EKONÓMIA - ŠTÚDIUM

EKONÓMIA-ŠTÚDIUM - obsah:

2011-02-23T02:10:00.000-08:00

50. Špecifiká medzinárodného marketingu.

2010-12-16T02:12:00.000-08:00

Medzinárodný marketing má aj svoje špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o vhodnej stratégii na uplatnenie podniku v medzinárodnom postavení:
- sociálno-kultúrne odlišnosti – vplyv na správanie a rozhodovanie spotrebiteľov na zahraničných trhoch,
- obchodno-politické podmienky,
- legislatíva upravujúca podnikanie zahraničných subjektov,
- vypovedacia schopnosť informácií,
- problémy pri výskume zahraničných trhov,
- uprednostňovanie tuzemských výrobkov,
- odlišný stupeň organizovanosti zahraničných trhov, problémy so vstupom do distribučných sietí,
- potreba adaptácie marketingového mixu,
- práca v cudzom prostredí a odlišný životný štýl,
- jazykové bariéry,
- ďalšie faktory.

+

Riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM)
Budúcnosť e - iniciatív (napr. zákaznícke portály, e-commerce stránky, komunity s pridanou hodnotou):
a) schopnosť manažmentu vzťahov so zákazníkmi riešiť problémy naprieč špecifickými bodmi interakcie (napr. mail, WEB/portál, telefón, kiosk, agent)
b) porozumieť správaniu zákazníkov (napr. definovanie profilov, "clikstream" analýzy).

CRM - súbor nástrojov, ktoré vo firme podporujú marketing, predaj a zákaznícky servis. Predpokladom pre podporu týchto funkcií je dokonalá znalosť zákazníka, ktorá zaručuje dodanie produktu alebo služby v správnom čase na správne miesto. Funkciu CRM nemožno zabezpečiť jedinou softvérovou aplikáciou. Ide o stavebnicový systém, v ktorom sú jasne definované vzťahy medzi aplikáciami. Jedným zo základných cieľov CRM je zabezpečiť maximálne efektívnu reakciu na potreby jednotlivých zákazníkov a zabezpečenie ich väčšej lojality k firme. Stratégiou je využitie detailnej znalosti individuálneho zákazníka.

Podmienky pre efektívne využívanie CRM (ale aj e-business, ERP,...) systémov:
- dostatočné množstvo korektných údajov (pre potrebné analýzy),
- znalosť kritických faktorov obchodného procesu (pre optimálne "nastavenie" prevádzky),
- vyškolená a kvalifikovaná obsluha (schopná efektívne podporovať vzájomne výhodnú spoluprácu so zákazníkmi).

Z marketingového hľadiska medzi najdôležitejšie príčiny, ktoré vyvolali potrebu vzniku systémov typu CRM, boli nasledujúce trendy:
• deregulácia trhov,
• existencia vysoko efektívnych kapitálových trhov,
• vzrastajúca efektívnosť dodávateľských reťazcov a dodávateľskej logistiky,
• otvorenie virtuálnych obchodných rozhraní na internete.

Pohľady na CRM:
a) strategický pohľad - CRM je zákaznícky orientovaná disciplína, používajúca plánovacie, výkonné a analytické činnosti s cieľom získať, spracovať a udržať zákazníka. Súvisí s marketingovým manažmentom a strategickým marketingom.

b) taktický pohľad - CRM je integrovaný podnikový systém tvorený procesmi, ľuďmi, komunikačnými kanálmi, partnermi, ktorý je určený na naplnenie interakcie s konkrétnym zákazníkom. Súvisí s taktickým marketingom, predajom a službami zákazníkom. Mal by umožniť optimálnu interakciu so zákazníkom, a to v kontexte špecifických bodov interakcie (osobné stretnutie, telefón, e-mail ...), fázy jeho životného cyklu, potrieb a želaní, vrátane realizovaných skúseností s týmto zákazníkom.

CRM ako technologický ekosystém
a) prevádzkový (operatívny) CRM (operational CRM) - slúži na automatizáciu spomenutých troch podnikových činností: predaja, servisu a marketingu a s nimi súvisiacich činností.
- aplikácie automatizácie predaja: Contact Management, Forecasting and Quoting, Pricing Tools, Remote Access/Mobile Computing, WEB enabled Sales Tools,
- aplikácie automatizácie zákazníckeho servisu: Call Center, Help Desk, Telephony Tool - CTI (Computer Telephony Integration), WEB-based Service Delivery,
- aplikácie automatizácie marketingu: Database Marketing, Customer Profiling, Campaign Management, Lead-Tracking Systems.

b) analytický CRM (analytical CRM) - jeho úlohou je zber, uloženie a analýza dát. Okrem Data Warehouse a Data Mart sem patria nástroje, ktoré príslušné dáta vyberú a vo vhodnej forme odovzdajú ďalej, napríklad nástrojom automatizácie marketingu.

c) kooperatívny CRM (collaborative CRM) - ide o skupinu kooperatívnych služieb, (napr. e-mail, hlasové služby, video - konferencie), ktoré umožňujú interakciu medzi zákazníkom a podnikom, resp. medzi zamestnancami podniku. Cieľom je zlepšená komunikácia a koordinácia činností a tým zvýšená miera šance udržať si zákazníkov. Kooperatívny CRM podporuje tiež prevádzkovú a analytickú skupinu aplikácií.

49. Medzinárodné marketingové prostredie a jeho vplyv na marketingové rozhodovanie.

2010-12-16T02:11:00.001-08:00

Marketing je vo svojej podstate univerzálny. Je však prirodzené, že v niektorých aspektov sa bude v rôznych krajinách líšiť, pretože aj jednotlivé krajiny aj ich národy sa líšia. Tieto odlišnosti spôsobujú, že marketing, ktorý je úspešný v jednej krajine nemusí byť automaticky úspešný v inej, pretože preferencie spotrebiteľa, konkurencia, distribučné kanály a komunikačné prostriedky sa môžu líšiť. Podnik je vždy situovaný do určitého prostredia, na ktoré pôsobí a ktoré pôsobí na podnik. Ak podnik chce byť úspešný, musí všetky tieto vplyvy analyzovať, poznať smer ich pôsobenia, využívať ich a teda prispôsobiť svoje správanie súčasným podmienkam, ale aj očakávanému vývoju tohto prostredia. Podnik musí všetky tieto faktory zohľadniť pri svojom rozhodovaní v oblasti marketingu.

48. Význam medzinárodného marketingu pre firmu.

2010-12-16T02:10:00.000-08:00

Medzinárodný marketing

- ako filozofia podnikania sa zakladá na predstave, že podnik môže vo väčšej miere realizovať podnikateľské a marketingové ciele na svetových trhoch, ak sa vyrába to, čo je odberateľ na celom svete, či jeho vybranej časti, pripravený kúpiť. Zlepšuje možnosti uplatnenia tých výrobkoch na zahraničných trhoch, v ktorých má podnik konkurenčnú výhodu. Vedie k uspokojovaniu potrieb a želaní zahraničných zákazníkov. Mrkt. ako riadiaca koncepcia má tak integrujúcu funkciu medzi potrebami medzinárodného zákazníka a cieľovým systémom podnikania.

- ako stratégia získavania zákazníka – podnik realizuje výskum zahraničného trhu a volí formy vstupu na zahraničný trh, robí segmentáciu, výber cieľového trhu, volí vhodný positioning, realizuje medzinárodný marketingový mix. Inak povedané hlavnou úlohou je vypracovať konkrétnu stratégiu a opatrenia na získanie zákazníka na zvolených trhoch krajín.

Pre firmy uvažujúce o vstupe na zahraničný trh existuje množstvo dôvodov, ktoré vedú firmu k medzinárodným aktivitám:
- nadnárodné firmy ponúkajú lepšie produkty alebo môžu nižšími cenami napadnúť domáci trh existujúcej firmy. Firma sa môže rozhodnúť k protiútoku na domácich trhoch týchto konkurentov, aby obmedzila ich zdroje.
- na niektorých zahraničných trhoch je možné dosiahnuť vyšší zisk ako na domácom trhu,
- firma zväčší svoju zákaznícku základňu, aby dosiahla ekonomický rozsah výroby,
- firma zníži svoju závislosť na jedinom trhu,
- zákazníci firmy sa rozhodnú odísť do zahraničia a vyžadujú služby firmy i tam.

47. Medzinárodný marketingový mix.

2010-12-16T02:09:00.000-08:00

Uspokojovanie potrieb zákazníkov je hlavnou úlohou marketingu a dosahuje sa prostredníctvom marketingového mixu. Marketingový mix (ďalej MM) je podstatou koncepcie moderného marketingu. Je prostriedkom, pomocou ktorého možno uspokojovať mnohoraké požiadavky zákazníkov. Predstavuje spojenie všetkých prvkov, aby sa podarilo uspokojiť všetky očakávania a potreby zákazníkov.

K základným zložkám marketingového mixu patria:
- Výrobok alebo služba, ktoré sa ponúkajú zákazníkom.
- Cena, za ktorú sa výrobky či služby predávajú
- Miesto, alebo distribučná sieť, pomocou ktorých sa výrobok či služba stávajú dostupnými pre zákzníkov.
- Niektorá z foriem propagácie, alebo komunikácia, ktoré zákazníkov či spotrebiteľov oboznamujú s výrobkom alebo službou.

Jednotlivé zložky MM tvoria homogénny systém, ktorý je označovaný ako „submixy“ marketingového mixu. Preto hovoríme o cenovom submixe, výrobkovom a pod.

P R O D U K T C E N A M I E S T O P R O P A G Á C I A
Kvalita, záruky Rabat Distribuč. cesty Reklama
Sortimentné služby Skonto Zásoby Podpora predaja
Imidž Platobné podm. Doprava Osobný predaj
Ochranná známka Úverové podm. Logistika Public relations
Dizajn
Obal

Jednotlivé nástroje v submixoch MM sa kombinujú pre každý prípad samostatne, a to v súlade so zameraním podniku pri súčasnom rešpektovaní všetkých podmienok a času, v ktorom sa táto činnosť realizuje.
Marketingový mix je teda súhrnom všetkých nástrojov, ktoré vyjadrujú vzťah podniku k jeho podstatnému okoliu /zákazníkom, spotrebiteľom, ale aj k dodávateľom, k fin. inštitúciám a pod./

1. Marketingový mix tvorí vhodný základ na rozmiestňovanie finančných a ľudských zdrojov. Každá firma musí vyčleniť určité množstvo zdrojov na marketing.

2. Marketingový mix pomáha pri určovaní zodpovednosti. Rozdelenie zodpovednosti na jednolivých pracovníkov je uľahčené vtedy, keď sú k dispozícii logické a hodnoverné základné poznatky o „ideálnom“ marketingovom mixe.

3. MM umožňuje analyzovať pružnosť. Prostriedky vyčlenené pre jednotlivé komponenty marketingového mixu sú určené na to, aby zabezpečovali návratnosť.

4. Komunikáciu možno uľahčiť. Úplné pochopenie hlavných komponentov MM môže vytvoriť základ názvov funkcií opisujúcich pracovnú náplň, ktoré budú celosvetovo zrozumiteľné. Ak bude niekto hovoriť o manažérovi M komunikácie, bude každému jasné, čím sa daný pracovník zaoberá. Preto správne definovaná a pochopená analýza MM môže zohrať dôležitú úlohu nielen v organizačnom rozvoji firmy, ale aj v systéme jej komunikácie s okolím.

46. Riadenie vzťahov so zákazníkmi v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T02:07:00.000-08:00

Marketing má zásadný význam pri spracovaní medzinárodne orientovanej podnikateľskej filozofie podniku. Keď medzinárodný marketing preberie úlohu sprostredkovateľa medzi zákazníkom v rôznych krajinách sveta a podnikom doma s jeho cieľmi, potom má medz. marketing aj druhú úlohu: vypracovať konkrétnu stratégiu a opatrenia na získanie zákazníka na zvolených trhoch krajín.

Z tohto hľadisko možno definovať medzinárodný marketing - komplex všetkých aktivít podnikania vo zvolených krajinách zameraných na získanie zákazníka. Adekvátnym uspokojením dopytu v týchto krajinách sa pritom majú dosiahnuť podnikové a marketingové ciele.
Medzinárodný marketing je podľa toho podniková funkčná stratégia na získanie zákazníka na celom svete.
Podnikové a marketingové ciele sa dosahujú použitím mrkt. nástrojov, ktorými sú:
- stratégia vhodného produktu
- stratégia ponuky
- stratégia distribúcie
- stratégia komunikácie

Aktivity podnikania na získanie zákazníkov môžu byť orientované na:
- viac ako 5 rokov (dlhodobostrategicky) – dlhodobý resp. strategický marketing
- 1 až 5 rokov (strednodobostrategický) – strednodobý resp. taktický marketing
- menej ako 1 rok (krátkodobo, resp. operatívne) – krátkodobý resp. operatívny marketing

CRM – riadenie vzťahov so zákazníkmi
CRM - súbor nástrojov, ktoré vo firme podporujú marketing, predaj a zákaznícky servis. Predpokladom pre podporu týchto funkcií je dokonalá znalosť zákazníka, ktorá zaručuje dodanie produktu alebo služby v správnom čase na správne miesto. Funkciu CRM nemožno zabezpečiť jedinou softvérovou aplikáciou. Ide o stavebnicový systém, v ktorom sú jasne definované vzťahy medzi aplikáciami. Jedným zo základných cieľov CRM je zabezpečiť maximálne efektívnu reakciu na potreby jednotlivých zákazníkov a zabezpečenie ich väčšej lojality k firme. Stratégiou je využitie detailnej znalosti individuálneho zákazníka.

Podmienky pre efektívne využívanie CRM systémov:
- dostatočné množstvo korektných údajov (pre potrebné analýzy),
- znalosť kritických faktorov obchodného procesu (pre optimálne "nastavenie" prevádzky),
- vyškolená a kvalifikovaná obsluha (schopná efektívne podporovať vzájomne výhodnú spoluprácu so zákazníkmi).

Z marketingového hľadiska medzi najdôležitejšie príčiny, ktoré vyvolali potrebu vzniku systémov typu CRM, boli nasledujúce trendy:
• deregulácia trhov,
• existencia vysoko efektívnych kapitálových trhov,
• vzrastajúca efektívnosť dodávateľských reťazcov a dodávateľskej logistiky,
• otvorenie virtuálnych obchodných rozhraní na internete.

Pohľady na CRM:
a) strategický pohľad - CRM je zákaznícky orientovaná disciplína, používajúca plánovacie, výkonné a analytické činnosti s cieľom získať, spracovať a udržať zákazníka. Súvisí s marketingovým manažmentom a strategickým marketingom.

b) taktický pohľad - CRM je integrovaný podnikový systém tvorený procesmi, ľuďmi, komunikačnými kanálmi, partnermi, ktorý je určený na naplnenie interakcie s konkrétnym zákazníkom. Súvisí s taktickým marketingom, predajom a službami zákazníkom. Mal by umožniť optimálnu interakciu so zákazníkom, a to v kontexte špecifických bodov interakcie (osobné stretnutie, telefón, e-mail ...), fázy jeho životného cyklu, potrieb a želaní, vrátane realizovaných skúseností s týmto zákazníkom.

45. Globálny marketing.

2010-12-16T02:06:00.000-08:00

Tradičný marketing spočíva v jednostrannej orientácii na filozofiu riadenia na princípoch „shareholder value“, čo znamená zvýšenie zisku z investičného kapitálu znížením nákladov súčasnej obchodnej činnosti. Jej ústrednou myšlienkou je zvyšovanie hodnoty pre akcionárov. Naopak globálny marketing by sa mal sústreďovať na tvorbu „customer value“ a potom na shareholder value. Globálny marketing by sa mal zamerať na zvyšovanie hodnoty z hľadiska zákazníkov a trhových partnerov.

Vzťah medzi tradičným a globálnym marketingom môžme vyjadriť vzorcom:

Globálny marketing sa snaží o zvýšenie hodnoty pre zákazníka a partnerov a to:
- zvýšením hodnoty ponuky a tým zároveň aj ceny,
- zvýšením úžitku produktu a služieb pre zákazníka,
- otvorením nových geografických trhov,
- kultivovaním nových trhových segmentov a výklenkov,
- tvorbou nových produktov a nového dopytu
- prispôsobením produktov a ponuky želaniam zákazníka – customization,
- zvýšením a tvorbou emocionálnej hodnoty

Táto stratégia globálneho marketingu je úspešná z niekoľkých dôvodov:
- nemôže byť ľahko limitovaná,
- vedie k heterogenite hospodárskych sektorov – diferentiation
- vytvára rozmanité sortimenty, poskytuje bohatší výber pre zákazníka, a tak v konečnom dôsledku i ďalší vývoj trhového systému

Podmienkou na realizáciu globálnej marketingovej stratégie je existencia veľkých homogénnych segmentov. Úspešne sa uplatňuje pri spotrebnej elektronike, kozmetike alebo pri nealkoholických nápojoch. Táto stratégia má aj niektoré nedostatky a to, že neberie do úvahy sociálno-kultúrne odlišnosti spotrebiteľov, neumožňuje rýchlu reakciu na činnosti konkurencie a môže byť demotivujúca pre manažérov filiálok.

Nový trend smeruje k interkultúrnemu marketingu, kde sa nerealizujú produkty určené na tuzemský trh na medzinárodných trhoch, ale naopak. Firma už pri vývoji výrobkov počíta s ich uplatnením na svetovom trhu a tieto výrobky sú ľahko upraviteľné podľa cieľového trhu.
Termín globálny marketing sa používa od 80. rokov, pred tým sa pre pomenovanie medzin,mrkt. aktivít používali termíny medzinárodný alebo multinacionálny marketing. Ale globálny mrkt predstavuje aj odlišný prístup k marketingovým činnostiam

Jednonárodný marketing Dvojnárodný marketing

Mnohonárodný marketing Globálny marketing

44. Vývojové trendy v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T02:05:00.000-08:00

pozri aj prednášku, nové trendy podľa kotlera

• rast previazania celosvetovej ekonomiky sa odrazil v prudkom raste svetového obchodu a investícií,
• postupný rozklad medzinárodnej nadradenosti a konkurencieschopnosti USA spôsobil ohromný ročný deficit v ZO,
• vzrastajúca ekonomická sila Japonska a krajín ďalekého východu na svetových trhoch,
• narastajúca sila obchodných blokov najmä EZVO,
• narastajúci počet celosvetových značiek,
• nárast bariér na ochranu domácich trhov voči zahraničnej konkurencii,
• postupné otváranie veľkých trhov ako sú Čína, vých. Európa, Arabské krajiny,
• vysoká zadĺženosť niektorých krajín,
• nárast barterového obchodu na podporu medzinárodných transakcií,
• posun v privatizácii štátnych podnikov,
• nárast vytvárania strategických spojení medzi veľkými medzinárodnými spoločnosťami,
• významné zrýchlenie medzinárodnej dopravy, komunikácie a fin. transakcií

MULTINACIONÁLNY MARKETING

Zameranie na multinacionálny marketing je dôsledkom vzniku nadnárodných korporácií. Tieto spoločnosti, charakterizované rozvojom svojho majetku v zahraničí, pôsobia v mnohých krajinách akoby boli domáce. Tento rozvoj viedol k vzniku mnohých miestnych stratégií, keď firma používa mnohé stratégie, ktoré nadväzujú na jednotlivé trhy. Najväčšou úlohou mrkt pracovníka je nájsť najlepšiu adaptáciu mrkt stratégie pre jednotlivé krajiny. Najväčšou výhodou tohto typu medz. Mrkt je schopnosť kompletne dať mrkt stratégiu do súvislosti s lokálnymi požiadavkami.

MULTIREGIONÁLNY MARKETING

Vzhľadom na neefektívnosť používania veľkého množstva stratégií prispôsobených jednotlivým trhom, spoločnosti začali klásť dôraz na väčšie regióny. Regionálne stratégie zahŕňajú trhy regiónov, ako napr. trhy západnej Európy, ktoré sú výsledkom ekonomickej a politickej integrácie. V podmienkach multiregionálneho mrkt sa spoločnosti viac sústreďujú na multiregionálne stratégie ako na celosvetové s cieľom zvýšiť svoju efektívnosť. Zároveň množstvo spoločností v Európe pracuje na prepracovaní multidomácich stratégií na regionálnu stratégiu pre Európu.

GLOBÁLNY MARKETING

Globálny marketing je novou koncepciou medzinárodného marketingu založenou na procese mondializácie trhov. Oblasť, do ktorej sa podnik v tomto prípade pokúša preniknúť, sa neprestajne rozširuje a môže obsiahnuť celý svet. Pomerne dlhý čas sa medzinárodný amrketing vyvíjal ako bipolárna koncepcia „ národný – zahraničný“ v pomerne uzavretom priestore. S tým, ako sa tento priestor rozširuje, vývoj horizontálneho typu (výrobok dlhý čas komercionalizovaný do obmedzeného priestoru) je nahradzovaný vertikálnym vývojom (komercializácia výrobku s krátkym životným cyklom v geograficky rozširujúcich sa zónach, resp. v celom svete). Globálny marketing akcentuje skôr podobnosť jednotlivých trhov, zatiaľ čo tradičný medzinárodný marketing zvýrazňuje ich rozdielnosť.

43. Medzinárodný marketing.

2010-12-16T02:04:00.000-08:00

Medzinárodný marketing (International Marketing)
- vychádza z mrkt filozofie
- proces, ktorého cieľom je optimalizácia zdrojov a vyhľadávanie príležitostí na svetovom trhu
- zlepšuje možnosti uplatnenia tých výrobkov na zahr. trhoch, v kt. má P konkurenčnú výhodu
- vedie k uspokojeniu potrieb a želaní zahr, zákazníkov
- je to filozofia podnikania, kedy sa podnik orientuje na zahr. zakazníka, jeho potreby a želania snaží sa ich uspokojiť lepšie ako konkurencia a je to konkrétna stratégia firmy na zahr. trhu – podnik realizuje výskum zahraničného trhu a volí formy vstupu na ZT, robí segmentáciu, výber cieľového trhu, volí vhodný positioning a realizuje medzin. market. mix.
- pokiaľ ide o formálne princípy markt – metodické postupy, techniky (formálna štruktúra mark.plánovania, metodický postup tvorby mark. stratégie, techniky prieskumu trhu a nástroje m. mixu) – tie sú identické v národnom i medzinárodnom marketingu.
- ak prekročíme hranice urč krajiny, parametre okolia sa väčšinou zmenia, teda podmienky prostredia, preto je rozdielne aj riešenie mark problémov
- rozdielnosť prostredia – hlavné odlíšenie národného a medzin markt
- medzin. marketing má vlastné špecifiká a musí poskytovať vedeniu P konkrétne podklady na rozhodovanie o vhodnej stratégii na uplatnenie podniku v medzin prostredí
Proces internacionalizácie mrkt. činností P je ovplyvňovaný mnohými faktormi, ktoré musí brať P do úvahy pri rozhodovaní o sv, vstupe na ZT:
- sociálno-kultúrne odlišnosti a ich vplyv na správanie a rozhodovanie spotrebizteľov na ZT
- obch-politické podmienky
- legislatíva upravujúca podnikanie zahr subjektov
- relatívna vypovedacia schopnosť info
- problémy pri výskume zahr trhov
- uprednostňovanie domácich výrobkov
- odlišný stupeň organizovanosti ZT, problémy so vstupom do distr sietí – ciest
- potreba adaptácie m. mixu
- práca v cudzom prostredí s odlišný životný štýl
- jazykové bariéry
- ďalšie faktory v závislosti od miestnych podmienok

Iný zdroj: Medzinárodný marketing:
Základné faktory ovplyvňujúce internacionalizáciu P:
- internacionalizácia hosp života
- trendy v národnej a medzinárodnej konkurencii
- rastúce výdaje na výskum a vývoj
- skracovanie ŽC výrobkov i technológií
- vysoká kapitálová potreba
- zlepšovanie distribučných podmienok
- vývoj informačnej a komunikačnej techniky
- rozširovanie služieb.

