať dynamický proces vývoja implantačných stratégií. Podnik pri zintenzívňovaní odbytových aktivít na jednotlivých trhoch prejde od alternatív s nízkou kontrolou k alternatívam so zvýšenou kontrolou a bude vkladať aj viac zdrojov.

Pri rozhodovaní o implantačnej stratégii sa berú do úvahy marketingové ciele:
- stupeň prenikania na trh
- úroveň dodávateľského servisu
- minimálny stupeň intenzity technického poradenstva a služieb zákazníkom
ako aj ciele iných funkčných oblastí podniku: výskum, finančná oblasť.

Pri klasifikácii implantačných stratégií sa používa:
- intenzita trhovej angažovanosti
- miera kontroly nad mrkt. aktivitami


Výsledkom sú 4 skupiny implan. strat.

1. vysoké kapitálové investície s nízkou mierou kontroly
- Joint Venture
- účasť na projekte
- dohoda o spolupráci
- zmluvná výroba
- kapit. účasť

2. vysoké kapitálové investície s vysokou mierou kontroly
- odbytová pobočka
- odbytová spoločnosť
- montážny podnik
- výrobný podnik
- plne integrovaný výr. podnik

3. nízke kapitálové investície s nízkou mierou kontroly
- franchising
- priamy vývoz s nepriamym odbytom
- huckepack
- exportné spoločenstovo
- formy nepriameho vývozu

4. nízke kapitálové investície s vysokou mierou kontroly
- priamy vývoz s priamym odbytom
- dohoda o technickej spolupráci
- kontraktačný management

19. Komunikácia v kultúrach so silným a slabým kontextom. Kultúrne tradície ako východisko v medzinárodnom marketingu.

Tieto pojmy navrhol E. T. Hall v rámci spôsobu ako porozumieť odlišným kultúrnym orientáciám.
Lingvistická komunikácia je explicitná, pri mrkt jednaniach je potrebné vnímať aj implicitné (bez jasného slovného vyjadrenia) oznamy.

Kultúra so silným (vysokým) kontextom
- závisí na kontexte a neverbálnych aspektoch komunikácie. Kladie sa tu dôraz na osobné hodnoty, pozíciu a miesto v spoločnosti. Pri analýze partnera sa hľadí na neho ako na osobu, jeho charakter a hľadá sa spoločná dôvera. Pri uzatváraní obchodu si musí dávať pozor na všetky gestá a formálnu stránku rokovaní. Čas tu nezohráva až takú významnú úlohu (Stredný Východ, Japonsko).

Kultúra so slabým (nízkym) kontextom
- závisí na explicitných slovných vyjadreniach. Pri jednaniach sa prechádza priamo k veci. Pri analýze partnera sa skúmajú predovšetkým finančné výkazy. Všetky informácie sú jasné a písomne potvrdené. (Európa, Amerika).

Kultúrne faktory sú príčinou ťažkostí marketingových pracovníkov na globálnych trhoch. Stať sa globálnym marketingovým pracovníkom znamená naučiť sa orientovať v kultúrnych predpokladoch. Neúspech pri tomto učení bude prekážkou presného porozumenia významu a významnosti vyhlásení a správania obchodných partnerov z odlišnej kultúry.

18. Kultúra a jej zložky.

Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.

Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.

Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.

Sídlo společnosti můžete využíz zároven s jinými aktivitami od nás.

Ťažiskové zložky kultúry – náboženstvo, jazyk, história a vzdelanie – určujú hodnoty, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje pri výbere tovaru alebo služieb. Vplyv kultúry je taký značný, že môžeme sledovať veľké rozdiely aj pri vybavenosti domácností vybranými predmetmi dlhodobej spotreby u krajín na približne rovnakej ekonomickej úrovni ako sú Nemecko, Taliansko, VB, Francúzsko alebo Holandsko.

Jazyk - je kľúčom k pochopeniu kultúry. Odráža aj rozsah myslenia. Dôležitú úlohu hrá oslovenie. Je dôležité prekonať jazykové bariéry formou: prekladom písomných materiálov, tlmočením alebo ovládaním cudzieho jazyka. Sústrediť sa aj na neverbálnu komunikáciu

Náboženstvo - determinuje ľudské hodnoty, ktoré predurčujú životný štýl a ovplyvňujú aj spotrebu. Kresťanstvo, Židovstvo, Islam, Hinduizmus a Budhizmus a ich dopad na marketing. Odkrýva príležitosti a hrozby.

Vzdelanie – vplýva na mieru a štruktúru spotreby. Vplýva nie len na potencionálnych zákazníkov, ale aj na pracovnú silu, konkurenciu a podnikateľské okolie spolu. Plní funkciu prenosu existujúcej kultúry na ďalšiu generáciu ale aj fciu kultúrnej zmeny.

Veškeré firmy na prodej u nás jsou přísně kontrolované.

17. Podstata procesu monitorovania prostredia.

- proces monitorovania prostredia vedie k rozhodnutiam ako sa vyhnúť problému a využiť príležitosti

- identifikácia parametrov prostredia, v kt. podnik pôsobí

Proces monitorovania prostredia:
1. výber relevantných faktorov
2. zber info o faktoroch vybraného prostredia
3. vyhodnotenie znemy na trhu – pozitívna, negatívna
činnosti, kt. možno meniť kontrolovateľnosť produktu – zložky mrkt mixu

16. Kultúrne odlišnosti a ich vplyv na správanie a rozhodovanie sa spotrebiteľov na zahraničných trhoch.

Osobitosti, ktoré vyplývajú z mentality jednotlivých národov alebo kultúr, sa prejavujú aj v dodlišnom spôsobe konania v rozličných situáciach. V konečnom dôsledku to má vplyv aj na kúpne a spotrebné správanie príslušníkov týchto skupín.

V globálnom marketingu treba osobitne analyzovať aj tradície, zvyky, formu zábavy, orientáciu umenia, pracovnú morálku a ďalšie skutočnosti. Mnohé z nich sa v procese internacionalizácie menia, ale mnohé si uchovávajú svoje osobitosti.

Tomuto vplyvu nemôžu podľahnúť špecifiká trhu dané geografickými alebo klimatickými podmienkami. Tieto špecifiká ovplyvňujú spotrebu určitých produktov.

Prispôsobovanie : Niektoré spoločnosti vyvinuli mimoriadne úsilie na prispôsobenie svojich výrobkov alebo služieb rozmanitým kultúrnym prostrediam. Nikde nie sú tieto stratégie také zrejmé ak v Japonsku, kde zahraničné spoločnosti musia súťažiť na ekonomicky rozvinutom trhu s podstatne odlišnými kultúrnymi vzormi.

Marketingoví pracovníci v globálnom prostredí často zažijú stres nazývaný ako kultúrny šok. Ten, kto vstupuje do inej kultúry, sa musí naučiť vyrovnať sa s obsahom novej kultúry a zoznámiť sa s ňou.


Existuje 10 pravidiel, ktorých rešpektovanie umožní eliminovať alebo aspoň zmierniť následky kultúrneho šoku:
- buďte kultúrne pripravení,
- naučte sa miestne komunikovať
- striedajte domáce zvyklosti s hostiteľskými
- buďte tvoriví a experimentujte
- budte kultúrne citliví
- rozlišujte mnohotvárnosť v hostiteľských kultúrach
- chápte každého ako kultúrneho posla
- budte trpezliví, chápaví,hostiteľskí a akceptujte každého
- buďte realistickejší v očakávaniach
- akceptujte výzvu medzikultúrnych skúseností