V najširšom chápaní je medzin marketing podmnožinou medzinárodného podnikania
Medzinárodné podnikanie

JANKA
Globálny marketing je novou koncepciou medzinárodného marketingu založenou na procese mondializácie trhov. Oblasť, do ktorej sa podnik v tomto prípade pokúša preniknúť, sa neprestajne rozširuje a môže obsiahnuť celý svet. Pomerne dlhý čas sa medzinárodný amrketing vyvíjal ako bipolárna koncepcia „ národný – zahraničný“ v pomerne uzavretom priestore. S tým, ako sa tento priestor rozširuje, vývoj horizontálneho typu (výrobok dlhý čas komercionalizovaný do obmedzeného priestoru) je nahradzovaný vertikálnym vývojom (komercializácia výrobku s krátkym životným cyklom v geograficky rozširujúcich sa zónach, resp. v celom svete). Globálny marketing akcentuje skôr podobnosť jednotlivých trhov, zatiaľ čo tradičný medzinárodný marketing zvýrazňuje ich rozdielnosť.

Na zahraničných trhoch sa stretávame v súčasnosti so zaujímavým paradoxom. Na jednej strane možno vidieť rastúci počet globálnych výrobkov distribuovaných alebo vyrábaných v celom svete bez podstatnej adaptácie, množstvo nasvedčujúce určitú uniformizáciu želaní, potrieb, na druhej strane sa v spotrebiteľskom myslení viditeľne presadzuje nesympatia až odpor k masovosti, snaha o individualizáciu, personalizáciu spotreby.

Pod pojmom globalizácia sa často rozumie transformácia celosvetovej spoločnosti. Globalizácia je predovšetkým proces vytvárania siete spájajúcej kultúry a regióny sveta do spoločnej globálnej sústavy. Globalizácia však neznamená integráciu sveta ani taviaci kotol, z kt. by povstala jednotná globálna kultúra. Skôr naopak. Z výskumov vyplýva, že vo svete s rastúcou globálnou súťaživosťou národné kultúry sa stávajú viac, a nie menej dôležité. Globalizácia je proces, ktorý nebol ešte dokončený. Naopak, len teraz sa rozvíja Túto prevratnú spoločenskú transformáciu podniky môžu riešiť len strategickou reformou, komplexnou zmenou podnikovej kultúry, stratégie a štruktúry. Samotná reštrukturalizácia čiastkovej podnikovej zmeny (reenginiering, TQM, benchmarking) je v dnešnej spoločenskej transformácii nepostačujúca. Tento nový systém vytvára globálny marketing.

Globálny marketing by sa mal sústreďovať na tvorbu „customer value“ a potom na shareholder value“. Znamená to, že globálny amketing by sa mal zamerať na zvyšovanie hodnoty z hľadiska zákazníkov a trhových partnerov, a to nie len z hľadiska „kapitalistov“. K trhovým partnerom patria okrem zákazníkov aj dodávatelia, sprostredkovatelia, konkurenti, ovplyvňovatelia a zainteresovaná spoločnosť. Matematicky sa vzťah medzi tradičným a globálnym marketingom vyjadruje vo forme zlomkov:

Zisk = numerator/denumerator = produkcia/vstupy = hodnota/náklady = globálny mrkt/tradičný mrkt

41. Vysvetlite vzťah medzi marketingovým prostredím a marketingovým mixom v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T01:57:00.001-08:00

40. Vplyv subkultúr v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T01:56:00.001-08:00

Subkultúry môžeme deliť na 3 typy:
• rasové skupiny
• etnické skupiny
• regionálne skupiny

Členstvo v rasových skupinách je určené geneticky prenesenými, fyzicky pozorovateľnými znakmi, ku ktorým človek pripája sociálne cítenie tak v skupine, ako aj mimo nej. No členstvo v etnickej skupine sa určuje kultúrne prenesenými, naučenými vlastnosťami. Takto sa rasové skupiny nestotožňujú s etnickými skupinami. Niektoré rasové podskupiny majú určité kultúrne charakteristiky ako napr. jazykové vzory. Etnické skupiny sa často určujú spoločným náboženstvom alebo pôvodom národa. Nakoniec, takto sa klasifikuje regionálna skupina. Jej členovia preukazujú isté hodnoty a vkus, ktorý je bežný na určitom geografickom území.
Každý člen spoločnosti zastáva jednu alebo viac sociálne definovaných pozícii známych ako status. Väčšina z nás zastáva v tom istom čase viac ako jeden status, napr. žena môže byť dcérou, právničkou a matkou. Ak jeden status dominuje v danom čase nazývame ho hlavný status. Tento status sa môže meniť. Každý status má svoje úlohy – celý rad vhodného správania špecifikovaný kultúrne definovanými pravidlami.

Systémy sociálneho rozvrstvenia (stratifikácie), ktoré sa uplatňujú prostredníctvom priradených statusov a úloh, môžu byť klasifikované ako otvorené alebo uzavreté vo vzťahu k sociálnej mobilite (schopnosť presúvať sa z jednej úrovne na druhú v rámci systému). Sociálna trieda pozostáva z ľudí, ktorí majú podobné príležitosti, ekonomické možnosti, životný štýl, postoje a správanie. Hinduizmus je uzavretý systém a naopak Európa a Amerika majú otvorené systémy.
Determinanty sociálnej triedy: ovplyvňujú nákupné správanie
- zamestnanie
- vzdelanie
- príjem

39. Marketingové stratégie v EÚ.

2010-12-16T01:54:00.000-08:00

VÝROBKOVÁ POLITIKA

V súvislosti so zjednotením európskeho trhu dochádza k štandardizácii niektorých produktov aslužieb. Štandardizácia je dôsledkom dvoch faktorov. V rámci EU dochádza k určitej homogenizácii potrieb a očakávaní a ďalej, pre štandardizáciu je významným impulzom proces harmonizácie technických noriem. Obidva faktory spolu významne súvisia, pretože proces normalizácie veľmi často ovplyvňujú aj firmy, kt. cieľom je veľkosériová výroba, kt. umožňuje docieliť významné úspory z rozsahu. Firmy často sami iniciujú proces harmonizácie, pretože ich snahou je vyvážať na trhy všetkých krajín EU rovnaké výrobky a minimalizovať náklady na nutnú adaptáciu.

Okrem tejto globálnej stratégie existuje dostatočný priestor i na uplatnenie firiem, kt. sa zamerajú na malé segmenty. V žiadnom prípade však nemôže na trhu EU uspieť podnik, ktorý by sa rozhodol zamerať iba na tuzemský trh. Hneď ako operuje podnik v európskom priestore, musí pristupovať i k stratégii mikrosegmentov z európskeho hľadiska. Alebo, len čo krajina vstúpi do EU, strácajú podniky výhody ochrany tuzemského trhu a musia úplne zmeniť logiku svojho uvažovania.

DISTRIBUČNÁ POLITIKA

V odvetví distribúcie došlo v EU k veľkým zmenám a jezrejmé, že v krajinách, kt. vstúpia do EU, nastane rovnaký vývoj. Ide najmä o nasledujúce trendy:

- dochádza k veľkému rozvoju samoobslužných foriem predaja, najmä potravín
- zvyšuje sa predajná plocha a podstatne sa znižuje počet malých predajní
- dochádza k veľkej koncentrácii finančných zdrojov, kt. dôsledkom je vznik medzinárodných, kapitálovo silných distribučných skupín

V oblasti európskej distribúcie hrajú, ako už bolo povedané, významnú úlohu veľké, silné distribučné reťazce, ktoré internacionalizujú svoju činnosť. Mimoriadne silná pozícia týchto firiem ovplyvňuje ich vzťahy s dodávateľmi. Distribučné reťazce majú často vlastné nákupné centrály, ktoré zásobujú obchody v celej EU a dodávateľské firmy sú preto nútené meniť obchodné metódy. Značná časť obratu multinacionálnych firiem závisí od dodávok od distribučných reťazcov. Preto využívajú systém tzv. kľúčových zákazníkov, ktorým venujú mimoriadnu pozornosť.

K veľkému rozvoju špecializovaného samoobslužného predaja dochádza i v iných oblastiach (elektronika). Rast je daný zvýšenými výdavkami na nákupy nepotravinárskeho tovaru. Špecializované predajné centrá rastú na úkor tradičných obchodných domov, ktoré predávajú široký sortiment tovaru.

CENOVÁ POLITIKA

Pri rozhodovaní o spôsobe stanovenia cien (pricing) v medzinárodnom prostredí využívajú podniky zvyčajne jednu z dvoch základných stratégií. Výhodou stratégie založenej na jednotnej tarifnej politike (predajné ceny sú rovnaké vo všetkých krajinách) je to, že bránia tzv. paralelným dovozom, pretože jednotné ceny neumožňujú zneužívanie cenových rozdielov na rôznych trhoch. Druhá stratédia medzinárodného pricingu je založená na jednotnom positioningu pre všetky krajiny. Ceny sú na rôznych trhoch rôzne a firma stanovuje cenu pre daný trh podľa úrovne cien najvýznamnejších konkurentov. Táto stratégia je veľmi účinná, pretože firme umožňuje vybudovanie jednotného medzinárodného imidžu. Nevýhodou je prenechanie priestoru pre paralelné dovozy.

Podniky z 11 krajín, ktoré tvoria menovú úniu a využívajú euro, musia zmeniť svoju cenovú politiku. Tieto firmy budú musieť použivať stratégiu jednotných cien, pretože pre spotrebiteľov sú cenové rozdiely na jednotlivých trhoch veľmi ľahko rozpoznateľné. Stratégiu jednotných cien budú používať najmä tie firmy, ktoré vyrábajú štandardizované výrobky a pre ktoré je udržanie jednotného imidžu vlastnej značky dôležitejšie ako využívanie ziskových marží na rôznych trhoch. Menšie firmy môžu i naďalej používať rôzne cenové stratégie. I po zavedení eura totiž stále pôsobia faktory, ktoré spôsobujú odlišnosti medzi jednotlivými trhmi EU.

KOMUNIKAČNÁ POLITIKA

Jednotný európsky trh prináša nové nástroje i do oblasti komunikačnej politiky. Ide napr. o európske ochranné známky alebo o legislatívu porovnávacej reklamy. Ďalším fenoménom je rozvojoj lobizmu voči Európskej komisii, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálnej komunikácie v mnohých európskych firmách.

Ustanovenie o ochranných známkach pre územie celej EU nadobudlo paltnosť 1.1.1996. Žiadosť sa podáva úradu pre harmonizáciu vnútorného obchodu (OHMI) v Alicante v Španielsku.

Porovnávacia reklama je v súčasnosti regulovaná smernicou, ktorá zjednocuje pravidlá pre územia všetkých členských štátov. Táto forma reklamy je v EU povolená a je hodnotená ako nástroj na zvýšenie konkurencie medzi výrobcami a ako nástroj, kt. zlepšuje informovanosť spotrebiteľov. Možno ju použiť pokiaľ nie je nepravdivá, pokiaľ porovnáva výrobky a služby uspokojujúce rovnaké potreby, pokiaľ nevyvoláva pochybnosti o tom, kto je zadávateľom reklamy a kto je porovnávaným konkurentom, a pokiaľ jasne definuje, o aký výrobok či službu ide.

38. Priemyselná špionáž v medzinárodnom marketingu. Metódy a techniky priemyselnej špionáže.

2010-12-16T01:44:00.000-08:00

K priemyselnej špionáži vedú vždy nejaké motívy. Jedným z nich je konkurencia. V tejto súvislosti priemyselná špionáž slúži na ovládnutie určitých trhov. PŠ ovplyvňuje politiku, ekonomiku a sociológiu štátov a podnikateľov. Pred ňou nie sú bezpečné ani najmodernejšie zdroje informácií. I keď je PŠ menej dramatická ako vojenská, sú pri nej v hre často veľmi veľké hodnoty a vyvoláva konflikty práve tak, ako vojenská špionáž.PŠ sa z roka na rok stáva intenzívnejšou. Jej metódy sú stále tvrdšie a bezohľadnejšie a jej techniky sú stále dokonalejšie.

Hlavným predmetom PŠ sú všetky dôležité skutočnosti, ako napr.:

- plány výroby, výskumu a vývoja
- nové druhy výrobkov
- technologické a pracovné postupy
- výrobné zariadenia a prístroje
- ceny materiálov a ich zdroje
- monopolné práva privilégiá
- zdroje nedostatkového materiálu
- obsah zmlúv medzi firmami
- zoznam odberateľov výrobkov
- výška vkladov v bankách
- podiel na trhu, odbyt
- celkové majetkové pomery
- obchodné spojenia
- európske kvóty
- marketingové koncepcie

Metódy a techniky v PŠ:

TRIK
Najpoužívanejší. Špión sa vydáva za inú osobu.

PODVOD
Trik vyššej úrovne. Metóda falošných vyjednávačov. Títo majú záujem poskytnúť napríklad licenciu, získať licenciu alebo uzavrieť príslušnú obchodnú zmluvu. Pri rokovaniach sa snažia získať čo najviac konkrétnych informácií. PO ich získaní od ďalšieho rokovania často odstupujú.

PRIESTUPOK
Špionážny agent v očakávaní vysokých odmien riskuje skutočný priestupok bez triku. Získať prístup do kancelárie, na pracovisko predvýrobných etáp, do prevádzky podnikateľ a pod. je otázkou bdelosti, načasovania a šťastia.

PODPLÁCANIE
Prapracovaná a najčastejšie používaná metóda. Je možné ho odhaliť veľmi ťažko predtým, než je zjavné, napr. z výsledkov vo výrobkoch konkurencie alebo z konania špióna. Ponúkajú a poskytujú sa zamestancom konkurenčných podnikov odmeny presahujúce mnohonásobne ich mesačné či ročné príjmy. Aj preto je podplácanie jednou z najúspešnejších metód PŠ.

KRÁDEŽ
Patrí do skupiny trikov, priestupkov a podplácania. Veľmi častým javom sú krádeže košov s odpadovým papierom.

ODPOČÚVANIE
V súčasnosti najrozšírenejšia metóda.

FOTOGRAFOVANIE, FILMOVANIE
Umožňujú to dnes dokonalé teleskopy, miniatúrne kamery a pod.

VYPOČÚVANIE UCHÁDZAČOV O MIESTO
Nie je to trestná metóda. Na zákalde skutočných i fingovaných inzerátov sa prilákajú kandidáti, ktorých sa v rámci pohovorov opýtajú nielen na ich doterajšiu činnosť, ale aj na činnosť a plány ich doterajších zamestnávateľov.

DOTAZNÍKOVĚ AKCIE
Zastretá a legálna metóda. Podnikateľom prichádzajú z rôznych štátov a od rôznych firiem či inštitúcií.Ak je dotazník šikovne a komplexne zostavený a ak ho podnikateľ vyplní a zašle dotazovateľovi, prezradí skoro všetko o svojom hmotnom a nehmotnom majetku. Niekedy sa informácie o konkurencii získavajú celkom legálnym spôsobom, napr. prostredníctvom inštitútov pre výskum trhu.

OBCHODNÉ A LICENČNÉ ROKOVANIA
Ako aj technické rokovania slúžia niekedy ako záštita pre legálnu PŠ. Sem patrí aj metóda falošných vyjednávačov.

ELEKTRONICKÁ ŠPIONÁŽ
Prvé náznaky v roku 1968. Získavanie informácie pomocou informačnej a komunikačnej technológie.

Pre malých a stredných podniakteľov existuje ešte Ďalšie nebezpečenstvo. Často prezrádzajú obsah svojho marketingového plánupreto, že sú nútení používať služby sprostredkovateľov či agentúr. Tieto firmy sú tak schopné sústrediť pomerne rozsiahle informácie o svojich klientoch a vhodne ich predať konkurentom.
+dumky nasledovne:
Mnohé dôležité skutočnosti sa však často prezrádzajú nedbalosťou ich vlastníka alebo preto, že je niekedy nevyhnutné ich prezradiť. Deje sa to napríklad takto:

- vystatovanie sa doma
- neuvážené odhalenie
- vystatovačný pracovník predaja
- spoločenské stretnutia a zhromaždenia
- správy pre masovokomunikačné prostriedky
- výkonní sekretári alebo asistenti
- prerokovanie patentových sporov
- znechutený a neuznaný zaamestnanec
- výskum a anlýza výrobkov
- obchodné, licenčné a iné rokovania
- sprístupnenie dôležitých skutočností návštevníkom
- čítanie dôležitých materiálov vo verejných dopravných prostriedkoch
- vzájomná spolupráca pri riešení spoločného problému
- uvoľňovanie informácií pre uverejnenie a prednášky
- technické a informačné bulletiny
- vzorky, modely a prototypy
nechávanie dôležitých dokumentov neuzamknutých v hoteloch

37. Kultúrny šok v globálnom marketingu.

2010-12-16T01:42:00.000-08:00

Marketingoví pracovníci v globálnom prostredí často zažijú stres nazývaný ako kultúrny šok. Ten, kto vstupuje do inej kultúry, sa musí naučiť vyrovnať sa s obsahom novej kultúry a zoznámiť sa s ňou.
Existuje 10 pravidiel, ktorých rešpektovanie umožní eliminovať alebo aspoň zmierniť následky kultúrneho šoku:
- buďte kultúrne pripravení,
- naučte sa miestne komunikovať
- striedajte domáce zvyklosti s hostiteľskými
- buďte tvoriví a experimentujte
- budte kultúrne citliví
- rozlišujte mnohotvárnosť v hostiteľských kultúrach
- chápte každého ako kultúrneho posla
- budte trpezliví, chápaví,hostiteľskí a akceptujte každého
- buďte realistickejší v očakávaniach
- akceptujte výzvu medzikultúrnych skúseností

33. Medzinárodná marketingová komunikácia. (mod. mrkt. 158, 159, 176)

2010-12-16T01:39:00.001-08:00

Medzinárodná marketingová komunikácia zahŕňa všetky rozhodnutia, ktoré sú určené na to, aby informovali cieľové skupiny zákazníkov na vybraných trhoch o podniku a jeho trhových aktivitách.
Tieto rozhodnutia sa dajú rozdeliť nasledovne:
- rozhodovanie o stratégii podnikovej identity
- rozhodovanie o stratégii práce s masmédiami
- rozhodovanie o stratégii reklamy
- rozhodovanie o popredajnej stratégii

Proces komunikácie prebieha použitím komunikačných nástrojov v súlade so špecifickými potrebami podniku.

Najdôležitejšie úlohy na spracovanie komunikačnej stratégie vyplývajú z globálnych strategických rozhodnutí. Tým sú stanovené priority na spracovanie trhov s ich trhovými segmentmi a strategickými smermi pre daný stupeň angažovanosti v krajine.

Medzinárodný rozmer komunikačných strategických rozhodnutí sa redukuje v podstate na rozhodnutie, či je celosvetovo použiteľná štandardizovaná stratégia alebo či sú na základe lokálnych komunikačných podmienok uprednostnené individuálne stratégie.

34. Rozhodovanie o komunikačnej stratégii v medzinárodnom marketingu.

35. Alternatívy medzinárodnej výrobkovej stratégie.
žltá kniha

36. Alternatívy reklamnej stratégie v medzinárodnom marketingu.
žltá kniha

Pokračuje dole na stránce Novější záznam!

33. Medzinárodná marketingová komunikácia.

2010-12-16T01:38:00.001-08:00

Dudinská žltá str. 158, tu asi treba spomenúť tie špecifiká ako kultúrne faktory, jazykové rozdiely, diferenc. spotrebitelia, že komunik. sa môže líšiť od tej na domácom trhu a viac na str. 176

32. Faktory determinujúce výber distribučných kanálov.

2010-12-16T01:37:00.000-08:00

Externé – charakteristiky spotrebiteľov, kultúra, konkurencia
Interné – ciele firmy, charakter firmy, výška kapitálu, náklady, pokrytie územia, kontrola, kontinuita, komunikácia

Podstatným kritériom resp. faktormi výberu najvhodnejšiej distribučnej cesty sú podnikové, marketingové a špecifické distribučné ciele podniku.
Faktory, ktoré treba zvažovať možno rozdeliť aj na faktory trhu, výrobku a podnikové faktory.

Medzi fakt. trhu patria: veľkosť a rast trhu, typ trhu, prístup na trh /otvorený alebo chránený/, hospodársky poriadok /liberálny or centralistický/, štruktúra distribučných ciest /vyvinutá or elementárna/, zákonné obmedzenia a geografická vzdialenosť.

Faktory výrobku: špecifiká výrobku – štandardné resp. nešt. výrobky /masovej or kusovej výroby/ - druh výrobku /surovina, polot., hotový výrobok/, požiadavky a rozsah servisu, poradenstvo /rozsiahle or malé/, údržba, udržiavanie náhrad. dielcov /potrebné or no/

Faktory podniku: globálne ciele / vybudovanie, rozšírenie, udržanie zrušenie podielu na trhu/, distribučné ciele – stupen pokrytia, hustota distribúcie, sortiment /malý,uzky,široký,hlboký/, personálne vybavenie /kvalif. or menej kvalifikovaný personál/, použiteľné finančné prostriedky /velké or malé/

Pri výbere MDP je potrebné zvažovať aj faktory ako napr. zastupitelské právo pre zahr. podniky, zákony a nariadenia, ktoré predpisujú nutné zapojenie domacich distribučných partnerov, regulácie podielov zahraničných podnikov na konkurzoch a pod. Z tohto vyplýva že pre každý variant distrib. cesty sa musia preskúmať zákonné ustanovenia. Veľký vplyv majú aj daňové zákony a nariadenia. Faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o distribučnej politike možno rozdeliť podľa externých a interných podnikových faktorov, ktoré predstavujú zároven kritéria výberu optimal. distribučných ciest. Z oblasti interných faktorov má základný význam výrobok s jeho vlastnosťami.

Základným všeobecným delením sú to faktory: - interné
- externé

Podrobnejšie sa dajú tieto faktory rozobrať do 3 skupín:

1. charakteristika trhu
- veľkosť a rast trhu (potenciál, rast trhu)
- typ trhu (prístup na trh, hospodársky poriadok)
- štruktúra distribučných ciest
- ostatné faktory prostredia (zákonné obmedzenia, geografické vzdialenosti)

2. charakteristika výrobku
- špecifiká výrobku (štand. a neštand. výrobky, druh výrobku)
- požiadavky a rozsah servisu ( poradenstvo, údržba, služby, náhradné diely)
- relácia hodnota - váha

3. charakteristika podniku
- globálne ciele podniku
- distribučné ciele (stupeň pokrytia trhu, hustota distribúcie)
- sortiment
- personálne vybavenie
- použiteľné finančné prostriedky

31. Distribúcia v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T01:36:00.001-08:00

31.Distribúcia v medzinárodnom marketingu.
Dudinská žltá str. 124,

30. Vysvetlite podstatu modelu „4P“ a „4C“.

2010-12-16T01:32:00.000-08:00

ROBERT LAUTERBORN – doporučoval, aby podnik najprv pracoval so „4C“ než určí „4P“
Model „4P“
- podoba 4P reprezentuje hľadisko predajcu, nie zákazníka.
Teória, ktorá vychádza z koncepcie 4P hovorí, že keď sa snažíme vyrobiť výrobok za správnu cenu so správnou marketingovou komunikáciou, na správnom mieste, potom marketingový program bude účinnejší a úspešný.
K základným zložkám marketingového mixu patria:
- Produkt
- Cena (Price)
- Miesto (Place)
- Reklama (Promotion)

Model „4C“
CUSTOMER VALUE = hodnota pre zákazníka namiesto výrobku
CUSTOMER COSTS = náklady zákazníka namiesto ceny
CONVENIENCE = pohodlie namiesto distr., miesta
COMUNICATION = komunikácia namiesto promotion

Aby marketing bol účinný – marketingová mix musí byť riadený ako integrovaný celok
Nákladová cena – koľko to bude stáť, ak budem to a to vyrábať
- nákladová cena vyjadruje hodnotu vnímanú zákazníkom

Informácie, ktoré potrebujeme k „4C“:
1. krok z 3 krokov (analýza) návrh – 3. krok (MRKT program) – MRKT plánovanie
MRKT mix – jediná zbraň fy, kt. môže byť použitá v konkurenčnom boji.
- mrkt mix – zákl. pojem mrkt procesu
- mrkt koncepcia sa realizuje pomocou mrkt mixu – nástroj uspokojovania potrieb
- mrkt mix – súhrn všetkých komponentov jednotl. nástrojov vyjadruje vzťah fy k podstatnému okoliu
- mrkt mix – súbor kontrolovateľných mrkt premenných ovplyvňujúcich spokojnosť cieľového trhu

V mrkt pláne dekomponovať mrkt mix podľa kotlerovského modelu – rozložiť na submixy.
Štruktúra mrkt mixu je konštantná na veľmi krátky čas.

Neil Borden
Identifikoval podnikové aktivity, kt. je možno ovplyvniť aktivity kupujúceho.

McCarthy
Navrhol mrkt mix, kt. zložkami sú „4P“, pod každým P sa skrýva rad rôznych činností (komponenty).

John Cooper
Mrkt koncepcia môže byť realizovaná pomocou mrkt mixu, kt. predstavuje kombináciu dielčích zložiek – komponentov – prvkov mrkt mixu, kt. ovplyvňujú efektívnosť podnikateľ. aktivít.

Model 7P: people, process, presentation.
Kotler (globálny mrkt)
• politika
• public opinion – verejná mienka pridal k modelu 4P
(vychádzať z modelu 7P = aspoň 5P – people = ľudia ako zamestnanci)
Každý zo 4P môžeme z hľ. kupujúceho označiť ako jedno zo „4C“.

4P 4C
- produkt (product) - hodnota vnímaná zákazníkom (customer value)
- cena (price) - Ny pre zákazníka (cost to the customer)
- mrkt distribúcia (place) - pohodlie (convenience)
- mrkt komunikácia (promotion) - komunikácia (communication)
Monológ Dialóg
Tradičný mix „4P“ je chápaný z Pohľadu Pu. Mix „4C“ je spracovaný na základedialógu Pu so Zákazníkom.

MRKT MIX

Mrkt distribúcia Produkt
Miesto Cena
Ľudia Predaj
Prezentácia Propagácia = Mrkt komunikácia

- zložky musia byť vzájomne prepojené a vyvážené
Obrázok znázorňuje ako jednotl. prvky mrkt mixu spolu súvisia.
Každý prvok mrkt mixu zahŕňa určité zložky, kt. význam závisí od charakteru a cieľa podnikateľ. aktivít.

Produkt a jeho základ. komponenty
Product - kvalita - záruky, servis
- prevádzkové vlastnosti - balenie
- design - predaj produktu
- náklady - značka, názov produktu
Medzi základ. komponenty produktu patria:
• jeho vlastnosti
• pridružené služby, kt. sa podieľajú na uspokojovaní zákazníka.
Vo vyspelých trhových ekonomikách je kvalita považovaná za samozrejmosť. Tu je dôležitý servis, služby.

Cena
Price - doba splatnosti - výška ceny
- platobné podmienky - zľavy a zrážky
Zahŕňa prvky, kt. s cenou produktu úzko súvisia a ovplyvňujú nákupné rozhodovanie zákazníkov.
Správna cenová taktika je dôležitou časťou mrkt mixu.

Miesto, mrkt distribúcia
Place - umiestnenie produktu - umiestnenie distrib. miesta
- distribučné siete - predajné teritórium
- distribučné pokrytie - veľkosť a umiestnenie zásob
- doprava
Komponenty ovplyvňujú umiestnenie a dostupnosť produktu na trhu.

Mrkt komunikácia
Promotion - podpora predaja - osobný predaj - direct mrkt
- reklama - public relation
Zložky komunikácie predstavujú spôsob komunikácie s cieľovou skupinou zákazníkov.
Mrkt komunikácia má širší význam než reklama.

Ľudia
People - vľúdnosť - znalosti - prospešnosť
- prístupnosť - zdvorilosť - reprezentatívnosť
- úroveň zručnosti
Zahŕňa vlastnosti všetkých účastníkov mrkt procesu, kt. pôsobia na zákazníkov.

Proces
Process - doba obsluhy zákazníka - doba čakania
- rýchlosť obsluhy - forma obsluhy
Obsahuje komponenty, kt. ovplyvňujú dobu a spôsob obsluhy zákazníka.
Ich úroveň značne ovplyvňuje vytváranie opakovaných nákupov, predajov.

Prezentácia
Presentation - atmosféra - komfort
- veľkosť - čistota
- vybavenie
Vzťahuje sa na úroveň predajných a reprezentačných priestorov fy.
„Recept sľubujúci mrkt úspech“ víťaziť pomocou:
- vyššej kvality - výrobkovými inováciami
- lepších služieb - cenami
- image - prekonávaním očakávania zák.
- individualizácia výrobkov

4P je jasne, zakladny mix + people, process a physical evidence tvori 7P
Realizácia marketingovej stratégie (cieľov) podniku sa zabezpečuje prostredníctvom využitia 4 skupín marketingových nástrojov, nazývaných aj 4P:

1. Produkt = Produkt (kvalita, vlastnosti, štýl, veľkosť balenia, materiál, goodwill, garancia, možnosť vrátenia, atď.)

2. Place = Miesto (distribučné cesty, obchodná sieť, skladovanie, zásoby, doprava, spôsob predaja, interiér predajne, atď.)

3. Price = Cena (ceny, diskonty, zvýhodnený predaj, podmienky úverovania, prídavky, termíny platieb výpredaje, atď.)

4. Promotion = Promotion (reklama, osobný predaj, podpora predaja, publicita, atď.)

4P – mix je tradičný, spracovaný monológom a chápaný z pohľadu firmy
4C – mix je spracovaný na zákl. dialógu firmy so zákazníkom

4C – mix z pohľadu kupujúceho
- customer value – hodnota vnímaná zákazníkom
- cost to the customer – náklady pre zák.
- convenience – pohodlie pre zák.
- communication – kom.

29. Marketingový informačný systém Leonardo.

2010-12-16T01:31:00.001-08:00

LEONARDO MEDIUM Soft
Najkomplexnejší a najrozvinutejší MIS na trhu; základ tvorí databáza subjektov a objektov trhu; integruje interné a externé informácie; umožňuje sledovanie trendov trhu, chovanie zákazníkov i segmentáciu podľa variabilných premenných, analýzy odchýlok skupín zákazníkov; k dispozícii sú analýzy portfólia, ABC analýzy, BCG, GE a SWOT analýzy, analýzy cien a tvorby cenových máp, analýzy marketingových mixov, ako i viackriteriálne analýzy.

Výhody:
- spoločná platforma pre externé a interné informácie
- vytvorenie kontinuálneho regulovaného procesu pre získavanie, spracovanie a analýzu informácií
- sústredenie rôznych druhov informácií v štruktúrovanej forme na jednom mieste s možnosťou rýchleho a jednoduchého prístupu k údajom z akéhokoľvek pracoviska
- nezávislosť na ZIS
- možnosť komplexného riešenia marketingových problémov
- podporuje zdieľanie informácií

Nevýhody:
- veľmi prácne zadávanie štruktúrovaných informácií do systému
- spätné vyhľadávanie informácií
- nedoriešené generovanie marketingových plánov

Informácie pre marketing
Smernica GR „Marketingové procesy“
- špecifikuje procesy a popisuje činnosti v oblasti marketingu, upravuje informačné potreby a povinnosti pre tvorbu MIS a marketingového plánu
- cieľom je definovať spôsob tvorby jednotnej údajovej základne externých a interných informácií, systém a organizáciu zberu údajov, vrátane povinností a práv jednotlivých užívateľov MIS a systém využitia informácií v oblasti predaja a marketingu
- v smernici sú presne definované úlohy, ich účel, informačná zodpovednosť, frekvencia
- všetky úlohy sú procesne popísané

28. Management informácií v kontexte hodnotového reťazca spoločnosti.

2010-12-16T01:27:00.000-08:00

Hodnotový reťazec

Info o potrebách – získavame na základe kultúrneho faktora makroprostredia

Z pohľadu CRM
MRKT = integrujúca funkcia
Zákazník = riadiaca funkcia

Činnosti spojené s navrhovaním výrobkov (na základe potrieb a želania zákazníkov), ich výrobou, vrátane popredajného servisu predstavujú proces tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. Tento proces autori opisujú ako vytváranie hodnotovej reťaze. O všetkých marketingových rozhodnutiach, začínajúc návrhom výrobku až po podporu po predaji, by sa malo uvažovať z hľadiska potreby a možnosti tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. V tejto súvislosti niektoré podniky vytvárajú koncepciu známu ako „ marketing bez hraníc“. Cieľom tejto koncepcie je predovšetkým eliminácia komunikačných bariér medzi marketingom a ostatnými funkčnými oblasťami. Marketing bez hraníc orientuje tak všetkých pracovníkov podniku na otázky tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. V podniku, ktorý podporuje koncepciu marketingu bez hraníc, je každý pracovník zodpovedný za marketing a každý sa na ňom aj zúčastňuje. Každý pracovník v podniku je súčasťou procesu uspokojovania potrieb zákazníka. Marketing nie je monopolom marketingového oddelenia, ale všetkých pracovníkov v podniku.
Všetky činnosti, ktoré podnik vykonáva, a teda aj marketing, by mali byť vykonávané s ohľadom na dva základné ciele:
- vytvoriť hodnotu vnímanú zákazníkom
- získať konkurenčnú výhodu.

27. Rozhodovanie o organizácii medzinárodného marketingu.

2010-12-16T01:26:00.002-08:00

Medzinárodné marketingové aktivity zabezpečujú firmy obyčajne troma rôznymi spôsobmi. Väčšina zriaďuje najprv oddelenie exportu, potom vytvára medzinárodnú divíziu a nakoniec sa stáva svetovou (Globálnou) organizáciou.

Oddelenie exportu
Ak sa medzinárodný predaj rozširuje, vytvára exportné oddelenie s manažérom predaja a s niekoľkými spolupracovníkmi.

Medzinárodná divízia
Medzinárodné divízie sú organizované rôznym spôsobom. Tieto divízie majú špecializovaných pracovníkov pre marketing, výrobu, výskum, financie, plánovanie a personalistiku. Prevádzky môžu byť organizované 3 spôsobmi: organizácie na geografickom princípe s manažérom, ktorý je zodpovedný za obchodný personál, predávané odbory produktov, distribúciu a licencie v danej krajine. Druhou môže byť produktovo orientovaná skupina, ktorá zodpovedá za predaj určitých skupín produktov na území celého sveta. Nakoniec to môže byť medzinárodná pobočka (zastúpenie, reprezentácia), zodpovedná za svoj vlastný predaj a zisk.

Globálna (svetová) organizácia
Niektoré firmy vynechali stupeň medzinárodnej divízie a stali sa pravými multinárodnými organizáciami. Prestali o sebe uvažovať ako o národných marketéroch, ktorí predávajú do cudziny a rozmýšľajú ako globálni marketéri. Vrcholové vedenie a zamestnanci firmy plánujú výrobné kapacity, marketingovú politiku, finančné toky a logistické systémy z aspektu celého sveta. Firmy, ktoré chcú úspešne konkurovať, sa musia stať globálnymi organizáciami.
3 spôsoby :
- exportné oddelenie
- medzinárodné oddelenie
- celosvetová organizácia
v Kotlerovi na str. 371 je o tom viac

26. Vysvetlite podstatu rovnice V = B / P.

2010-12-16T01:26:00.001-08:00

Pre každú organizáciu, ktorá funguje kdekoľvek na svete, základom marketingu je prekonať konkurenciu pri súčasnej tvorbe hodnoty pre zákazníkov. Pochopiť túto úlohu nám pomôže rovnica hodnoty: kde V je hodnota, B úžitok a P cena

- Marketingový mix je pre túto rovnicu nevyhnutný, pretože úžitok je kombináciou výrobku, marketingovej komunikácie a marketingovej distribúcie. Podľa všeobecného pravidla možno hodnotu vnímanú zákazníkom (premenná na ľavej strane rovnice) zvýšiť dvoma základnými spôsobmi. Čitateľa možno zvýšiť zlepšením úžitku spojeného sa samotným výrobkom, distribúcie alebo komunikácie. Hodnotu možno zvýšiť aj znížením ceny. Podniky, ktoré používajú cenu ako konkurenčnú zbraň, môžu využívať dostatočnú zásobu pracovnej sily s nízkymi mzdami alebo prístup k lacným surovinám. Podniky môžu tiež znížiť ceny, ak majú nízke náklady vďaka úsporám pri výrobe. Ak je podnik schopný ponúknuť výrobok, distribúciu alebo úžitok z propagácie a nízke ceny v porovnaní s konkurenciou, dosiahne veľmi výhodnú pozíciu.

Táto rovnica sa nazýva rovnica hodnoty. Pomáha nám pochopiť myšlienku, že pre každú organizáciu, ktorá funguje kdekoľvek na svete, základom marketingu je prekonať konkurenciu pri súčasnej tvorbe hodnoty pre zákazníkov.

Marketingový mix je pre túto rovnicu nevyhnutný, pretože úžitok je kombináciou výrobku, marketingovej komunikácie a marketingovej ditribúcie. Podľa všeobecného pravidla možno hodnotu vnímanú zákazníkom (premenná na ľavej strane rovnice) zvýšiť dvoma základnými spôsobmi. Čitateľa možno zvýšiť zlepšením úžitku spojeného sos amostným výrobkom, distribúcie alebo komunikácie. Hodnotu možno zvýšiť aj znížením ceny. Podniky, ktoré používajú cenu ako kunkurenčnú zbraň, môžu využívať dostatočnú zásobu pracovnej sily s nízkimi mzdami alebo prístup k lacným surovinám. Podniky môžu tiež znížiť ceny, ak majú nízke náklady vďaka úsporám pri výrobe. Ak je podnik schopný ponúknuť výborný výrobok, distribúciu alebo úžitok z propagácie a nízke ceny v porovnaní s konkurenciou, dosiahne veľmi výhodnú pozíciu. Nie je nutné dodať, že aby sa produkt stal úspešným na trhu, musí dosiahnuť prah prijateľnej kvality.

Slabosť marketingu vedie nielen k chybnému vývoju podniku, ale zároveň zavádza do slepej uličky i samotný hospodársky systém. Znížením nákladov a pracovných síl, racionalizáciou operatívnych procesov alebo prenesením istých funkcií na iných nositeľov (outsourcing) tak, že by sa nevytvárali nové hodnoty a nové trhy, spôsobí rast nezamestnanosti, poklas kúpnej sily obyvateľstva aj potenciálu spotreby a exportu. V konečnom dôsledku vedie k sociálnemu napätiu a konfliktom.

25. Vysvetlite podstatu rovnice MIX = f (E).

2010-12-16T01:25:00.001-08:00

analýza mrkt ciele a mrkt stratégie mrkt program

Mix je fuckciou informácii o prostredí

- Mix sa zostavuje na základe daného prostredia, environment, je jeho fciou.
- Mrkt prostredie sa neustále mení, prispôsobujeme mrkt mix.
- Umenie je v neustálom sa prispôsobovaní prostrediu.
- Mrkt mix je v krátkom čase konštantná veličina, v momente keď robíme návrh mixu.
- Potrebná komplexnosť, info o prostredí.
- Info o prostredí sú potrebné v celom procese mrkt riadenia – plán, realizácia, kontrola.
- Byť úspešný na zahr trhu znamená prispôsobiť sa kultúrnym podm. a najprv zvládnuť marketing doma

24. Rozdiel medzi marketingovým výskumom a systémom spravodajských informácií.

2010-12-16T01:22:00.000-08:00

Mrkt výskum je jednorázová akcia, Informácie zíkava výskumnou cestou z primárnych a sekundárnych zdrojov. Mrkt výskum je chápaný ako špecifická súčasť MIS ale i ako špecifický zdroj marketingových informácii. Jeho špecifickosť je daná práve výskumným charakterom celého procesu zhromažďovania, spracovania a analýzy údajov. Podstatnou odlišnosťou údajov získaných výskumom od iných typov externých informácii je ich funkcia v procese mrkt riadenia, ktorou je hľadanie a prinášanie riešení pre konkrétne, nové nezvyčajné situácie.

Systém spravodajských informácii –systém, ktorý si vybudujem na centrálnej databáze. Nosičmi informácii sú predajcovia, línioví manažéri. Získané informácie je potrebné skladať, aby boli komplexné.

prednáška, str. 10, 11
Marketingový výskum
- vždy analyzuje konkrétny problém.

1. Definovanie problému a cieľa výskumu - Ciele delíme na:
a) Opisné (aký je predaj, kto nákupe a i.)
b) Kauzálne (riešenie príčina - následok, t.j. niečo sa stalo - a prečo?)

2. Spracovanie plánu výskumu na zber informácií - informácie musia byť aktuálne, presné a neskreslené. Získavame ich (metódy):
a) Pozorovanie
b) Anketa (kontakt s odpovedajúcim, môže byť o nákupe, druh tovaru, rozloženie peňažných príjmov; treba dobre rozložiť cieľové skupiny a reprezentantov z nich)
c) Experiment (vyberú sa ľudia, vytvoria sa im podmienky a sledujú sa ich reakcie na ne)

3. Realizácia plánu výskumu - zber a analýza informácií sa robí dvomi spôsobmi:
a) Sekundárne zdroje (lacnejšie a rýchlejšie, ale nie vždy stačia)
1) Interné zdroje (správy o hospodárení, bilancie, stavy zásob)
2) Vládne publikácie
3) Verejné publikácie (časopisy, poradca podnikateľa, a i.)
b) Primárne zdroje
1) Metódy výskumu (pozorovanie, anketa, experiment)
2) Kontaktná metóda (pozri nižšie)
3) Výber vzorky
4) Nástroje výskumu

4. Interpretácia poznatkov a správa o výsledkoch - zber treba sústrediť a niekto, to sa v tom vyzná, by ho mal spracovať - výsledky by mali byť vo forme tabuliek/grafov a pod; analýzu musí potom robiť viac ľudí, lebo informácie môžu byť skreslené, závisieť od nálady človeka, ktorý ich spracováva. Zanalyzované informácie treba poslať ďalej, pričom treba vedieť komu čo poslať (čo potrebuje).

Marketingový informačný systém
Každý marketér potrebuje informácie. Údaje potrebuje najmä o:
1. Zákazníkoch (zisťovať ich potreby a analyzovať ich)
2. Konkurentoch (či je lepší, ceny, kvalita, atď.)
3. Trhu (kompletného/regionálneho) - dôležitá je najmä demografia a jej ekonomické nadväznosti (kúpna sila)

Narábanie s informáciami je v M veľmi dôležité. Treba ich mať hlavne včas.
Informácia je merateľná veličina, ktorá vyjadruje poznatky o javoch??.

Informačný systém znamená zber, spracovanie a uschovávanie údajov a dát.

Marketingový informačný systém tvoria ľudia, zariadenia a procedúry na zber, triedenie, analýzu a distribúciu informácií, ktoré by včas mali byť tam, kde ich potrebujú.

Druhy informácií
1. Heuristické (heuristika = umenie vynachádzať nové)
2. Monologické (presne logicky zostavené, vyjadrenie technických/ekonomických súvislostí, relatívne stáleho charakteru - vzorec, funkcia)
3. Obchodné (prispievajú k ďalšiemu rozvoju podnikateľskej činnosti., nabádajú k vyvarovaniu sa chybných krokov, zbytočných strát a sú spojovacím článkom medzi partnermi aj k zákazníkom)
a) Štandardné (10-14 dní)
b) Expresné (3-4)
c) Bleskové (1 deň)
4. Úverové (informácie o stave, ktoré sú zistiteľné k banke, napr. preverovanie bonity)

Informačný systém treba vytvoriť tak, aby informácie prechádzali bez ohľadu na ľudí, ktorí by ich chceli zadržať.

Koncepcia marketingového informačného systému

Manažéri marketingu
Vytvorenie
informácií Marketingové prostredie
Plánovanie - Potreba informácií - Interné zdroje Marketingové spravodajstvo - Cieľové trhy
Realizácia M kanály
Kontrola - Distribúcia informácii - Analýza informácií Marketingový výskum - Konkurenti
Verejnosť
Faktory makroprostredia
Marketingové rozhodnutia a komunikácia

23. Formy vstupu na zahraničný trh s výrobou v zahraničí.

2010-12-16T01:18:00.000-08:00

Výrobca v zahraničí
Bez priamych investícií 2)
• predaj licencií 3)
• kontraktačná zmluva 4)
• zmluvy o manažmente

S priamymi investíciami
• spoločný podnik
• výhradné vlastníctvo

1) Spojenie dvoch výrobcov. Jeden disponuje marketingovými kapacitami na zahraničných trhoch a poskytuje ich (na základe dohody) aj druhému na realizáciu exportu jeho produkcie. Druhý je nepriamy exportér.
2) Ak je podnik kapitálovo slabší.
3) Využitie lacnej pracovnej sily.

TYPY EXPORTU :
1) Nepriamy export - exportny podnik, exportne spolocenstvo
2) Priamy export - s priamymi investiciami ( pobocka, reprezent. kancelaria, dcerska spol. ), s nepriamymi investiciami
3) Zmluvne formy - zmluva o manazmente, licencie, franchising, zmluvna kooperacia
4) Kapitalova ucast - joint venture, dcerska spol v 100 % vlastnictve

FORMY EXPORTU
1) Nepriamy export
1.1) Exportny podnik
1:2) Exportne spoločenstvo

2) Priamy export
2.1) Bez priamych investicii - pre vsetkych zahr. zaujemcov, pre generalneho zastupcu
2.2) S priamymi investiciami - reprezent. kancelaria ako sucast materskeho podniku, pobocky bud nesamostatne a zapisane v obch. registri, dcerske spo. ako samostatne prav. osoby a to bud so skladom, bez, alebo aj so servisnym oddelenim

METODY VSTUPU PODLA BALAZA
1) Vyrobca doma - Nepriamy export ( exportny podnik, exportne spolocenstvo, piggybacking ) Priamy export ( bez priamych investicii, s priamym investiciami kde su reprezentativna kancelaria, pobocka, dcera
2) Vyrobca v zahranici - Bez priamych investicii ( predaj licencii, kontraktacna zmluva, zmluva o manazmente ) S priamymi investiciami ( spolocny podnik, vyhradne vlastnictvo )

FAKTORY OVPLYVNUJUCE VYBER FORMY VSTUPU
1) politicke a hospodarske riziko, legislativa, struktura trhu, rozhodovacie preferencie, casove hladisko, ocakavanie obratu a zisku, financne prostriedky, mena
2) Endogenne faktory-personal, podmienky a moznosti firmy, financna sila firmy, podiel zahr aktivit na celkovych aktivitach, organizacia, ciele firmy
3) Exogenne fakt-podmienky a podnety zahranicneho trhu

STRATEGIE VSTUPU NA ZAHR. TRH
1) Vodopadova (+) nizsie riziko, lepsie spracovanie (-) dlhodobe postupy ( vhodna ) na vstup do krajin s rozlicnymi administ strukturami, s rozlicnymi spotrebnymi zvyklostami, technologicka uroven krajiny
2) Skokova (+) rychla penetracia viacerych trhov krajin, vyrovnavanie rizika tzv. portfolio efekt, vyuzivanie standardizacneho potencialu (-) nezohladnenie trhovych zvlastnosti ( vhodna ) - tovar s kratkym zivotnym cyklom
3) Kombinovana - vychadza z existencie podobnych cielovych skupin na jednotlivych trhoch krajin

3. vysoké kapit. investície s nízkou mierou kontroly
- získanie účasti – výhodne získať kontrolný balík akcií
- partnerské spoločnosti (joint venture) – spoločný P jednej al. viacerých lokálnych firiem a zahraničnej firmy. Účasť zahr. partnera – majoritná, paritná al. minoritná. Potreba dôkladného spracovania zmluvy o joint venture spolu so zmluvami o dodávkach, licenčnými zmluvami, zmluvami o technickej spolupráci, zmluvami o zodpovednosti za mrktové rozhodnutia.
- dohody o spolupráci pri výrobe – prevažne spolupráca s partnerom z rozvojovej krajiny. Dodanie výrob. zariadenia, technológie al. materiálu – za to získava podiel vyrobených hotových výrobkov
- zmluvná výroba – prvky poskytnutia licencie a zahr. investície. Zahr. P výrobcovi v cieľovej krajine dodáva technológiu a technickú podporu. Domáci P vyrába a o predaj sa stará zahr. P.
- účasť na projekte – dodávka a zhotovenie výrob. zariadenia na kľúč prostredníctvom zahr. výrobcu, technická podpora pri zavádzaní, školení. Nutnosť zabezpečiť odbyt urč. podielu výrobkov z nového zariadenia. Odmena – účasť na spoločnosti.

4. vysoké kapit. investície s vysokou mierou kontroly
- odbytová pobočka a odbytová spoločnosť
Odbyt. (predajná) pobočka v zahr. – patrí Pu, je právne a hospodársky závislou jednotkou. Vystupuje ako organizačná zložka.
Odbyt. spoločnosť – je hospodársky nesamostatnou, právne však samostatnou jednotkou.
- montážny al. výrobný P, plne integrovaný P – 100% vlastníctvo, samostatne vybudovaný al. akvizícia existujúcej firmy v cieľovej krajine (potreba vytvorenia akvizičného profilu – obsahuje podnikovo a trhovo orientované požiadavky na P, kt. chceme získať).* Akvizícia pomáha k diverzifikácii – horizontálna, vertikálna, koncentrická
* požiadavky porovnáme s tými Pi, kt. je možné na danom trhu získať
Horizontálna – získavame P s podobným výrobným programom, kt. môže vyrábať aj dodatočné skupiny výrobkov
Vertikálna – P prevezme iný P, kt. je na úrovni odberateľa al. dodávateľa
Koncentrická – P získava iný P činný na rovnakom trhu prostred. odlišnej technológie

22. Formy vstupu na zahraničný trh pri výrobe v domácej krajine.

2010-12-16T01:15:00.000-08:00

FORMY EXPORTU

1) Výrobca vyradí domáci subjekt z exportného reťazca, ale vytvára exp. odd.

Výrobca v tuzemsku
Nepriamy export Priamy export
• exportný podnik
• exportné spoločenstvo
• piggybacking 1) • bez priamych investícií
• s priamymi investíciami
• reprez. kancelárie
• pobočka
• dcérska spoločnosť

Skupiny alternatív formy vstupu na zahr. trh
1. nízke kapitál. investície s nízkou mierou kontroly
- nepriamy export – odbytový orgán v tuzemsku preberá všetky funkcie, Ny a riziká spojené s exportom. Môže mať rôzne formy: - domáci exportný P špecializujúci sa na krajiny al. odvetvia
- nákupná pobočka zahr. Pu
- obchodný P patriaci Pu
- exportný komisionár
- vývozná spoločnosť
- priamy export s nepriamym odbytom – export samostatným zahr. odbytovým partnerom (dovozné obchodné spoločnosti s al. bez výhradného práva zastupovania, veľkoobchody, nákupné centrály, odbytové spoločné Py, odbytové spoločnosti iných zahr. Pov)
- zmluvy o prevode licencií, resp. technológií – licenčná zmluva – prenechanie patentovaných výrobkov a postupov, registrovaných tovarových značiek al. kombinácií týchto práv
zmluva o prevode technológií – transfer know-how, odovzdanie výrobných dokumentov, tech. výkresov, príp. technické poradenstvo a mrkt koncepcia
odmena – kapit. vstup v Pu, jednorázové al. pravidelné licenčné poplatky, protiplnenie za vlastnú licenciu – krížová licencia
- franchising – forma podnikania založená na vytváraní kooperačných vzťahov, kde ide o úzku a stálu spoluprácu právne samostatných a finančne nezávislých Pov. Vystupujú tu franchisor (dodávateľ) a franchiser (odberateľ). Rozlišujeme:
• servisný franchising – využíva sa jednotlivcami al. rodinnými fy, podnikateľ poskytuje služby sám bez zamestnávania ďalších Zcov
• výrobkový – odberateľ predáva urč. zaužívaný výrobok, kt. vyrába franchisor ako dodávateľ. Franchiser využíva mrkt, reklamu a skúsenosti franchisora. Využíva sa pri rýchlo obslužných reštauráciách, príp. pri butikoch.
• Investičný – využíva sa väčšími firmami, skupinami. Je typický pre hotelové služby, prenájom automobilov, výrobu nealka.
Ny franchisingu – poznáme viaceré druhy poplatkov:
• jednorázové vstupné poplatky za ponechanie a využívanie know-how franchisora
• priebežné členské poplatky platené v stálej sume al. ako % z obratu
• poplatky za ďalšie služby – licencie, za využívanie spoločnej reklamy franchisora

2. nízke kapit. investície a vysoká miera kontroly
- kontraktačný (zmluvný) manažment – partner z cielenej krajiny prináša kapitál a zahraničný P potrebné know-how, manažment a kontrolu nad obchod. aktivitami (kontrola kvality). Možnosť používania ochrannej známky al. názvu fy zahr. obchodu. Odmena je poplatok a podiel na zisku, kapitálový podiel.
- dohoda o technickej spolupráci – prevažné využitie v rozvojových krajinách. Sú to doplnky k dodávateľským zmluvám v obchode so zariadením a obsahujú predaj služieb v oblasti projektovania, transferu technológií, vzdelávania, pomoci pri uvádzaní zariadenia do prevádzky, pomoc pri predaji výrobkov mimo cieľovej skupiny. Odmenou sú kompenzačné obchody.
- priamy export s priamym odbytom – priamy predaj v cieľovej krajine prostredníctvom vlastnej odbytovej orgcie, kt. sa nachádza v domácej al. tretej krajine.

21. Klasifikácia foriem vstupu na zahraničný trh.

2010-12-16T01:05:00.000-08:00

KLASIFIKACIA FORIEM VSTUPU :

1) Podľa miesta výkonov
1.1) výroba v domácej krajine – export
1.2) výroba v hostiteľskej krajine - zmluvne formy ( licencie, franchising, manaz zmluvy ), kapitalová účasť ( join venture, dcéra )

2) Podľa veľkosti rizika
2.1) Nepriamy export (+) rizikovosť priameho exportu, nevybavenost firmy export cinnostou (-) odstup od trhu, anonymny vyrobca
2.2) Priamy export (+) blizkost trhu a zakaznika (-) zavislost od administrat, pravnych, vyvoznych predpisov a riziko zmeny menoveho kurzu
2.3) Exportna pobocka (+) otvaranie trhu, budovanie kontaktov (-) zmena menoveho kurzu
2.4) Licencia (+) rychlejsi vstup na trh, obidenie obchodnych prekazok (-) odliv know how
2.5) Franchising (+) flexibilita malej + profesionalita velkej fy, (-) poskytovatel - prezradenie informacii, prijimatel - zavislost na poskytovatelovi
2.6) Joint ventures (+) delba rizika a nakladov, ulahceny vstup na trh (-) obmedzenie samostatnosti, vyssi konfliktny potencial, neisty buduci vyvoj partnera
2.7) Dcerska spol. (+) rychla reakcia na poziadavky (-) ako priamy export, vyvlastnenie

Forma vstupu___Výhody___Nevýhody
Nepriamy exp. Rizikovosť priameho exp.
Nevybavenosť firmy exp.
činnosťou Odstup o trhu
Anonymný výrobca

Priamy exp. Blízkosť trhu a zákazníkov Závislosť od:
- administratívnych
- právnych
- vývozných/dovozných
predp.

Riziko zmeny menového kurzu
Export pobočka Otváranie trhu
Budovanie kontaktov Zmena menového kurzu
Licencia Rýchlejší vstup na trh
Obídenie obchod. prekážok Odliv know-how

Franchising 1) Spojenie profesionality veľkej firmy s flexibilitou malej firmy Poskytovateľ – prezradenie inf.
Prijímateľ – závislosť na poskyt.
Joint ventures Deľba rizika, nákladov
Uľahčený vstup na trh Obmedzenie samostatnosti
Vyšší konfliktný potenciál
Neistý budúci vývoj partnera
Dcérska spoločnosť Rýchla reakcia na požiadavky trhu Detto priamy exp. + ďalšie
Vyvlastnenie

1) predstavuje „odbytový“ systém, prostredníctvom ktorého sa predávajú produkty. Firma poskytuje inej firme právo / licenciu distribuovať tovar / službu nesúceho jeho značku.

Klasifikácia implementačných stratégií podľa:
- stupňa intenzity angažovanosti na trhu
- stupňa kontroly nad mrktovými aktivitami
Na zákl. týchto kritérií rozdeľujeme strat.:

Vysoké kapit. investície s nízkou mierou kontroly
• kapit. účasť (menšinový podiel)
• joint –venture
• účasť na projekte
• dohoda o spolupráci
• zmluvná výhoda Vysoké kapit. Investície s vysokou mierou kontroly
• plne integrovaný výrobný P
• výrobný P
• montážny P
• odbytová spoločnosť
• odbytová jednotka

Nízke kapit. investície s nízkou mierou kontroly
• transfer licencie, resp. technológie (franchising)
• priamy vývoz s nepriamym odbytom
• Huckepack – distribútor
• Exportné spoločenstvo – zahr. výrobca a i.
• Formy nepriameho vývozu – vývozná firma, vývozný komisionár, dodávka domácej fy pre zahr. objednávateľa Nízke kapit. investície s vysokou mierou kontroly
• priamy vývoz s priamym odbytom
• dohoda o technickej spolupráci
• kontraktačný manažment
miera kontroly aktivít na zahr. trhu

Implementačné strat. pre jednotlivé kombinácie trh – trhový segment – produkt
čas

exportná položka dcérska spol

kontrola franchising joint venture

licencie priamy export
nepriamy export

riziko

20. Rozhodovanie o implantačnej stratégii.

2010-12-16T00:58:00.000-08:00

-> určuje formu anagažovanosti na trhu, resp prítomnosti na trhu na dlhšie obdobie
-> proces sa vzťahuje hlavne na obch aktivity viacerých strat podnikat jednotiek, ako aj viacerých trhov, a preto by malo vždy prijímať vedenie podniku
-> najdôležitejšie predpoklady pre vypracovanie impl strat vyplývajú zo zaradenia jedn trhov krajín do stupnice, v poradí podľa priorít krajín a podľa stanovenej miery trhovej angažovanosti, ako aj podľa strat globálnych cieľov, aké si P pre danú plánovaciu periódu pre jedn trhy stanovil
-> na trhoch krajín s vysokou prioritou trh. spracovania, na ktorých sa majú zvýšiť, resp vybudovať obchodné aktivity, alebo sa majú udržať na vysokej úrovni, sa odporúča intenzívnejšia forma trh. spracovania ako na trhoch príležitostných, alebo ako na trhoch, na ktorých je len P prítomný – prezenčné trhy
-> ak sa má trh angažovanosť znížiť, je nutné pripraviť ústup, volia sa formy trh.angažovanosti s nižšou intenzitou spracovania
-> rozhodnutia o ImpS sa stanovia pre celkovú plánovaciu periódu
-> podľa cieľov stanovených pre jedn kombinácie produkt-trhový segment a podľa zmien faktorov vplývajúcich na tieto rozhodnutia musíme očakávať dynamický proces vývoja ImpS
-> P pri zintenzívňovaní odbyt.aktivít na jedn trhoch prejde od alternatív s nízkou možnosťou kontroly prostr. mrkt opatrení k alternatívam so zvýšenou možnosťou kontroly. Paralelne sa do jedn trhov budú vkladať čoraz väčšie zdroje firmy
-> Ak máme konkr údaje o trh. potenciáli, môžeme stanoviť celý rad trhovo-.orientovaných cieľov pre celú plánovaciu periódu, ako aj pre jedn úseky plánovania:
- ciele o trh podiele a z neho odvodené ciele o odbyte, resp obrate pre jedn SPJ
- stredno až kr=atkodobé ziskové ciele, kt sa dajú odvodiť z očakávaného ziskového potenciálu
-> Ak sa zohľadnia tie mrkt aktivity, ktoré síce predstavujú ciele pre odbytovú stratégiu – ciele:
- stupeň preniknutia na trh
- úroveň dodávateľ servisu
- minim. stupeň intenzity, ktorý musí byť dosiahnutý pri podstatných odbyt. funkciách, ako sú technické poradenstvo a služby zákazníkom
-> vybudovanie výskumného potenciálu predpokladaného pre vývoj trhovo orientovaných výrobkov na danom mieste v urč krajinách možné len vtedy, keď sa výber variantov ImpS zúži len na tie varianty, ktoré zahŕňajú vybudovanie príslušného výskumného a vývojového potenciálu
-> potrebné zvážiť obmedzeniam ktoré vyplývajú z fin potenciálu
-> miera zahraničnej angažovanosti sa má merať objemom investícií, ktorý je potrebný na jej realizáciu
-> rozhodovanie o výbere najvhodn ImpS spracovania príslušného trhu podlieha množstvu faktorov, ktoré sú často z hľadiska ich účinkov na podnikové aktivity protichodné
-> odporúča sa systematické porovnávanie strateg variantov, možných na cieľov trhu, pri zohľadnení najdôležitejších determinantov rozhodnutia
-> determinanty sa členia na externé a interné
-> poukazujú na pôsobenie daného faktora na rozhodnutia pre alebo proti variantu impl stratégie
-> dá sa jasne určiť, či ten-ktorý faktor má pre daný variant zvýhodňujúci alebo znevýhodňujúci účinok
-> Vplyv externých faktorov:
-> národné trhy s vysokým trh potenciálom a očakávaným vysokým rastom trhu, ako aj prognózovanými odbytov. možnosťami pre vlastné podnikové výrobky zvýhodňujú Imp S s vysokými kapit investíciami súčasne pri vysokej mier kontroly nad podnikovými aktivitami
-> relatívne malý trhový potenciál bez nadmerne vysokého rozvojového potenciálu pri prognózovaní skromných odbytových možností vlastných výrobkov zvýhodňuje skôr varianty IMpS s nízkymi kapit investíciami a nízkou mierou kontroly
-> ak má cieľový trh oligopolistickú štruktúru, vhodnejšou je forma trhovej angaž. zriadenie výrob. podniku ako za podmienok polypolistickéj konkurencie, keď sa ako dobré riešenie spracovania trhu javí forma exportu z tuzemska alebo z tretej krajiny
-> nízke jednotkové náklady zvýhodňujú vybudovanie výrobnej prevádzky
-> 1. v štátoch s plánovite orientovaným hosp systémom je vylúčená trh. angažovanosť vo forme kapit. účasti, to isté platí pre štáty s vysokým očakávaným politickým rizikom
-> 2.národné trhy s vysokou dynamikou rastu celk hospodárstva podporujú aj vtedy, keď je relatívny význam odvetvia nízky, účasť s kapit investíciami
-> 3. dlhodobé deficity v platobnej bilancii, vysoké zahr zadĺženie sú indikátormi toho, že sa v blízkej budúcnosti dajú od vlády očakávať dovoz obmedzujúce opatrenia, vhodné sú tu len tie ImpS, ktoré umožňujú domácu výrobu, nezávislú od dovozu
-> 4.devalvácia mien na dôležit národných trhoch zvýhodňuje akvizície výr podnikov
-> 5. pri veľkom rozdiele kultúr s výrazne odlišuj. sa spoločenskými hodnotami a Štruktúrami sa javí aj pri vysokom trhovom potenciáli ako najvhodnejšia forma kooperácie alebo kontaktov
-> aj faktory prostredia v domácej krajine podniku predstavuj=u dôležité činitele rozhodnutí o Imp S
-> nadmerný trh. potenciál v tuzemsku umožňuje P realizáciu svojich dlhodobých cieľov rastu aj na domácom trhu
-> ak je dom. trh relatívne malý, P jew nútený vyvážať, aby dosiahol opt veľkosť P, alebo aby sa v porovnaní so svet. konkurenciou vyhol podstatným nevýhodám, vyplývajúcich z jednotk. nákladov
-> ak je trh štruktúra v tuzemsku oligopol charakteru, majú príslušné P tendenciu imitovať správanie sa konkurencie

Vplyv interných faktorov:

-> voľba formy ImpS je určovaná aj internými faktormi
-> ťažiskové trhy prvej a druhej kategórie budú podnikom spracovávané Imp stratégiami s vysokou mierou kapitálovej účasti a kontroly
-> ak sledujeme externý faktor “geografická vzdialenosť cieľovej krajiny”, sú vhodnejšími IMp stratégiami pre ťažiskové trhy tie s nižšou účasťou kapitálu, ako je zriadenie odbyt spoločnosti, a tie s vyššími kapit investíciami skôr pre ťažiskové trhy geograficky vzdialené
-> pre prezenčné trhy a príležitostné trhy exist. varianty s nnízkymi kapit. investíciami alebo kontraktačné alternatívy
-> druh výrobkov, plánovaných pre príslušný sortiment daného národného trhu, taktiež v podstatnej miere ovplyvňuje rozhodnutie o ImpS
-> ak ide o výrobky s nízkou úrovňou preferencií, svedčí to skôr o nutnosti vybudovania alebo rozšírenia lokálnej výroby
-> pre výrobky náročné na servis a technológiu by malo byť trhu zabezpečené blízke, intenzívne poradenstvo a starostlivosť o odberateľov prostr. vhodnej formy trh. angažovanosti
-> ak je nutné výrobky prispôsobiť požiadavkám cieľov. trhu, ktorý sa na základe odberateľsk. želaní odlišuje od domáceho a ak je flexibilita zabezpečená len v obmedzenej miere, je nutné zriadiŤ výrovnú pobočku v zahraničí
-> podstatným obmedzením voľnosti pri tvorbe rozhodsnutí o IMP S je množstvo zdrojov, hlavne finančných, ktoré sú k dispozícii počas plánovacej periódy
-> Hodnotenie alternatív:
-> analýza hospodárnosti
-> investičné rozpočty
-> rozpočet marže
-> analýza CASH FLOW
analýza citlivosti a rizikovosti

rozhodovanie o implantačnej stratégii. (mod. mrkt. 46,47,48)

Rozhodovanie o implantačnej stratégii (vytvorenie čohosi nového v inom prostredí, vštiepenie nového prvku do pôvodného trhu) určuje formu angažovanosti na trhu resp. prítomnosti na trhu na dlhšie obdobie. Najdôležitejšie predpoklady pre vypracovanie implantačných stratégií vyplývajú zo zaradenia jednotlivých trhov krajín do stupnice, v poradí podľa priorít krajín a podľa stanovenej miery trhovej angažovanosti, ako aj podľa strategických globálnych cieľov, aké si podnik pre danú plánovaciu periódu pre jednotlivé trhy stanovil.

Na trhoch krajín s vysokou prioritou trhového spracovania sa odporúča intenzívnejšia forma trhového spracovania. Ak sa má trhová angažovanosť znížiť, je nutné pripraviť ústup podniku, pričom sa volia formy trhovej angažovanosti s nižšou intenzitou spracovania trhu.
Rozhodnutia o implantačnej stratégii sa stanovia pre celkovú plánovaciu periódu. Podľa cieľov stanovených pre jednotlivé kombinácie produkt-trhový segment a podľa zmien faktorov vplývajúcich na tieto rozhodnutia musíme očakávať dynamický proces vývoja implantačných stratégií. Podnik pri zintenzívňovaní odbytových aktivít na jednotlivých trhoch prejde od alternatív s nízkou kontrolou k alternatívam so zvýšenou kontrolou a bude vkladať aj viac zdrojov.

Pri rozhodovaní o implantačnej stratégii sa berú do úvahy marketingové ciele:
- stupeň prenikania na trh
- úroveň dodávateľského servisu
- minimálny stupeň intenzity technického poradenstva a služieb zákazníkom
ako aj ciele iných funkčných oblastí podniku: výskum, finančná oblasť.

Pri klasifikácii implantačných stratégií sa používa:
- intenzita trhovej angažovanosti
- miera kontroly nad mrkt. aktivitami

Výsledkom sú 4 skupiny implan. strat.

1. vysoké kapitálové investície s nízkou mierou kontroly
- Joint Venture
- účasť na projekte
- dohoda o spolupráci
- zmluvná výroba
- kapit. účasť

2. vysoké kapitálové investície s vysokou mierou kontroly
- odbytová pobočka
- odbytová spoločnosť
- montážny podnik
- výrobný podnik
- plne integrovaný výr. podnik

3. nízke kapitálové investície s nízkou mierou kontroly
- franchising
- priamy vývoz s nepriamym odbytom
- huckepack
- exportné spoločenstovo
- formy nepriameho vývozu

4. nízke kapitálové investície s vysokou mierou kontroly
- priamy vývoz s priamym odbytom
- dohoda o technickej spolupráci
- kontraktačný management

19. Komunikácia v kultúrach so silným a slabým kontextom. Kultúrne tradície ako východisko v medzinárodnom marketingu.

2010-12-16T00:57:00.001-08:00

Tieto pojmy navrhol E. T. Hall v rámci spôsobu ako porozumieť odlišným kultúrnym orientáciám.
Lingvistická komunikácia je explicitná, pri mrkt jednaniach je potrebné vnímať aj implicitné (bez jasného slovného vyjadrenia) oznamy.

Kultúra so silným (vysokým) kontextom
- závisí na kontexte a neverbálnych aspektoch komunikácie. Kladie sa tu dôraz na osobné hodnoty, pozíciu a miesto v spoločnosti. Pri analýze partnera sa hľadí na neho ako na osobu, jeho charakter a hľadá sa spoločná dôvera. Pri uzatváraní obchodu si musí dávať pozor na všetky gestá a formálnu stránku rokovaní. Čas tu nezohráva až takú významnú úlohu (Stredný Východ, Japonsko).

Kultúra so slabým (nízkym) kontextom
- závisí na explicitných slovných vyjadreniach. Pri jednaniach sa prechádza priamo k veci. Pri analýze partnera sa skúmajú predovšetkým finančné výkazy. Všetky informácie sú jasné a písomne potvrdené. (Európa, Amerika).

Kultúrne faktory sú príčinou ťažkostí marketingových pracovníkov na globálnych trhoch. Stať sa globálnym marketingovým pracovníkom znamená naučiť sa orientovať v kultúrnych predpokladoch. Neúspech pri tomto učení bude prekážkou presného porozumenia významu a významnosti vyhlásení a správania obchodných partnerov z odlišnej kultúry.

18. Kultúra a jej zložky.

2010-12-16T00:53:00.000-08:00

Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.

Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.

Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.

Ťažiskové zložky kultúry – náboženstvo, jazyk, história a vzdelanie – určujú hodnoty, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje pri výbere tovaru alebo služieb. Vplyv kultúry je taký značný, že môžeme sledovať veľké rozdiely aj pri vybavenosti domácností vybranými predmetmi dlhodobej spotreby u krajín na približne rovnakej ekonomickej úrovni ako sú Nemecko, Taliansko, VB, Francúzsko alebo Holandsko.

Jazyk - je kľúčom k pochopeniu kultúry. Odráža aj rozsah myslenia. Dôležitú úlohu hrá oslovenie. Je dôležité prekonať jazykové bariéry formou: prekladom písomných materiálov, tlmočením alebo ovládaním cudzieho jazyka. Sústrediť sa aj na neverbálnu komunikáciu

Náboženstvo - determinuje ľudské hodnoty, ktoré predurčujú životný štýl a ovplyvňujú aj spotrebu. Kresťanstvo, Židovstvo, Islam, Hinduizmus a Budhizmus a ich dopad na marketing. Odkrýva príležitosti a hrozby.

Vzdelanie – vplýva na mieru a štruktúru spotreby. Vplýva nie len na potencionálnych zákazníkov, ale aj na pracovnú silu, konkurenciu a podnikateľské okolie spolu. Plní funkciu prenosu existujúcej kultúry na ďalšiu generáciu ale aj fciu kultúrnej zmeny.

17. Podstata procesu monitorovania prostredia.

2010-12-16T00:51:00.000-08:00

- proces monitorovania prostredia vedie k rozhodnutiam ako sa vyhnúť problému a využiť príležitosti

- identifikácia parametrov prostredia, v kt. podnik pôsobí

Proces monitorovania prostredia:
1. výber relevantných faktorov
2. zber info o faktoroch vybraného prostredia
3. vyhodnotenie znemy na trhu – pozitívna, negatívna
činnosti, kt. možno meniť kontrolovateľnosť produktu – zložky mrkt mixu

16. Kultúrne odlišnosti a ich vplyv na správanie a rozhodovanie sa spotrebiteľov na zahraničných trhoch.

2010-12-16T00:50:00.000-08:00

Osobitosti, ktoré vyplývajú z mentality jednotlivých národov alebo kultúr, sa prejavujú aj v dodlišnom spôsobe konania v rozličných situáciach. V konečnom dôsledku to má vplyv aj na kúpne a spotrebné správanie príslušníkov týchto skupín.

V globálnom marketingu treba osobitne analyzovať aj tradície, zvyky, formu zábavy, orientáciu umenia, pracovnú morálku a ďalšie skutočnosti. Mnohé z nich sa v procese internacionalizácie menia, ale mnohé si uchovávajú svoje osobitosti.

Tomuto vplyvu nemôžu podľahnúť špecifiká trhu dané geografickými alebo klimatickými podmienkami. Tieto špecifiká ovplyvňujú spotrebu určitých produktov.

Prispôsobovanie : Niektoré spoločnosti vyvinuli mimoriadne úsilie na prispôsobenie svojich výrobkov alebo služieb rozmanitým kultúrnym prostrediam. Nikde nie sú tieto stratégie také zrejmé ak v Japonsku, kde zahraničné spoločnosti musia súťažiť na ekonomicky rozvinutom trhu s podstatne odlišnými kultúrnymi vzormi.

Marketingoví pracovníci v globálnom prostredí často zažijú stres nazývaný ako kultúrny šok. Ten, kto vstupuje do inej kultúry, sa musí naučiť vyrovnať sa s obsahom novej kultúry a zoznámiť sa s ňou.

Existuje 10 pravidiel, ktorých rešpektovanie umožní eliminovať alebo aspoň zmierniť následky kultúrneho šoku:
- buďte kultúrne pripravení,
- naučte sa miestne komunikovať
- striedajte domáce zvyklosti s hostiteľskými
- buďte tvoriví a experimentujte
- budte kultúrne citliví
- rozlišujte mnohotvárnosť v hostiteľských kultúrach
- chápte každého ako kultúrneho posla
- budte trpezliví, chápaví,hostiteľskí a akceptujte každého
- buďte realistickejší v očakávaniach
- akceptujte výzvu medzikultúrnych skúseností

15. Princípy segmentácie a selekcie trhov.

2010-11-15T02:54:00.000-08:00

Segmentácia trhu
- so vznikom spoločného európskeho trhu sa prestali používať bežné segmentačné kritériá (napr. segmentácia podľa jednotl. krajín)

Predpoklady súčasnej segmentácie európskeho trhu:
• transnacionálna segmentácia (vychádza z neexistencie obchod. hraníc)
• kvalitatívna segmentácia (využívanie kvalitatívnych kritérií, kt. vypovedajú o odlišnosti spotreb. Správania)
• špecifická segmentácia (zameraná na špecifiká cieľových skupín s rešpektovaním 2 obmedzujúcich faktorov segmentu – segment nesmie byť príliš malý a kritériá musia byť merateľné)

Vývojové fázy MRKT z pohľadu segmentácie trhov
1. nediferencovaný masový MRKT
• výrobca vyrába produkt pre trh a hľadá tu zákazníkov

2. diferencovaný MRKT
• vyrába produkt už pre určitý segment

3. individualizovaný MRKT
• každým výrobkom sa snaží splniť potreby každého spotrebiteľa

4. situačný MRKT
- spotrebitelia sa odlišujú podľa toho, v akej situácii dochádza k spotrebe

Firma musí nájsť svoje miesto v nejakej medzere na trhu a potom sa pokúsiť získať aspoň ¼ tohoto trhu. Ak sa v tejto medzere nachádza kunkurent, ktorý ovláda aspoň 50 % nemusí byť na tomto trhu už miesto.

Trh sa skladá z kupujúcich, ktorí sa odlišujú tým, že majú:
- rôzne želania a nákupné zvyklosti
- bývajú na rôznych miestach
- majú rôzne pohlavie, vzdelanie

Základné princípy segmentácie:
- dostatočná veľkosť
- homogenita – naša ponuka osloví všetkých na tomto trhu
- heterogenita – odlišnosť od konkurenčných segmentov, nebojovať s konkurenciou v priamom boji
- prístupnosť/postupnosť – možnosť osloviť ľudí komunikáciou
- merateľnosť – je možné získať dostatok informácií o základných charakteristikách
Tieto princípy nesmieme zamieňať so segmentačnými kritériami.

Rozhodovanie o výbere trhu:
Kotler: pri výbere medzinárodného trhu firma vyhodnocuje a triedi možné trhy na základe určitých kritérii. Cieľom triedenia je zistiť potenciál každého trhu i prognózu rastu tohoto trhu ale aj možnosť návratnosti investícii.

Ukazovatele: demografické, geografické, ekonomické, technické, spol.-kultúrne charakteristiky a národné ciele a plány.

Potencionálne krajiny sa triedia do 3 veľkých skupín podľa:
- konkurenčnej schopnosti
- príťažlivosti
- rizika

14. Ukazovatele pre hodnotenie trhového potenciálu.

2010-11-15T02:53:00.000-08:00

- demograf charakteristika
- geograf ukaz
- ekon faktory
- technolog faktory
- spoločensko-kultúrne fakt
- národné ciele
§ v procese posudzovania potenciálu trhu jednotl krajín sa potenc krajiny najprv rozdelia do 3 skupín podľa:
- príťažlivosti
- konk výhody
- rizika
z hľadiska polit. a menovej stability a regul obmedzení
§ celé hodnotenie je doplnené fin. analýzoum ktorou sa zisťuje návratnosť (pokrytie rizika)

TP = Z * Q * P

Z – počet zákazníkov (skutočných aj potencionálnych) daného výrobku alebo služby v tomto
období

Q – priemerné množstvo výrobku kúpené za dané obdobie 1 zákazníkom

P – priemerná cena jedného nákupu

13. Segmentačné stratégie na priemyselnom trhu.

2010-11-15T02:52:00.000-08:00

Kritéria vychádzajú z rovnakých princípov ako na trhu spotr. výrobkov.
Je charakteristický:
- menším počtom a väčšou veľkosťou zákazníkov
- väčším objemom nákupu
- úzke vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi
- geografická koncentrácia
- odvodený dopyt
- nízka elasticita dopytu
- dlhší a sofistikovanejší výrobný proces
- priamé obchodné metódy

Každé odvetvie má svoje špecifické kritériá.
Metóda Shapira a Bonouliho: Zostavenie segmentačných kritérií do tzv. hniezda:
demo grafické a geografické kritériá
stredná úroveň: operácie firmy, nákupné zvyklosti
mikro úroveň: postoje predstaviteľov firmy

12. Kritéria segmentácie trhov spotrebných výrobkov.

2010-11-15T02:51:00.000-08:00

Delíme podľa:
• charakteristík spotrebiteľov:
- geografické – geografická oblasť, veľkosť miest, klíma, hustota osídlenia. Z toho sa odvodzuje veľkosť segmentu a náklady na jeho obsluhu
- demografické – vek, pohlavie, veľkosť rodiny, povolanie, národnosť
- psychografické – predstavuje premenné definujúce „stav mysle“ a majú priamy vplyv na kúpne rozhodnutie
- behaviorálne – definujú cieľovú skupinu na základe správania
o príležitosti – kedy sa spotrebováva
o úžitok
o špôsob spotreby – pravidelný užívateľ
o postoje
o lojalita – stupeň vernosti
o pripravenosť k nákupu

• správania spotrebiteľov
Demografické a geografické kritéria sú statické a druhé dve ukazujú motiváciu k nákupu.

11. Podstata metódy screening process.

2010-11-15T02:49:00.000-08:00

M. screening proces
- je založená na nájdení príležitostí na svetových trhoch pomocou triedenia infcií na týchto trhoch.

Triedenie – hodnotenie – analýza infcií
- je to lievik a použijeme 4 filtre – indikátory infcií
- na zákl. filtrov prepúšťame určité krajiny a určité krajiny vyhadzujeme
- ak máme vybrané len napr. 45 krajín, vyberáme spomedzi nich krajinu porovnaním (portfóliové m., ...) – napr. Česko....... bodov, Maďarsko ...... bodov, Poľsko ...... bodov
P môže vstúpiť odrazu na všetky trhy – ak má personál a zdroje ľudské, finančné, ...
Screening proces nás núti hľadať vo všetkých krajinách sveta príležitosť, ostatné m. nás postavia pred hotovú krajinu.

Fy musí nájsť svoje miesto v nejakej medzere na trhu a potom sa pokúsiť získať aspoň Ľ tohto trhu. Pokiaľ sa v medzere vyskytuje konkurent, kt. ovláda 50% zákazníkov, nemusí tam byť miesto pre nás.
Krajiny pre nás predstavujú: - zákl. príležitosť
- malú
- nízku
- nadmerné riziko

1. filter všeobecne o trhu Makroanalýza nezávislá na Pu
Segmentácia
Predbežná príležitosť Vylúčené krajiny
2. filter vo vzťahu k výrobku Makroanalýza hľadanie podobných trhov
Segmentácia
Možná príležitosť
3. filter špecifické faktory o výrobku Mikroanalýza závislá na Pu
Selekcia Ny pri vstupe na trh
Pravdepodobná príležitosť
4. filter rozhodovanie o cieľovom trhu Vybraná krajina

Cieľový trh

Algoritmus výberu cieľového trhu
- analýza pomocou triediaceho procesu. Proces triedenia infcií vedie k odkrývaniu potenciálnych príležitostí

Podstata screening procesu
Filter 1 Makroúroveň skúmania – všeobecne o trhu
Umožní rozlíšiť:
- krajiny so základnou, malou, žiadnou príležitosťou
- krajiny s veľkým rizikom
Indikátory pre získanie infcií vo filtri 1:
- geografické - demografické - ekonomické - politické
Krajiny, kt. po vyhodnotení infcií použitých vo filtri 1 sú zvolené pre ďalšie skúmanie, vytvoria pre fy predbežnú príležitosť pre vstup na ich trh.

Filter 2 Makroúroveň skúmania – vo vzťahu ku výrobku
Umožní roztriediť infcie o výrobku vo vzťahu ku potenciálnym trhom.
Indikátory:
• infcie o výrobkoch: - podobných
- zastupiteľných
• veľkosť trhu, stupeň ekon. rozvoja
• clo, dane
Výsledkom skúmania vo filtri 2 sú krajiny poskytujúce možné príležitosti.

Filter 3 Makroúroveň skúmania – špecifické faktory ovplyvňujúce výrobky
• konkurencia
• Ny pri vstupe na trh
• Možný zisk
• Ďalšie ukazovatele (distribučná sieť, ...)
Výsledkom skúmania sú krajiny poskytujúce pravdepodobné príležitosti.

Filter 4 Rozhodnutie Pu pre cieľový trh – rozhodnutie urobí podnik. manažment
Výsledkom je zoznam vhodných krajín pre vstup Pu na ich trhy – priority country list

Riziko nepoužitia triediaceho procesu:
- ignorovanie krajín vhodných pre vstup Pu
- strata času skúmaním nevhodných krajín
Výhoda použitia:
- rýchle vytriedenie krajín vhodných pre vstup Pu
- práca prevažne so sekundár. infciami

10. Rozhodovanie o výbere zahraničného trhu.

2010-10-15T03:02:00.000-07:00

Pri rozh. o výbere zahraničného trhu /ZT/ ide o to, aby sa pre výrobky podniku vybrali najatraktívnejšie zahraničné trhy.
Z časových a finančných dôvodov sa odporúča uskutočniť analýzu selekcie trhu dvojstupnovým procesom:
1. predselekčný stupen
2. selekčná analýza

V rámci predselekčného stupna sa všetky trhy krajín sveta podrobia szstematickej ananlýze a prognozovaniu prostredia. Z množsva faktorov sa vyberú pre hodnotenie tie, ktoré zodpovedajú potrebám racionálneho výberu trhu.
Pri výbere trhu sa do úvahy berú najme tieto faktory:
-politické /polit. hosp. systém a ich stabilita, obchodná politika/
-zákonné /importné zákazy, kontingenty, clá/
-ekonomické /Hdp, hosp. rast, kupna sila obyv/
-technologické /status výrobkovej a procesnej technologie/
-sociálno-kultúrne /náboženstvo,nár. povedomie, systém hodnot/
-prírodné /demograf. sit., klíma, infraštruktúra/

Zisťovanie potrebných inf. o týchto faktoroch prostredia je spravidla bez problémov. Tieto údaje sledujú a poskytujú rôzne medzinár. institúcie ako napr. OSN, Svetová Banka, MMF ako aj nár. organizácie podporujúce export.

V 2. kroku sa predselektované trhy podrobia tzv. selekčnej analýze, ktorej štruktúra sa riadi podľa špecifických požiadaviek podniku na proces selekcie trhu. Pri selekčnej anal. ide najme o využitie procesu tzv. prehladavania zoznamu, proces bodového hodnotenia a portfólia trhu krajiny.

Pomocou bodového hodnotiaceho systému možno jednotlivé trhy krajín vybrať pomerne jednoznačné podľa ich atraktívnosti a podľa konkurenčnej pozície dosiahnuteľnej v príslušnej krajine. Hodnotenie atraktívnosťi trhu a konkurenčnej pozície možno takisto urobiť pomocou mnohých faktorov, ktorých zistenie by sa malo kvoli času a finanč. nákladom zakladať na sekundárnych štatist. údajoch.
!!!Všetky tieto analýzy je potrebné robiť vo väzbe na konkrétny produkt.
Niektoré kritéria hodnotenia atrakt. trhu:
- rast trhu krajiny
- štruktúra zákazníkov /počet zákazníkov a nimi odober. množstvo/
- rozsah cien
- kúpyschopnosť zákazníkov
- prístup na trh /rôzne obmedzenia/
- množstvo politických rizík

9. Rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh.

2010-10-15T03:00:00.000-07:00

Rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh - snahou by malo byť definovanie marketingových cieľov a politiky firmy; je potrebné rozhodnúť o objeme predaja v zahraničí, do koľkých krajín chce firma vstúpiť a aký typ krajiny to má byť.

K základným predpokladom vstupu a presadenia sa na zahraničnom trhu patrí:
- Existencia možností a zdrojov firmy (predovšetkým finančné zdroje, cenová resp. necenová
konkurencieschopnosť, KNOW-HOW, ľudský potenciál)

- Aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na trhu v podmienkach globálne
pôsobiacej konkurencie (využiť svoje silné stránky, jedinečné vlastnosti produktu, jeho
tradície, dobré meno, referencie)

- Adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych opatrení na medzinárodné
podnikanie (predpokladá znalosť vonkajšieho prostredia)

- Budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi a rozvoj marketingovej
kultúry.

Podnety a príčiny vstupu a ďalšieho pôsobenia firmy na zahraničnom trhu sú rôzne.
V súčasnom období vystupujú do popredia 4 hlavné dôvody:
1. Rast predaja
Množstvo potenciálnych zákazníkov vo svete ako celku je zákonite väčšie ako v samostatných krajinách, čo vedie firmu k tomu, aby sa v záujme zvýšenia objemu predaja a zisku orientovala na stále viac národných trhov.

2. Získanie zdrojov
V mnohých prípadoch ide o snahy motivované úsporou nákladov. Konečný úžitok sa prejaví zvýšením zisku výrobcu, resp. predajcu alebo znížením spotrebiteľskej ceny. Niektoré podniky majú za cieľ získať zariadenia a technológie, ktoré nie sú k dispozícii v domácej krajine.

3. Diverzifikácia
Podnik zapojený do medzinárodného obchodu v snahe vyhnúť sa negatívnemu dopadu z ekonomických výkyvov v jednotlivých krajinách pôsobí ako dodávateľ na viacerých trhoch. Rôzne krajiny sa nachádzajú v rôznych štádiách ekonomického cyklu v jednej predaj rastie, v inej v dôsledku recesie predaj klesá. Sledovanie stavu ekonomiky a následná správna reakcia je jednou z výhod zapojenia sa podniku do medzinárodného obchodu. Podobne, i zásobovanie si podnik môže zabezpečiť z niekoľkých zdrojov (krajín), aby sa vyhol prípadnému prudkému kolísaniu cien alebo nedostatku suroviny v jednej krajine.

4. Globalizácia
OECD globalizáciu charakterizuje ako proces, v dôsledku ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa od seba stávajú čoraz závislejšie – vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.

Na zahraničných trhoch sa nachádzajú :
A. Neovplyvniteľné faktory
1. úroveň neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory domáceho prostredia
(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia,
faktory odvetvového prostredia, atď.)

2. a ďalšie úrovne neovplyvniteľných faktorov predstavujú faktory jednotlivých
zahraničných trhov resp. svetového trhu, ktoré ovplyvňujú efektívnosť realizácie určitého
produktu.(faktory ekonomického, politického, právneho, demografického a sociálneho prostredia, kultúrneho prostredia, konkurencia, úroveň technológie a infraštruktúry)

B. Ovplyvniteľné faktory:
Nástroje marketing. mixu:
1. Výrobok
2. Cena
3. Distribúcia
4. Podpora predaja

Ďalšie čiastkové faktory, ktoré majú pozitívny alebo negatívny vplyv na rozvoj marketingových aktivít na zahraničných trhoch.

Faktory, ktoré hovoria za vstup na zahraničný trh
1. Nasýtený domáci trh
2. Strata pozície na domácom trhu spôsobená domácou, ale i zahraničnou konkurenciou 3. Domáci trh považuje výrobky za zastaralé
4. Na zahraničnom trhu vznikne dopyt po výrobku
5. Snaha predĺžiť životný cyklus výrobku
6. Vláda alebo domáce prostredie sa stáva protipodnikateľsky naladené
7. Príležitosť vyrábať v zahraničí
8. Rozloženie rizika
9. Úspory z rozsahu (nákupu, výroby, výskumu a vývoja, reklamy)
10. Vytváranie hospodárskych spoločenstiev

Faktory, ktoré hovoria proti vstupu na zahraničný trh
1. Clá, dovozné kvóty
2. Iné reštrikčné opatrenia vládneho charakteru
3. Rozkolísaná politická situácia alebo iné neistoty
4. Hyperinflácia

5 možností:
1. nepriamy vývoz
2. priamy vývoz
3. poskytovanie licencií
4. spoločné podnikanie
5. priame investície všetko je popísané v Kotlerovi, aj v Dudinskej žltej od str. 50

8. Aké faktory treba zvažovať pri výbere medzinárodnej distribučnej politiky.

2010-10-15T02:58:00.000-07:00

Medzinárodná distribučná politika je komplex operácií potrebných k tomu, aby sa výrobok dostal distribučnými cestami od výrobcu k zahraničnému spotrebiteľovi.
Cieľom medz. distribučnej politiky je premiestňovanie tovaru od tuzemského výrobcu ku konečnému zahraničnému spotrebiteľovi. Rozhodnutie o voľbe medz. distribučnej cesty je strategickým rozhodnutím. Distribučná politika je najmenej pružná politika v rámci medz. marketingových politík, pretože podnik priamo nemôže ovplyvniť tvorbu distribučných kanálov.

Ciele distribučnej politiky:
- zníženie N na odbyt na jednotku
- zvýšenie úrovne distribúcie
- zvýšenie imidžu distribučných kanálov
- zvýšenie pripravenosti na kooperáciu
- zvýšenie flexibility

Faktory ovplyvňujúce marketingovú distribúciu:
- nákupné a spotrebiteľské správanie – na rôznych trhoch odlišné
- charakter produktu
- zahraničná a tuzemská konkurencia
- historicky vzniknutá distr. architektúra krajiny
- charakter zahraničného trhu
- faktory marketingového prostredia (eko. vyspelosť, kvalita infraštruktúry)
- veľkosť podniku, jeho finančná sila

Pri distribúcii produktov konečným spotrebiteľom musí firma brať do úvahy:
- distribučný systém krajiny a jeho organizáciu
- vnútroštátne kanály distribúcie sa líšia v jednotlivých krajinách
- rozdiel je vo veľkosti a charaktere maloobchodných jednotiek
- vo vyspelých štátoch dominujú veľkokapacitné maloobchodné reťazce
- inde – funkciu maloobchodu vykonávajú malé predajne tržnice

Tendencia distribúcie ako hodnoty vnímanej zákazníkom = geografická vzdialenosť – ide o sprístupnenie produktu zákazníkom

7. Ako kultúrne prostredie ovplyvňuje správanie sa spotrebiteľa.

2010-10-15T02:57:00.000-07:00

Kultúra je prítomná v rozličných aspektoch správania spotrebiteľa i v samotných predmetoch spotreby.
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.

Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.

Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.

Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.

Spotrebiteľské správanie je diferencované v dôsledku kultúrnych preferencii. Kultúrne faktory determinujú ako štruktúru spotreby tak aj mieru spotreby jednotlivých druhov produktov. Poznanie kultúrneho prostredia pomôže lepšie pochopiť správanie spotrebiteľa a jeho požiadavky na výrobky a služby.

Zložky kultúry kultúrne hodnoty Rozhodovací proces spotrebiteľa
správanie

6. Ktoré faktory ovplyvňujú rozhodovanie o priamej zahraničnej investícii

2010-10-15T02:54:00.000-07:00

Formy vstupu na zahraničný trh:
a) Podľa miesta výkonu
Výroba v tuzemsku Výroba v zahraničí

Bez priamych inv. S priamymi inv.

Export
- predaj licencií - spoločný podnik
- kontraktačná výroba - podnik v úplnom
- zmluvy o manažm. zahr. vlastníctve
- zmluvy o školení a
vzdelávaní

Nepriamy Priamy*

Exp. podnik Exp. spoločenstvo Bez priamych inv. S priamymi inv.

Piggibacking ** Zahr. odberatelia: Reprezent. kanc.
- veľkoobchod (súčasť maters. P.)
- maloobchod Pobočky
- koneč. spotreb. Dcérske spol.
Generál. zástupca v zahr. (samost. PO)
(výhradný importér)

Bez skladu So skladom So skladom
a servis. odd.

* Výrobca vyradí domáci subjekt z exportného reťazca, ale vytvára exportné oddelenie
a nadviaže priamy kontakt so zahraničným odberateľom.
**PICK-A-BACK = niesť na chrbáte, jeden disponuje marketingovými kapacitami na zahr.
trhoch a poskytuje ich druhému na základe dohody na realizáciu jeho produkcie.

Najjednoduchšia forma – export
Najzložitejšia – aliancie (stratégia spojenia dvoch veľkých firiem)

Licencie:
1. patentové licencie (vynález chránený patentom)
- lic. Know-how (právne nechránené znalosti)
- franšízové lic. – predmetom je odbytové know-how a právo na používanie obchodnej
značky.
2. Ak firma nechce / nemôže zriadiť vlastnú výrobu v zahraničí
3. Sú bežné tam, kde sa dodávajú zložité zariadenia
4.,5. Predstavujú vyšší stupeň internacionalizácie mrkt. aktivít podniku
Vstup na zahraničný trh formou výroby v tuzemsku a v zahraničí predstavuje základné, rozhodujúce kritérium formy vstupu na zahraničný trh.
Licenčné zmluvy umožňujú zahraničnému príjemcovi využívať: výrobný postup, značku,
Vynález, obchodné tajomstvo, znalosti, skúsenosti, ...

b) Klasifikácia podľa miery rizika a nutnosti kontroly

Minimálne Riziko Maximálne

K Export
O Know-how
N Franchising
T Licencie
R Výhradný zástupca
O Joint venture
L Vl. podnil v zahr. s vlastným manažmentom
A Vl. podnik v zahr. s domácim manažm.

Maximálne

c) Klasifikácia foriem vstupu z hľadiska procesu internacionalizácie marketingovej
činnosti podniku

Forma vstupu na zahr trh, prame vlastníctvo montážnych alebo výrobných zariadení v zahraničí. Zahr spol môže kúpiť celú miestnu firmu, alebo vybudovať vlastné zariadení.
Výhody – nižšie pracovné a materiálové náklady
- dobrý image v zahr. – vytvára pracovné príležitosti
- vzťahy s vládou, spotrebiteľmi, miestnymi dod, distribútormi ...
- firma plne kontroluje svoje investície
Nevýhody – riziko zablokovania alebo devalvácie meny
- zhoršenie podmienok na trhu, vyvlastnenie

Faktory :
marketingové faktory
- veľkosť trhu
- rast trhu
- predstava získať podiel na trhu
- predstava zväčšiť export materskej spoločnosti
- získať si zákazníkov, kontakty
- nespokojnosť so súčasným postavením a rozpoložením trhu
- exportná základňa

obchodné obmedzenia
- bariéry
- preferencie lokálnych spotrebiteľov

nákladové faktory
- predstava byť blízko zdroja dodávky
- dostupnosť práce, surovín, kapitálu, technológie
- nižšie náklady na výr. fa, a distribúciu
- finančné výhody poskytované vládou

investičné faktory, štruktúry
- všeobecný postoj k PZI
- politická stabilita
- limitácie vlastníctva
- regulácie vo výmene meny, kurz
- štruktúra dane
- známosť, príbuznosť krajiny

všeobecné faktory
- očakávaný zisk

5. Aké problémy môže mať joint venture, v ktorom ako partneri figurujú silná nadnárodná spoločnosť a na lokálny trh orientovaná menšia firma.

2010-10-06T01:58:00.000-07:00

Spoločný podnik (Joint-venture): Dve alebo viacero spoločností sa spoja, aby takto vytvorili novú spoločnosť, kde môžu spoločne spolupracovať na istej aktivite alebo projekte. Tento typ spolupráce benefituje z presne definovanej právnej štruktúry , predstavuje dobrý spôsob organizácie projektov, ktoré sú čo do zamerania mimo záberu jedného z partnerov a okrem toho pomáha rozložiť riziko na viacero účastníkov. Vo väčšine to však znamená aj značné investície pre všetkých zúčastnených partnerov.

Môže ísť o :
- predaj licencie (menšia kontrola nad výrobou, vstup na trh pri malom riziku)
- zmluvnú výrobu (malé riziko, znižuje sa miera kontroly nad výrobným procesom),
- zmluvný manažment (domáca firma zabezpečuje know-how pre zahraničnú firmu poskytujúcu kapitál),
- spoločné vlastníctvo (spoločná majetková účasť a kontrola)

Predsudkom vyjadreným zo strany MSP voči cezhraničnej spolupráci je ten - že vraj len väčšie podniky môžu z takejto spolupráce benefitovať. Pre malé spoločnosti je to príliš obtiažne, riskantné, nákladné a časovo náročné. Chýbajú im potrebné znalosti a skúsenosti.
Aj keď je to pravda, že cezhraničná spolupráca požaduje od MSP dodatočné úsilie a investície - dobrá príprava a podpora zo strany skúseného partnera (napr. organizácia MSP) riziká zminimalizuje.

Keďže jedna spoločnosť je nadnárodná a druhá orientovaná len na lokálny trh problémy sa môžu týkať napr. disponovaním s informáciami. Nadnárodná spoločnosť disponuje relevantnými informáciami pre spoločné podnikanie, malej firme môžu tieto informácie chýbať. Rozdiely budú i v zmapovaní konkurencie, trhu a zákazníkov. Rozdiely sú i v obratoch týchto firiem a s tým spojených nárokoch na dosiahnutý zisk. V spoločných podnikoch ani jeden partner nemá dominantné postavenie. Práve v takomto prípade by si nadnárodná spoločnosť mohla robiť väčšie nároky na aké má právo.

Riziká :
a) obaja partneri sledujú rozdielne ciele
b) snaha získať kontrolu nad JV
c) chyba pri výbere partnera
d) strata dôvery partnera voči partnerovi
e) finančné riziko, že sme nesprávne odhadli zábehový čas
f) politické riziko – nesprávne odhadnutá krajina
- neschopnosť formulovať spoločnú stratégiu a realizovať spoločnú taktiku
- partneri môžu mať rôzne názory na investície, marketing a pod.
- jeden z partnerov môže chcieť reinvestovať zisky, druhý ich bude chcieť odčerpať
- spoločné vlastníctvo môže nadnárodným spoločnostiam brániť v realizácii konkrétnej výrobnej a mrkt politiky nielen na lokálnom trhu, ale aj na celosvetovej úrovni
- vláda krajiny menšej firmy môže robiť problémy formou bariér vstupu zahr. firiem z eko, cenových a iných dôvovov, ak je orientovaná protekcionisticky, tak bude chrániť domácu produkciu pred zahraničnou, alebo chce zabrániť cenovému dumpingu
- zmenia sa podmienky na lokálnom trhu, zhorší sa situácia na trhu, finančné ťažkosti, poklesne dopyt, alebo sa zvýšia výrobné a iné náklady, čím sa zníži zisk
- závisí od preferencie spotrebiteľov na lokálnom trhu, nemusia akceptovať danú zahraničnú firmu, aj keď je to svetový gigant
-
Nevýhody J-V:
- implementácia a realizácia spoločného podnikania
- prísne vládne regulácie a podmienky, lebo vlády považujú J-V za neskúsené FDI, legislatíva ich konroluje
- 7 z 10 J-V veľmi skoro padli, pretože mali vysoké očakávania
- problémy záujmu, informančné nedostatky, slabá komunikácia pred a počas vytvárania a realizácie J-V
- manažéri sa zaujímajú viac len o vytvorenie J-V, menej o jej fungovanie
- konflikty loajálnosti
- nedostatok opatrnosti, nevedia ako riadiť novovytvorenú formáciu
- celá škála „decision-making“ problémov – stratégia, manažérsky štýl, účto a kontrola, mrkt politiky, výrobné procesy, výskum a vývoj, personalistika
- plány jednej a druhej firmy môžu byť navzájom konkurenčné
- problémy rozdelenia zisku

Výhody J-V:
- 1.vládne :
- vlastníctvo, akcionári – forma kontroly, hlavne ak vlastníctvo je príliš rozptýlené
- technologický rozvoj v krajine
- medzinárodná konkurencieschopnosť krajiny rastie

- 2.komerčné:
- J-V je hnacím motorom pre medzinárodnú expanziu produkcie
- Deliť sa s výsledkami
- Lepšie výsledky, ako keď partneri dosahujú individuálne
- Komparatívny efekt – jeden partner má technológiu, druhý financie a pod.
- Min. riziko pri DD kapitálových investíciách
- Max leverage effekt investovaného kapitálu

4. Vysvetlite súčasný záujem veľkých spoločností o získavanie zahraničných firiem, ktoré vyrábajú značkový spotrebný tovar.

2010-10-06T01:55:00.000-07:00

Môj názor:
- vidia v nich rastový potenciál
- keďže značkový spotrebný tovar je zárukou kvality, spotrebitelia uprednostňujú kvalitné výrobky
- ak veľká spoločnosť má dostatok financií, má možnosť posilniť takú firmu, ktorá tento tovar vyrába, získa tak v nej majetkový podiel a podiela sa na jej výsledkoch
- akcie firiem vzrastú a veľká spoločnosť na tom profituje
- zlepší sa meno firmy, teda aj meno jej značky
- firma bude mať viac finančných prostr na rozvoj, výskum a vývoj a má tak možnosť vyvinúť nové produkty svojej značky

3. Ako prebieha proces získavania nového zahraničného trhu.

2010-10-06T01:53:00.000-07:00

- selekcia trhu je segmentačným procesom
- selekcia=výber trhu
- segmentácia = triedenie

Poznáme 2 základné typy trhov:
1. priemyselný (podniky a organizácie)
2. spotrebiteľský (T a Sl spotr. charakteru)

Segmentácia trhu
” Kto chce uspokojiť všetkých, neuspokojí nikoho”

trhová medzera – menší segment, ktorého potreby neboli dosiaľ uspokojené a lebo uspokojené nedostatočne

segmentovať = hľadať príležitosti na trhu - v svetových dimenziách pre našu ponuku
- F musí nájsť sv miesto v nejakej medzere ne trhu a potom sa pokúsiť získať aspoň 1 tohto trhu. Ak sa v medzere nachádza konkurent ovládajúci 50% zákazníkov, nemusí tam byť už miesto pre nás
- trh sa skladá z konkurujúcich, ktorí sa odlišujú tým, že majú:
- rôzne želania a nákupné zvyklosti
- bývajú na rôznych miestach
- rôzne pohlavie, vzdelanie
-
segmentácia = je proces, kt je založený na rozčlenení trhu
- m. mix sa musí dekomponovať (obsah, rozsah, intenzita), musia byť definované ciele a stratégie, ktoré musia vychádzať z analýzy trhu

Rozhodovanie o výbere trhov
- F vyhodnocuje a triedi možné trhy na zákl urč kritérií. Cieˇˇlom je zistiť potenciál každého trhu a prognózu návratnosti investícií

2. Kultúra je veľmi široký pojem. Zamyslite sa nad jej vplyvom na marketing v medzinárodnom marketingu.

2010-10-06T01:52:00.001-07:00

Marketing je vo svojej podstate univerzálny. Je však prirodzené, že v niektorých aspektoch s bude v rôznych krajinách líšiť a to z toho dôvodu, že aj krajiny a národy sa od seba odlišujú.
Kultúra je považovaná z internacionálneho hľadiska za najdôležitejšiu zložku medzinárodného prostredia. Marketingoví pracovníci by z toho dôvodu mali venovať zvýšenú pozornosť tejto zložke makroprostredia.

Kultúra je prítomná v rozličných aspektoch správania spotrebiteľa i v samotných predmetoch spotreby.
Vplyv kultúrneho prostredia je zreteľný najmä v troch oblastiach:
- v sociálno-kultúrnych štruktúrach (hodnoty, inštitúcie a sociálne konvencie),
- v systéme komunikácie, jazyka a vzťahov medzi jedincom a kultúrou, v ktorej žije. Predovšetkým v spôsobe, akým ovplyvňuje jeho chápanie, spôsob myslenia a identitu.
- v medziľudských vzťahoch mechanizmus rozdelenia úloh, sociálnej integrácie a soc. zmien.

Každá kultúra je založená na určitých dominantných hodnotách, ktoré môžu byť značne odlišné, ktoré ovplyvňujú spôsob komunikácie, priebeh a spôsob rokovaní, nákupné správanie ale aj spôsob spotreby. Tieto hodnoty ovplyvňujú niektoré inštitúcie (škola, rodina) a tak ovplyvňujú osud niektorých produktov.

Kultúra - rozumieme ňou celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie. Deti, ktoré sa narodia kdekoľvek na svete, majú v detstve rovnaké potreby na obliekanie, jedlo, bývanie. Časom keď dorastajú, sa ich potreby menia v závislosti od pomerov v spoločnosti, v ktorej žijú. Kultúra odráža ľudský aspekt okolie človeka. Pozostáva z morálky, presvedčenia a zvykov, ktoré sa človek učí od iných ľudí.

Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb. Aby pracovník marketingu pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.

1. Ako možno chápať proces internacionalizácie a globalizácie a aké sú jeho dopady (pozitívne a negatívne), vrátane dopadov na marketing?

2010-10-06T01:48:00.000-07:00

Marketingové aktivity sa za posledné polstoročie výrazne zmenili. Vývoj prechádza od exportného myslenia, cez internacionálny, multinacionálny, transnacionálny prístup ž ku globálnemu mysleniu.

Proces internacionalizácie môžeme chápať tak, že agresívny podnik uvádza výrobok predávaný doteraz na národnom trhu na zahraničný trh, kde si vzájomne medzi sebou dosiaľ konkurujú len lokálni výrobcovia. Lokálni výrobcovia aby odvrátili hrozbu zaútočia na nového konkurenta tam kde je najslabší a teda na zahraničnom trhu a nie na svojom lokálnom trhu. Opakovaním tohoto procesu sa konkurencia prenáša na celý komplex trhov.

Internacionálny životný cyklus výrobku:
- výrobok je úspešne uvedený na domácom trhu, exportovaný aj do zahraničia, pričom je na svetovom trhu dominantný pôvodný výrobca.
- životný cyklus tomuto exportu na vlastných trhoch stále viac konkurujú výrobcovia ďalších krajín.
- v tretej fáze sa konkurenti na svetovom trhu stávajú až doteraz dominantné krajiny.
- vo štvrtej fáze začínajú konkurovať produkcii krajine, ktorá daný výrobok uviedla na trh , na jej vlastnom trhu.

GLOBALIZÁCIA
- predstavuje jeden z hlavných pohonov ek. zmien, kt. majú vplyv na všetky oblasti bežného života. Pri globalizácii vzniká anonymita, strácajú sa hranice (v dobrom i v zlom), stierajú sa hranice medzi inštitúciami na trhu, v produktoch
- termín „globalizácia“ bol 1. krát použitý v 80. rokoch 20. stor.
- povojnové obdobie – po r. 1945 – možno označiť za začiatok profilovania globalizácie, ako ju chápeme dnes. Západná Európa položila základy budúcej EÚ, vznikli mnohé multinárodné korporácie, rozšírila a zdokonalila sa letecká doprava i komunikačné technológie. Zlatým klincom historickej kroniky globalizácie bol vznik internetu.
- EMÚ má veľa pozitívnych dôsledkov
- rozšírenie trhu, väčšia transparentnosť cien a stabilnejšia hospodárska politika, kt. vedie k zníženiu kapitálových Nov

Základné delenie globalizácie
a) hmotná časť globalizácie – vyjadruje sa tokmi zahr. investícií. Obchodné údaje potvrdzujú, že globálna ekonomika sa objavuje prostred. regionalizácie v 3 hlavných obchod. blokoch: EÚ, ASEAN a NAFTA. Napr. v Európe v poslednom desaťročí 60 – 70% obchod. tokov prebehlo v EÚ. Zahraničné priame investície tiež vyjadrujú konsolidáciu týchto globálnych regiónov.

b) nehmotná časť globalizácie – predstavuje si pod ňou internacionalizáciu toku infcií a poznatkov.
Rozoznávame tieto toky:
• finančné toky, toky sprostredkovateľských služieb medzi firmami posilnené dereguláciou trhu
• formálna medzinárodná spolupráca v podobe spoločných podnikov, strategic. aliancií a spoločného výskumu
• toky globálnych poznatkov vo vedeckých komunitách a toky prostredníctvom médií
• transfer poznatkov prostred. väčšej mobility osôb a výmenných stáží v priemysle, politike, vede a kultúre

Globálne zmeny hmotných a nehmotných tokov uľahčuje digitalizácia. Siete infcií a komunikačných technológií umožňujú jednoduchší prístup k infciám. Globalizácia a digitalizácia majú závažný vplyv na geografiu a inovácie, a tiež na výber lokality. V praxi to môže znamenať radikálne zmeny v rozdelení trhu, modeloch rastu, zamestnanosti a príjmoch.

Nadnárodné spoločnosti dnes ovládajú obchodovanie vo svete (podľa Svetovej banky je 70% medzinárod. obchodovania v ich rukách). Už v r. 1990 ovládalo 500 nadnárod. spoločností 2/3 obchodovania vo svete a viac ako 40% tohto obchodovania sa uskutočnilo medzi týmito spoločnosťami.

Názory za a proti globalizácii

Zástancovia globalizácie:
- trh bez hraníc vytvoril viac pracov. príležitostí, vyššiu spotrebu – vyššia výroba a tento nekonečný kruh spôsobil – a v budúcnosti môže ešte viac – zlepšenie životných pomerov pre ľudí na celom svete

- výmena infcií, čo znamená aj lepšie pochopenie iných kultúr a povedie k definitívnemu víťazstvu demokracie nad autokratickými formami vlády

Odporcovia:
- zo spomínaných pozitív profituje iba úzka skupina vysoko postavených štátov, dokonca na úkor tých, kt. chce svojimi výrobkami alebo ideami pozdvihnúť z biedy

- efekt je pomerne opačný, v poslednom desaťročí sa znížil podiel najchudobnejších krajín na globálnom príjme z 2,3% na 1,4%

- najväčšou hrozbou je podľa anti-globalistov obrovská moc, kt. sa kumuluje v rukách nadnárodných koncernov

- tu už vystupujú princípy kapitalizmu proti ideám demokracie – namiesto volebných zástupcov ľudu rozhodujú o mnohých veciach, čo sa ich týkajú generálni riaditelia mamutích spoločností

Dopad na marketing – Aj napriek mnohým tendenciám ku globalizácii súčasný internacionálny marketing sa nevyznačuje negovaním rozdielov medzi trhmi, a tým i popieraním rozdielov v daných prostrediach. Nový pohľad na internacionálny marketing je poznačený globálnym myslením a súčasne veľmi silným lokálnym konaním.
Neznamená to vytvorenie jednotnej globálnej kultúry ale skôr mobilitu ľudí, technologie kapitálu alebo konkurencie.

Metóda indexu ziskovosti

2009-05-02T04:01:00.001-07:00

Metóda indexu ziskovosti

Index ziskovosti = Σ SHCF / kapitálové výdavky
Index> 1 prijateľná investície
(ak je viac alternatív investičného zámeru, je výhodnejšie ta s vyššou ČSH alebo indexom ziskovosti as nižšou dobou návratnosti)

Metóda vnútornej miery výnosu
vnútorná miera výnosu = vnútorné výnosové percento

VVM = (Kv - Kn) x ČSHn / (ČSHn - ČSHv) + Kn

VVM = vnútorný výnosová miera
kn = zvolená nižšia diskontná miera
kv = zvolená vyššia diskontná miera
ČSHn = ČSH pri nižšej k
ČSHv = ČSH pri vyššej k

Metóda doby návratnosti
Doba návratnosti je odvodená od kumulovanými SHCF a je určená nasledovne:
počet rokov od začiatku investície do roka, keď celkové príjmy (tj.kumulované SHCF) prekročí kapitálové výdavky + suma potrebná na úhradu kapitálových výdavkov v roku, keď príjmy
prekročí kapitálové výdavky / SHCF roka, keď celkové príjmy presiahnu kapitálové výdavky

(K - kumul. SHCF (t-1)) / SHCFt

t ... rok, keď sú uhradené kapitálové výdavky (K)

Metódy hodnotenia efektívnosti investícií

2009-05-02T04:00:00.003-07:00

Metódy hodnotenia efektívnosti investícií

• statické metódy (pomocné)
- Výnosnosť (rentabilita) investícií
- Doba návratnosti
• dynamické metódy (zohľadňujú faktor času)
- Metóda čistej súčasnej hodnoty
- Metóda indexu ziskovosti
- Metóda vnútornej miery výnosu
- Metóda doby návratnosti
Metóda čistej súčasnej hodnoty (ČSH)
ČSH = Σ SHCF - kapitálové výdavky

ČSH = ΣNn-1 Pn (1 / (l + i) n)-k = P / (l + i) + P / (l + i) 2 + ... .. + P / (l + i) n

n ... od 1 do N
Pn ... peňažné príjmy v jednotlivých rokoch životnosti
i ... úrok (limitná cena kapitálu)
n ... roky životnosti
N ... doba životnosti
K ... kapitálový výdavok
ČSH> 0 prijateľná investície

Stanovenie nákladov na kapitál, z ktorého je investícia financovaná

2009-05-02T04:00:00.001-07:00

ka = Wu. kú (1 - D) + WD. kd

ka - priemerné kapitálové náklady podniku
kú - úroková miera pre úvery pred zdanením
D - daňová sadzba pre zdaňovanie zisku
kd - miera dividend na akcie
Wu, WD - váhy jednotlivých zložiek kapitálu určené percentom z celkových výdavkov

Výpočet súčasnej hodnoty očakávaných príjmov (CF)

SHDF = CF1 / (1 + K) 1 + CF2 / (1 + K) 2 + ... ... + CFn / (1 + K) n = Σ CFT / (1 + K) t

SHCF = súčasná hodnota CF v období t
CFT = očakávaná hodnota CF v období t
k = priemerné kapitálové náklady podniku
t = obdobie 1 až n (roky)
n = očakávaná životnosť investícií v rokoch

Postup hodnotenia efektívnosti investícií

2009-05-02T03:59:00.001-07:00

Postup hodnotenia efektívnosti investícií • Stanovenie kapitálových výdavkov na investíciu • Predikcia budúcich peňažných tokov (CF) • Stanovenie nákladov na finančný kapitál • Výpočet súčasnej hodnoty očakávaných príjmov (CF) • Aplikácia metód hodnotenia efektívnosti investícií Stanovenie kapitálových výdavkov na investíciu Obstarávacia cena DM + výdavky na zvýšenie CPK - príjmy z predaja vyradeného majetku + Výdavky na likvidáciu nepotrebného majetku + daňové efekty Predikcia budúcich peňažných tokov budúce peňažné toky = cash flow (CF) = zisk po zdanení + odpisy = budúce príjmy tržby - prevádzkové náklady, okrem odpisov - odpisy = zisk pred zdanením - daň = zisk po zdanení + Odpisy + / - zmena pracovného kapitálu + príjem z predaja strojov a zariadení - daňový efekt z predaja = budúca hodnota cash flow
> zaměnit

Interná forma financovania - ODPISY

2009-05-02T03:58:00.000-07:00

Interná forma financovania - ODPISY

• vyjadrujú fyzické a morálne opotrebenie majetku, prenáša hodnotu majetku do nákladov
• fixný náklad; vracia sa v tržbách - preto zdroj nadobudnutie nového majetku
• súhrn odpisov = oprávky
• účtovné odpisy - snaha zachytiť čo najpresnejšie skutočné opotrebenie
• daňové odpisy - max výška odpisov, ktorá je na účely základu dane uznaná ako náklad
• Zákon o DzP zatrieďuje majetok do 6 odpisovýchskupin a určuje záväznú doby amortizácie
a metodiku výpočtu ročných odpisov
• Odpisy rovnomerné a zrýchlené

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičného zámeru
INVESTÍCIE
• peňažné výdavky, na ktorých premene v budúce príjmy dôjde v dlhšom časovom období
• statky, ktoré nie sú určené na bezprostrednú spotrebu, ale na použitie vo výrobe
• delenie: - hmotné-nehmotné-finančné
• spôsoby akvizície: nákup, investičná výstavba, leasing, dar
• zdroje financovania

TICHÉ SPOLOČNICTVO

2009-05-02T03:57:00.002-07:00

TICHÉ SPOLOČNICTVO

• vklad tichého spoločníka
• po ukončení zmluvy o tichom spoločenstve vracia podnikateľ vklad tichému spoločníkovi
• FO aj PO, podieľa sa na podnikanie a dostáva časť zisku vyplývajúcu z jeho podielu
5) RIZIKOVÝ KAPITÁL
• kapitál zameraný na projekty, kde je ťažké získať financie z klasických zdrojov
• kapitál financujúcej veľké projekty, projekty malých a stredných firiem - rizikové projekty
• špecializovaná inštitúcia poskytuje firme kapitál (ZK) + pomáha odbornými znalosťami a
monitoruje hospodársku situáciu
• cieľ rizikového investora - zisk z investovaného kapitálu
Typy rizikového kapitálu:
- Předstartovní financovanie
- Financovanie počiatočného rozvoja
- Rozvojové financovanie
- Financovanie akvizícií
- Prefinancovanie dlhov
- Záchranné financovanie

Dělenie lízingu:

2009-05-02T03:57:00.001-07:00

Dělenie lízingu:

- Leasing hnuteľností
- Prenájom nehnuteľnosti
- Operatívne (prevádzkové) leasing
- Finančný lízing
- Spätný lízing
- Lízing s plnou amortizáciou
- Lízing sa zostatková hodnota

2) Faktoring
• odkúpenie pohľadávky
• krátkodobé forma
• pohľadávka postúpená faktorová firme (faktor) => firma získa skôr peniaze
• faktoringové zmluva - záväzok firmy po určité obdobie postupovať všetky určené pohľadávky; záväzok faktora tieto pohľadávky odkupovať
• stanovený úverový limit
3) forfajtingu
• obdoba faktoringu, pohľadávky sú však istené - najmä ide teda o dl. pohľadávky
• forfaitingová zmluva na jednotlivé pohľadávky, nie na súbor pohľadávok
• druhy: zahraničná a tuzemský

Antimonopolné zákonodarstvo

2008-10-17T15:52:00.004-07:00

40. Antimonopolné zákonodarstvo
Nedokonalá konkurencia má negatívny vplyv na ekonomický systém ako celok- jej dôsledkom sú vysoké ceny, menšie množstvo výrobkov ako si vyžaduje dopyt, nevyužité výrobné kapacity a pod.
Nástrojom štátu proti týmto dôsledkom je antimonopolné zákonodarstvo, ktorého základným cieľom je utvorenie podmienok pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu.

V rámci daného zákonodarstva je dôležité rozlíšiť, kedy je firma monopolom a kedy ide iba prirodzené zväčšovanie výroby, ktorá výkonnosť ekonomiky zvyšuje. Protimonopolné zákonodarstvá jednotlivých štátov vymedzujú veľkosť podielu na trhu predstavujúceho monopolné postavenie.

Okrem toho sa zameriava pozornosť aj proti zneužívaniu trhovej moci. Zákony zakazujú cenové dohody, rozdelenie trhov, vynucovanie si neprimeraných podmienok v zmluvách, neprvdivú reklamu,...

Najdlhšiu tradíciu má antimonopolné zákonodarstvo v USA, kde už od roku 1890 vznikali prvé zákony- 1890 Shermanov zákon, 1914 Claytonov zákon. U nás je to zákon na ochranu hospodárskej súťaže.

Vzťah medzi priemernými /ATC/ a hraničnými nákladmi /MC/

2008-10-17T15:52:00.003-07:00

37. Vzťah medzi priemernými /ATC/ a hraničnými nákladmi /MC/
Priemerné náklady- náklady pripadajúce na jednotku outputu, sú sumou priemerných fixných a priemerných variabilných nákladov.
• MC• MC>ATC- celkové náklady rastú. Výroba poslednej jednotky produkcie prispeje k rastu celkových nákladov.
• MC= ATC- je to pri tej úrovni outputu, pri ktorej dosahujú priemerné celkové náklady minimum.

38. Krátkodobá rovnováha firmy
Ekonomický zisk firmy v krátkodobom hľadisku závisí od úrovne celkových priemerných nákladov a danej ceny na jednotku produkcie.
Fixné náklady sú z krátkodobého hľadiska nemenné a firma ich musí vynaložiť pred začatím výrobného procesu, pretože bez ich vynaloženia nie je schopná začať výrobu.
Variabilné náklady sú tie, ktoré sa mania so zmenou objemu produkcie. Pri rozhodovaní sa o tom, či firma bude vyrábať alebo nie, berie do úvahy či jej príjem umožní pokryť aspoň priemerné variabilné náklady. Fixné náklady pokryla už pred začatím produkcie.
Zisk maximalizujúca firma bude z krátkodobého hľadiska vyrábať dovtedy, kým jej celkový príjem z realizovanej produckie pokryje aspoň variabilné náklady.

39. Dlhodobá rovnováha firmy
Z dlhodobého hľadiska môže firma meniť veľkosť svojich výrobných kapacít v danom odvetví. To znamená, že firmy pôsobiace v danom odvetví ho môžu opustiť ak sa v ňom dosahuje nižší ako normálny zisk a vstúpiť do neho ak zisk je vyšší ako normálny.
Firma sa bude pohybovať po svojej dlhodobej funkcii priemerných nákladov a rozhodovať sa o veľkosti výrobných kapacít.
Dlhodobá rovnováha sa odlišuje od krátkodobej líši práve v dôsledku možnosti vstupu nových firiem do odvetvia, resp odlivu firiem z odvetvia a zmeny veľkosti výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví.
Vstup nových firiem do odvetvia vedie k poklesu ceny výrobku, firmy budú mať záujem vstupovať do odvetvia dovtedy, kým budú mať v odvetví možnosť dosiahnuť nadpriemerný zisk.
Z dlhodobého hľadiska nie je teda možné aby firma dosahovala ekonomický zisk. Dlhodobá rovnováha sa bude dosahovať v bode, kde sa dlhodobé priemrné náklady rovnajú cene. Nad touto úrovňou firma dosahuje zisk, čo motivuje aj ostatné firmy na vstup do odvetvia, pod touto úrovňou firmy opúšťajú odvetvie.
Firmy na dokonale konkurenčnom trhu musia vyrábať pri minimálnych nákladoch

Ordinalistická koncepcia teórie hraničnej užitočnosti

2008-10-17T15:52:00.001-07:00

35. Ordinalistická koncepcia teórie hraničnej užitočnosti
Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak.
Ordinalistiká koncepacia vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať a posúdiť, a tým určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie.
Rovnako je spotrebiteľ schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho najužitočnejšia, rovanko alebo menej užitočná. Kombinácie prinášajúce rovnakú užitočnosť ležia na indiferenčnej krivke. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, tá sa nachádza nad krivkou, ak s menšou tak pod krivkou.
Tvar indiferečných kriviek vychádza zo zákona substitúcie- čím je tovar vzácnejší, tým je jeho hodnota relatívnej substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími vyššia.
Ak do indiferenčnej mapy dokreslíme dôchodkové obmedzenie, tak dôchodková priamka vyjadruje dostupné kombinácie spotreby dvoch stakov. Rovnováha nastáva pri strete indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky. Ak sa spotrebiteľ nachádza nad krivkou spotrebúva viac, ako mu dôchodok dovoľuje, ak pod, tak menej. Rovnováha závisí od:
• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb

36. Kardinalistická koncepacia teórie hraničnej užitočnosti
Vychádza z merateľnosti užitočnosti.
Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam. Závisí:
• významu a intenzity potreby
• disponibilného množstva tovaru- vzácnosti výskytu tovaru
Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú nielen zmeny v potrebách, ale aj zmeny cien. Rast cien statku spôsobí, že jeho hraničná užitočnosť vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov. Preto spotrebiteľ obmedzí kúpu statku, a tým jeho hraničná užitočnosť vzrastie, a tým sa vyrovná vo vzťahu k cene a hraničnej užitočnosti ostatných statkov.

Odbory a trh práce

2008-10-17T15:51:00.004-07:00

33. Odbory a trh práce
Trh práce je ovplyvňovaný a vonkajšími zásahmi zo strany odborov a štátu. Otázky práce, pracovných podmienok a miezd sú náplňou tripartity- zamestnávatelia, odbory, vláda.
Odbory sa považujú za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce ako protiváha zamestnávateľov. O zvýšenie miezd sa snažia rôznymi spôsobmi:
• obmedzením ponuky práce
• použitím sily kolektívnej zmluvy zvýšiť základné mzdové sadzby
• odporovaním monopolom
• pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci

Ak sa odborom podarí zákonne zvýšiť mzdy, posunie sa rovnovážny bod hore a firmy znížia dopyt po práci. V konečnom efekte sa mzdy síce zvýšia, ale za cenu zníženia zamestnanosti.

34. Elasticita ponuky
Vyjadruje reakciu predávajúcich na zmenu cien. Vyjadruje vzťah medzi zmenou ceny a ňou vyvolanou zmenu objemu ponuky.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien vo väčšom rozsahu a významnejšie zvyšujú/ znižujú výrobu, tak je ponuka/ výroba elastická. Teda miera rastu/ poklesu ponuky je vyššia ako miera rastu/ poklesu ceny.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien miernejšie, a teda ak zmeny objemu výroby sú menšie ako zmeny ceny, tak je ponuka neelastická.
Nulová elasticita- výrobcovia sú ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu.
Nekonečná elasticita- pri malom znížení ceny sa môže ponuka/ výroba znížiť na 0 a pri minimálnom zvýšení ceny môže dôsť k nekonečnému zvýšeniu ponuky.
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky:
• Skladovanie a trvanlivosť výrobkov
• Technológia výrobného procesu- elastická ponuka je pri existencii substitútov
• Časové obdobie- elasticita rastie s časom.

Substitučný a dôchodkový efekt

2008-10-17T15:51:00.003-07:00

29. Substitučný a dôchodkový efekt
Posun po krivke dopytu je prejavom dôchodkového efektu- vyjadruje skutočnosť, že za rovnaký dôchodok je možné kúpiť väčšie množstvo stakov ak cena klesla, alebo menšie množstvo statkov pri vzraste ceny. Môže teda byť kladný alebo záporný.
Subsitučný efekt- vyvoláva posun krivky dopytu. Každý tovar má na trhu svoj substitút, ktorý čím je dokonaleší, tým má väčší subsitučný efekt. Zmena ceny statku A vyvolá posun po krivke dopytu statku A, ale súčasne aj posun celej krivky dopytu statku B. Teda, ak vzrastie cena statku A časť spotrebiteľov uprednostní statok B- substitút, čím sa zvýši dopyt po statku B.

30. Individuálna a čiastková ponuka
Ponuka- vyjadruje množestvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobku vyrobaných týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov

31. Hraničné náklady
Ide o prírastok celkových nákladov, ktoré vznikajú zvýšením výroby o jednu jednotku. Pri nízkych úrovniach outputu klesajú, po dosiahnutí svojho minima však začínajú rásť. Príčinou takéhoto priebehu krivky je zákon klesajúcich výnosov.
V úvode klesajú keďže stroje a zariadenia nie sú budované na nízku úroveň outputu, pri ktorej je výroba veľmi nákladná. V konečnom dôsledku ale rastú, pretože využitie výrobných kapacít sa stáva nadmerným. V konečnom dôsledku každá dodatočná jednotka produkcie stojí viac ako tá predchádzajúca.

32. Hraničné príjmy
Ide o dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne ak zvýši množstvo realizovanej produkcie o jednotku.

Charakteristika ekonomickej kategórie zisk

2008-10-17T15:51:00.001-07:00

26. Charakteristika ekonomickej kategórie zisk
Zisk- reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a výdavkami firmy. Rozlišuje sa:
• Podnikateľský zisk- od celkoých príjmov sa odpočítajú všetky výdavky
• Ekonomický zisk- je znížený o implicitné výnosy. Na jeho základe sa najlepšie posudzuje efektívnosť podnikateľskej činnosti- či sa dané zdroje využili na najlepšiu alternatívu.

Z každej alternatívy využitia zdrojov sa dosahuje tzv. normálny zisk, pri vyššom- mimoriadny zisk. Ak firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie dlhodobo dosahujú nadmerné zisky ide o monopolný zisk. Zdrojom ekonomického zisku je:
• Odmena za podstúpenie rizika- pretože každé podnikanie je spojené s rizikom
• Odmena za inovácie a podnikavosť- stimulácia využívania najnovších vedeckých poznatkov
• Premenná forma nadhodnoty- výsledok nezaplatenej práce pracovníkov vo výrobe.

27. Individuálny a čiastkový dopyt
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu.
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku

28. Druhy podnikov podľa veľkosti a vlastníctva
Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
Podľa veľkosti:
• malé – 50 / flexibilita – rýchlejšie rozhodovanie, rýchla zmena výrobného programu, ručenie za záväzky, nevýhoda – ťažšie sa dostanú k finančným zdrojom, závislosť na odberateľoch
• stredné – 500 - stabilnejšie
• veľké – nad 500 zamestnancov

Rozdielnosti medzi kardinalistickým a ordinalistickým prístupom merania užitočnosti

2008-10-17T15:50:00.004-07:00

24. Rozdielnosti medzi kardinalistickým a ordinalistickým prístupom merania užitočnosti
Kardinalistický prístup- vychádza zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť a opiera sa o 2 Gossenove zákony. Platí, že spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, ak sa pomer medzi hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám rovná.
Ordinalistický prístup- vychádza z nemerateľnosti užitočnosti a zo schopnosti spotrebiteľa zaradiť spotrebúvané statky podľa preferencií a dôležitosti. Rovnováhu vysvetľuje na báze indiferenčnej analýzy. Spotrebiteľ dosahuje svoje optimum v bode doytku dôchodkovej priamky a indiferenčnej krivky.

25. Združovanie podnikov
Cieľ združovania – spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov za určitým cieľom, nar. realizácia veľkého projektu, rozdelenie trhu – väčší podiel na trhu, väčšia konkurencieschopnosť, odstránenie rizika, zvýšenie hospodárnosti.
Príjmy sa rozdeľujú rovnakým dielom. Typy združení:
• Konzorcium – dočasné združenie s konkrétnym cieľom, účastníci sa zmluvou dohodnú na združení na 1 projekt, 1 podnikateľskú aktivitu, na určitý čas, dôvod – silnejší kapitál, využitie odborníkov
• Kartel – dohoda medzi účastníkmi s cieľom obmedziť súťažisvosť medzi nimi:
• Výrobný kartel – dohoda o konkrétnom množstve produkcie
• Kondičný kartel – dohody o obchodných a platových podmienkach
• Cenový kartel – dohoda o cenách na trhu
• Odbytový kartel – dohoda o odbyte
• Koncern – všetky podniky majú právnu samostatnosť, sú rovnocenné, majú jedno vedenie. Dochádza tu k obmedzeniu ekonomickej samostatnosti. Sú tvorené buď na zmluvnom základe alebo na kapitálovej účasti.
• Odborový zväz – ustanovuje sa na prezentáciu spoločných záujmov členov vo vzťahu k ŠS a pod, sú to napr. asociácie, nadácie,

Podstata, formy a dopady monopolu na fungovanie trhu

2008-10-17T15:50:00.003-07:00

23. Podstata, formy a dopady monopolu na fungovanie trhu
Forma nedokonalej konkurencie, kedy v odvetví existuje len 1 výrobca, daný tovar nemá substitút a vstup iných firiem do odvetvia je nemožný. Typy:
• Absolútny monopol- existencia iba 1 výrobcu daného tovaru a záujem prejavuje veľké množstvo kupujúcich. Výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty.
• Prirodzený monopol- postavenie vzniká prirodzeným súťažením na trhu, kde najúspešnejšia firma zničí konkurentov. Vzniká koncentráciou v niekorých odvetviach, pretože výroba vo veľkom množstve znižuje náklady.
• Administratívny monopol- zriadený a chránený zákonom štátu. Výrobca nie je tlakom konkurencie motivovaný znižovať výrobné náklady, ani efektívne využívať vzácne zdroje.
• Špecifikom je aj monopol na základe patentového práva- dočasný monopol chránený štátom na určité obdobie /doba platnosti patentu/ aby sa nahradili náklady vynaložené na vývoj a výskum nového tovaru alebo služby.
• Tajné monopoly- uzatvárané v podmienkach zakazujúcich fúzíí, kedy 2 alebo viac firiem uzavrú tajnú dohodu /kolúziu/, pričom si rozdelia trh, prípadne spoločne určia cenu.

Dopady na fungovanie trhu:
• Vyššie ceny v porovaní s dokonalou konkurenciou
• Nevyrába také množstvo tovaru, ktoré sleduje dopyt
• Monopoly sú technicky neefektívne- nevyrábajú s najnižšími nákladmi pretože nemajú konkurenciu.

Charakteristika pojmov podnik, podnikanie a podnikateľaské riziko

2008-10-17T15:50:00.001-07:00

22. Charakteristika pojmov podnik, podnikanie a podnikateľaské riziko
A/Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /

Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania

B/Podnikanie- z pohľadu práva – podnikanie charakterizuje obchodný zákonník, je charakterizované 5 znakmi:
• Sústavná činnosť / nie náhodná činnosť /
• Dosahovanie zisku
• Dlhodobá prosperita podniku
• Samostatnosť – všetky rozhodnutia sú na podnikateľskom subjekte
• Na vlastné meno
• Na vlastnú zodpovednosť – FO a PO je zodpovedná za záväzky proti 3-osobám

C/podnikateľské riziko- riziko spojené s podnikateĺskou činnosťou.

Fixné a variabilné náklady

2008-10-17T15:49:00.004-07:00

20. Fixné a variabilné náklady
Fixné náklady- pri meniacom sa objeme výroby ostávajú rovanké. Odpisy, nájomné, úroky, náklady na osvetlenie a vykurovanie,...
Variabilné náklady- menia sa so zmenou objemu produkcie. Stupeň premenlivosti je rozdielny, a preto sa ďalej delia:
• Proporcionálne- vyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia- náklady na základný materiál, úkolová mzda
• Neprporcionálne- nevyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia. Sú:
• progresívne- rastú rýchlejšie ako produkcia- nadčasy
• degresívne- výška rastie pomalšie ako objem výkonov- palivo
• regresívne- vyvíjajú sa nepriamoúmerne objemu produkcie

21. Podstata a formy mzdy
Mzda- cena za prácu, ktorá je výsledkom fungovania trhu. Existuje v 2 formách
• Časová- odmena za odpracovaný čas
• Úkolová- modifikácia časovej mzdy. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník odpracuje za určitý čas. Používa sa pri menej kvalifikovaných prácach.
• Nominálna mzda- suma peňazí, ktorú pracovník dostáva
• Reálna mzda- suma tovarov a služieb, ktoré je možné si za mzdu kúpiť, je ukazovateľom spotreby pracovníka. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy a úrovne cien tovarov a služieb.

Mzdy majú rozdielnu úroveň v rôznych krajinách aj časových obdobiach. Pre existenciu mzdových rozdielov je potrebné pochopiť:
• Kompenzačné rozdiely- kompenzácia nepeňažných rozdielov medzi prácami- príplatky za práce vykonávané v prašnom prostredí, monotónnosť pracovného prostredia,...
• Rozdiely v kvalite práce
• Výnimočné schopnosti- špičkoví športovci, umelci, herci,...

Priame a nepriame náklady

2008-10-17T15:49:00.003-07:00

18. Priame a nepriame náklady
Priame náklady- explicitné náklady- možno ich priamo určiť na výrobok alebo na jednotku výkonu. Patrí sem:
• Priamy mteriál- pracovné predmety tvoriace základ výrobku
• Priame mzdy- súvisia s uskutočňovaním príslušného výkonu
• Ostatné priame náklady- odpisy, licencie,...

Nepriame náklady- implicitné náklady- tie, ktoré sa nedajú priemo určiť na výrobok.
• Výrobná réžia- náklady súvisiace s riadením a obsluhou prevádzky- energia, metriál, palivo,...
• Správna réžia- náklady vynaložené na správu a riadenie podniku
• Odbytové náklady- náklady na obaly, prepravu, manipuláciu, propagáciu, reklamu,...

19. Trh práce
Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb.
Dopyt po práci:
• je určovaný zo strany firmy- závisí od výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu, technológie. Dopyt firmy po práci závisí od mzdy- firmy budú pokračovať v zamestnávaní dodatočných pracovníkov pokiaľ mzda neprevýši hraničný produkt práce.
• je dopytom odvodeným- závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Cena práce sa odvodzuje od dopytu po vyrobených statkov a služieb.
• krivkou dopytu po práci je krivka hraničného produktu práce- prírastok produktu pri zamestnení dodatočnej jednotky práce.
Ponuka práce:
• závisí od domácností- a ich ochoty pracovať. Domácnosť je v rovnováhe ak sa námaha pri práci rovná efektu, ktorý práca prináša.
• Početnosť populácie- určovaná je prirodzenými prírastkami. Práceschopné obyvateľastvo = celá populácia- deti do 15rr- dôchodcovia, invalidi
• Časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo
• Priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
• Kvalita a kvantita vykonanej práce
• Krivka ponuky- naspäť sa ohýbajúca- s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, ale len do určitého bodu, ďalej aj napriek rastu reálnej mzdy klesá pretože klesá ponuka práce žien. V tomto okamihu mzdy mužov dostatočne zabezpečujú životnú úroveň rodiny a ženy dávajú prednosť voľnému času pred zamestnaním. Krivka vzniká pôsobením 2 efektov:
o Dôchodkový- uplatňuje sa nahor od bodu C, znamená, že nároky sa dajú uspokojiť aj pri obmedzení pracovnej ponuky
o Substitučný- záujem o prácu sa pri zvýšení mzdy zvyšuje

Podnik- jednotlivé právne formy

2008-10-17T15:49:00.001-07:00

• Akciová spoločnosť – základné imanie je rozdelené na akcie, ktoré majú svoju nominálnu hodnotu. Akcia je cenný papier a vyjadruje podiel majetku spoločnosti. Minimálna výška základného imania je 1 mil.SK. Za záväzky ručí spoločnosť svojím majetkom.
• Práva akcionára – právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na dividendu – zisk z akcie, likvidačnom zostatku spoločnosti.
• Povinnosťou akcionára- splatiť svoj vklad v stanovenej výške a čase.
• Delenie akcií: podľa podoby- listinné, zaknihované, podľa prevoditeľnosti- na meno, na doručiteľa, podľa práv- prioritné, kmeňové
• Orgány- valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia akcionárov

C/ Družstvo – spoločenstvo neuzavretého množstva osôb s cieľom podnikať, alebo zabezpečovať hospodárske, sociálne, alebo iné potreby svojich členov. Má najmenej 5 členov, ak menej tak z toho musia byť aspoň 2 PO. Napr. stavebné družstvo, spotrebné, výrobné družstvá, Človek môže byť členom družstva pred 15tym rokom. Základné imanie je 50 000SK, tvorí sa z členských príspevkov nie vkladov.
• Orgány družstva- členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí povinne nedeliteľný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia družstevníkov.

D/ Štátny podnik
E/ Podnik zahraničnej osoby

Podnik- jednotlivé právne formy

2008-10-17T15:48:00.004-07:00

17. Podnik- jednotlivé právne formy
A/ Podnik jednotlivca – individuálne vlastníctvo. Vzniká zaregistrovaním živnosti, povinný vklad nie je, jednoduchosť narábania s finančnými prostriedkami. Výhoda – jednoduché účtovníctvo. Nevýhoda – ručenie celým svojim majetkom. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk a za podmienok stanovených zákonom. Živnosti sú: ohlasovacie- vykonávané na základe ohlásenia /remeselné živnosti/ a koncesované- na základe pridelenej koncesie.

B/ Obchodné spoločnosti :
Personálne spoločnosti:
• Verejná obchodná spoločnosť – tvoria ju minimálne 2 FO alebo 2 PO, zakladá sa spoločenskou zmluvou, nie je povinný žiadny vklad, ani žiadne základné imanie. /Lidl, právnická kancelária / Výhoda – nie je kapitálový vklad, rozdeľovanie zisku – rovným dielom alebo upravené spoločenskou zmluvou, zisk spoločnosť nezdaňuje – zdaňujú jednotliví účastníci spoločnosti. Za záväzky spoločnosť ručí svojím majetkom.
• Komanditná spoločnosť – 2 typy spoločníkov komplementári – nemajú povinný vklad ale ručia svojím majetkom, komandisti – neručia majetkom, majú povinný vklad zo zákona 10 000,- SK, rozdeľovanie zisku – medzi komplementárov a komandistov rovankým dielom, a medzi komplementármi rovným dielom, v skupine komandistov podľa splatených kapitálových vkladov.

Kapitálové spoločnosti:
• s.r.o- zakladá ju 1, nie viac ako 50 spoločníkov. Povinný kapitálový vklad 200 000SK. Za záväzky ručí do výšky majetku spoločnosti a vkladu spoločnosti. Štruktúra orgánov:
• valné zhromaždenie- vrcholný orgán tvorený všetkými spoločníkmi. Rozhoduje o zásadných otázkach. Hlasovanie je na princípe 1000SK jeden hlas. Schádza sa aspoň 1x ročne.
• konatelia- štatutárny orgán – rozhodujú o obchodnom vedení spoločnosti, menovaní sú valným zhromaždením.
• dozorná rada- kontrolný orgán, vzniká z rozhodnutia spoločníkov, zákon jej vznik nevyžaduje.
• delenie zisku- po zaplatení dane z príjmov PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia spoločníkov.

Analýza ponuky

2008-10-17T15:48:00.003-07:00

16. Analýza ponuky
Ponuka- vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny.

Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.

Typy ponuky:
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobkov vyrobených týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov
• agregátna ponuka- súhrn všetkého tovaru, ktorý sú ochotní výrobcovia vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien.

Posun krivky ponuky doprava /zvyšovanie/ a doľava /znižovanie/:
• pokles/ rast cien nakupovaných tovarov
• rast/ pokles zisku z výroby
• pokles/ rast cien alternatívnych tovarov
• zvýšenie/ zníženie celkového počtu výrobcov
• moderné technológie/ neúrodný rok

Podnik- vymedzenie pojmu, druhy

2008-10-17T15:48:00.001-07:00

15. Podnik- vymedzenie pojmu, druhy
Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /

Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania

Druhy podnikov:
A/Podľa konečného výsledku:
• podniky výrobné- podniky polovýroby a druhovýroby /spracúvajú produkty podnikov prvovýroby/
• podniky služieb- produkujúce služby verejné, rozvojové a reprodukčné
B/Podľa hospodárskeho odvetvia- podniky premyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu, školstva,...
C/Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
D/Podľa veľkosti- malé, stredné, veľké
E/Podľa právnej formy:
• podnik jednotlivca
• obchodné spoločnosti- personálne /verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť/ a kapitálové spoločnosti / SRO, AS/
• družstvo
• štátny podnik
• podnik zahraničnej osoby

Reálny a peňažný kapitál

2008-10-17T15:47:00.004-07:00

13. Reálny a peňažný kapitál
Kapitál- jeden z 3 výrobných faktorov, ktorý tvoria peniaze a kapitálové statky. Je to sekundárny výrobný faktor, ktorý závisí od ekonomickej aktivity spoločnosti. Tvorba nového kapitálu pomáha ekonomike rásť tým, že posúva jej hranicu produkčných možností. Delí sa:
• Reálny kapitál- je výsledkom investícií.
• Peňažný kapitál- potenciálny kapitál- ide o naakumulované úspory, ktoré predstavujú zdroje na výrobu kapitálových statkov

14. Analýza dopytu
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu. Rozdelenie dopytu:
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku
• agregátny dopyt- súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch

Pri zvýšení ceny v krátkom období dopyt klesá, výraznejšie sa to však prejaví v dlhom období. Vyplýva to z faktu, že v krátkom období je komplikovanejšie nahradiť drahší statok inými tovarmi- je to ovplyvnené zvyklosťami spotrebiteľa. Posun krivky dopytu doprava /zvýšenie/ a doľava /zníženie/:
• cena tovarov substitútov rastie/ klesá
• cena komplementárnych tovarov klesá/ rastie
• rast/pokles dôchodkov
• presun preferncií kupujúcich/ klesajúci počet kupujúcich

Rovnováha spotrebiteľa- indiferenčná analýza

2008-10-17T15:47:00.003-07:00

11. Rovnováha spotrebiteľa- indiferenčná analýza
Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať a posúdiť, a tým určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie.
Rovnako je spotrebiteľ schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho najužitočnejšia, rovanko alebo menej užitočná. Kombinácie prinášajúce rovnakú užitočnosť ležia na indiferenčnej krivke. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, tá sa nachádza nad krivkou, ak s menšou tak pod krivkou.
Tvar indiferečných kriviek vychádza zo zákona substitúcie- čím je tovar vzácnejší, tým je jeho hodnota relatívnej substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími vyššia.
Ak do indiferenčnej mapy dokreslíme dôchodkové obmedzenie, tak dôchodková priamka vyjadruje dostupné kombinácie spotreby dvoch stakov. Rovnováha nastáva pri strete indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky. Ak sa spotrebiteľ nachádza nad krivkou spotrebúva viac, ako mu dôchodok dovoľuje, ak pod, tak menej. Rovnováha závisí od:
• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb

12. Nedokonalá konkurencia
Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia

Trh pôdy a renta

2008-10-17T15:47:00.001-07:00

10. Trh pôdy a renta
Pôda ako výrobný činiteľ sa používa na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely. Za prenájom pôdy sa platí pozemková renta.
Dopyt po pôde:
• Je dopytom odvodeným- odvodzuje sa od finálnyvch produktov
• Cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu dopytu po finálnom staku, ktorý je z VF odvodený- preto má krivka dopytu strmší tvar
• Určovaný je hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu. S cieľom maximalizovať zisk sa bude VF pridávať dovtedy, kým príjem z hraničného produktu neprevýši hraničné náklady alebo cenu.
• Prenajíma sa na obdobie, ktoré je predmtom dohody medzi vlatníkom a prenajímateľom. Poplatok sa odvodzuje od ceny VF odvodeného z ceny poľnohospodárskeho produktu, ktorý sa na danej pôde dorába v danom roku. Vlastník má záujem prenajímať pôdu na čo najkratšie obdobie, aby mohol reagovať na zmenu v cene poľnohospodárskeho produktu. Prenajímateľ má záujem o čo najdlšie obdobie aby sa mu vrátili nákladym ktoré do podnikania investoval.

Ponuka pôdy:
• Je neelastická- pôda je nereprodukovateľná a kvantitatívne obmedzená.
• Zmena dopytu po pôde nevyvolá zmenu ponuky pôdy, ale zmenu ceny.

Renta- závisí od vývoja dopytu po pôde. Čistú ekonomickú rentu pôda poskytuje, ak je celková ponuka VF fixná a pôda sa používa iba na poľnohospodársku produkciu. Pôda ako VF nie je špecifická, ale odlišuje sa v kvalite a polohe, tieto 2 faktory tiež vplývajú na jej cenu, resp. rentu.

Rovnováha spotrebiteľa- teória hraničnej užitočnosti

2008-10-17T15:46:00.000-07:00

9. Rovnováha spotrebiteľa- teória hraničnej užitočnosti
Užitočnosť- pocit uspokojenia spotrebiteľa, subjektívna kategória. Je to vlastnosť, ktorú nadobúda tovar tým, že si ho niekto kúpi.

• Celková užitočnosť- rastie s rastúcim množstvom tovaru, závisí od množstva spotrebúvaných statkov, ich kvality a ich miery uspokojiť.

• Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.

Závisí od:
• významu a intenzity potreby

• disponibilného množstva tovaru- vzácnosti výskytu tovaru
Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú nielen zmeny v potrebách, ale aj zmeny cien. Rast cien statku spôsobí, že jeho hraničná užitočnosť vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov. Preto spotrebiteľ obmedzí kúpu statku, a tým jeho hraničná užitočnosť vzrastie, a tým sa vyrovná vo vzťahu k cene a hraničnej užitočnosti ostatných statkov.

Zdroje financovania podniku

2008-10-17T15:45:00.004-07:00

7. Zdroje financovania podniku
A/ vnútorné zdroje- ak sa rast firmy uskutočňuje z vnútorných zdrojov, ide o samofinancovanie. Vnútorné zdroje predstavujú:
• zisky- čim sú vyššie, tým má podnik väčšie zdroje na svoj rast
• odpisy- predstavujú hodnotu opotrebovaných kapitálových statkov, ktorá sa vytvára na ich náhradu. Mieru amortizácie určuje štát.

B/ vonkajšie zdroje- predstavujú:
• pôžičky- z banky alebo od držiteľov peňazí prostredníctvom vydania obligácií alebo emisie nových akcií.

8. Oligopol
Forma nedokonalej konkurencie, kde dochádza k stretávaniu záujomv len malého počtu konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou a svojim postavením sú schopné zabrániť vstupu ďalších firiem do odvetvia. Postavenie jednotlivýh firiem je vzájomne závislé, a preto každá firma musí zvažovať ako na jej rozhodnutie budú reagovať ostatné. Zníženie ceny pod úroveň, ktorá momentálne prevláda bude v tom istom rozsahu nasledovaná ostatnými firmami, čo sa prejaví zalomením na krivke dopytu. Dopyt je relatívne neelastický pri znížení ceny, pretože sa zachováva konštatný podiel na trhu. Vysoko elastické je cenové zvýšenie, pretože sa výrazne zníži podiel na trhu. Delenie oligopolov:
• absolútne koncentrovaný- v danom odvetví je len málo veľkých firiem
• relatívne koncentrovaný- popri 2-3 veľkých firmách v danom odvetví existujú aj stredne veľké a malé firmy
• homogénny- vyrábajú sa identické alebo takmer identické výrobky
• heterogénny- čiastočne odlišný výrobok vyrába len málo podnikov

Podľa stupňa vzťahov a správania oligopolistov rozlišujeme:
• dokonalú spoluprácu medzi firmami- kolúzia- predchádzanie vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Formálne uzavretá dohoda o spoločných postupoch sa označuje- kartel
• nedokonalá spolupráca- tajné, neformálne dohody medzi firmami
• nezávislé akcie- konkurencie firiem, cenové vojny

Priama a nepriama elasticita dopytu a ponuky

2008-10-17T15:45:00.003-07:00

5. Priama a nepriama elasticita dopytu a ponuky
Priama elasticita- skúma zmenu ceny a požadovaného množstva jedného tovaru
Nepriama elasticita- krížová elasticita- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru. Reakcia na zmenu ceny závisí od vzájomného vzťahu statkov.
• Substitúty- rast ceny 1 statku vedie k rastu požadovaného množstva 2 statku
• Komplementy- rast ceny 1 statku vyvolá pokles požadovaného množstva 2 statku
• Nezávislé statky- zmena ceny 1 statku nevyvolá zmenu dopytu po 2 statku

6. Trhová konkurencia
Trhová konkurencia- proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov, ktoré sa snažia dosiahnuť maximálnu výhodu. Formy konkurencie:
• konkurencia medzi ponukou a dopytom- výrobca má záujem draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť, čo vedie k vzájomnému kompromisu.
• konkurencia medzi spotrebiteľmi- konkurencia na strane dopytu- záujem spotrebiteľov nakúpiť čo najviac a za čo najnižšiu cenu
• konkurencia na strane výrobcov- konkurencia na strane ponuky- predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Táto môže byť:
• Cenová- ako nástroj konkurenčného boja využíva cenu.
• Necenová- snaha získať zákazníka inými metódami- reklama, kvalita

Podľa podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu:
• Dokonalá konkurencia- v reálnom hospodárstve prakticky neexistuje, základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu:
• žiaden z účastníkov nedisponuje silou, ktorá mu umožní ovládnuť trh a diktovať ceny
• výrobky sú homogénne- identické pre spotrebiteľov, nijako sa nelíšia
• úplná voľnosť vstupu- pre spotrebiteľov aj výrobcov
• dokonalá informovanosť účastníkov o situácii na trhu

• Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia

Druhy elasticity

2008-10-17T15:45:00.001-07:00

3. Druhy elasticity
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elasticita
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelesticita
• ED= 1- zmena ceny vavolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadni zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita

• Krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.

• Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.

• Daňová elasticita- zníženie daňových sadzieb za inak nezmenených podmienok podnecuje zvýšenie ponúkaného množstva

4. Trh kapitálu a úrok
Kapitál- druhotný výrobný faktor, delí sa na reálny a peňažný. Peňažný kapitál sa premení na reálny ak sa požičiava alebo sa použije na nákup kapitálových statkov.
Požičaním kapitálu vzniká úverový vzťah za ktorý sa platí úrok.

Dopyt po kapitáli:
• je dopyt odvodený
• je určovaný hraničným produktom kapitálu
• krivka vyjadruje závislosť medzi úrokovou mierou a množstvom kapitálu

Ponuka kapitálu:
• rozhodujúcu úlohu pri tvorbe ponuky majú úspory, ktoré môžu byť použité rôznym spôsobom

Trh výrobných faktorov

2008-10-17T15:44:00.000-07:00

2. Trh výrobných faktorov
Výrobné faktory- pôda, práca, kapitál. Sú zdrojom bohatstva, ktoré vzniká ich kombináciou. Na strane ponuky vystupujú domácnosti, na strane dopytu- firmy, štát, podnikatelia.
Ceny výrobných faktorov sa riadia ponukou a dopytom

Dopyt- predstavujú podniky nakupujúce výrobné faktory na produkciu finálnych statkov a služieb.

Znaky:
• Dopyt po výrobných faktorov sa odvodzuje od dopytu po finálnych statkoch.

• Podniky sa pri nákupe výrobných faktorov riadia nákladmi na výrobu a výnosmi

• Dopyt po výrobných faktoroch je determinovaný hraničnými produkatmi a príjmami z hraničného produktu. Marginálny produkt- prírastok produkcie pri zmene 1 faktora. Príjem z hraničného produktu- cena, ktorú je podnikateľ ochotný zaplatiť za jednotku príslušného výrobného faktora. Je to preto, lebo náklady na nákup výrobného faktora môžu byť maximálne rovnako vysoké ako výnos získaný jeho použitím.

• Ak sa zmení cena niektorého VF, zatiaľ čo ceny ostatných sa nezmenia, bude sa snažiť firma nahradiť drahé VF lacnejšími.

Mikroekonómia

2008-10-17T15:43:00.000-07:00

Mikroekonómia

1. Cenová elasticita dopytu
Vyjadruje o koľko sa zmení požadované množstvo tovaru ak sa zmení jeho cena. Vyjadruje sa pomocou koeficientu elasticity dopytu. Podľa veľkosti koeficientu sa rozlišujú viacré typy elsticity:
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elastický dopyt
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelestický dopyt
• ED= 1- zmena ceny vyvolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita dopytu
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita

Svoj význam má aj krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.

Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.

Činitele vplývajúce na elasticitu dopytu:
• Postavenie daného tovaru v hierarchii potrieb spotrebiteľa
• Možnosť uspokojovať danú potrebu substitútmi
• Podiel výdavkov na nákup tovarov v rozpočte spotrebiteľa
• Časové obdobie- pri dlhodobom používaní daného tovaru sa elasticita dopytu zvyšuje.

MIMOROZPOČTOVÉ PEŇAŽNÉ FONDY

2008-09-21T13:06:00.002-07:00

MIMOROZPOČTOVÉ PEŇAŽNÉ FONDY
• obce môžu vytváraž aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka
• o vytvorení a hospodárení s mimorozpočtovými fondami rozhoduje mestské zastupiteľstvo
• obec si vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom, minimálne vo výške 10% z prebytku hospodárenia daného rozpočtového roka, používa sa jako doplnkový zdroj finančného hospodárenia obce
• zdroje mimorozpočtových fondov
• zostatky fondov z minulých rokov
• prebytok hospodárenia bežného rozpočtového roka výnosy z prostriedkov fondu
• podiel z miestnych daní a poplatkov, pokút
• dotácie zo štátnych fondov
• výnosy u CP nadobudnutých od iných subjektov
• príspevky iných subjektov
• finančné dary, zbierky
• prevody prostriedkov z iných peňažných fomdov
• iné nerozpočtované príjmy
• použitie fondov na tieto účely obcí :
• úhrada schodku hospodárenia
• úhrada rozpočtom nezabezpečených úloh v súlade s poslaním mimorozpočtového peňažného fondu
• vyrovnávanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu roka
• úhrada výdavkov súvisiacich s obstaraním CP
• poskytovanie nenávratných a návratných výpomoci a dotácií obecným podnikom
• úhrada výdavkov při nesplnených rozpočtových príjmoch
• splátky prijatých úverov, pôžičiek a úrokov z nich
• úhrada pokút, penále, sankcií
• prevody medzi jednotlivými fondami
• dobrovoľné príspevky a dary

INVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV

2008-09-21T13:06:00.001-07:00

INVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• ide o dôležité výdavky, lebo sú to, výdavky na investičnú výstavbu, ktoré ovplyvňujú rozvoj obce a rpzvoj hospodárstva, ktoré obce riadi
• investičné výdavky sa orientujú na :
• rozvojové programy
• nimi sa zabezpečuje rozvoj obcí a budovanie zodpovedajúcej technickej a občianskej infraštruktúry, cieľom je zlepšiť obecnú vybavenosť a životné prostredie,rozvojové prgramy sa orientujú na verejné vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, skládky tuhého odpadu, meistne komunikácie, mosty, sociálne zariadenia, jesle, kultúrnospoločenské strediská, technická infraštruktúra
• mestskú hromadnú dopravu
• sú to výdavky z rozpočtov tých obcí, ktoré spravujú mestskú hromadnú dopravu
• financovanie stavieb v režime bývalej komplexnej bytovej výstavby
• sú to finančné toky na dofinancovanie a dokončenie stavieb komplexnej bytovej výstavby, financovanie sa rieši zo zdrojiov získaných emitovaním komunálnych obligácií

NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV

2008-09-21T13:05:00.001-07:00

• výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia - sú to výdavky na odvoz a odstaňovanie odpadov, zridovanie a prevádzka skládok, čistenie a udržiavanie parkov, sadov, lesoparkov, zelene, karanténne opatrenia, uzávery obce, dezinfekcia a kontumácie zvierat
• neinvestičné výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou
• tieto výdavky tvoria samostatnú časť finančných tokov, zabezpečuje sa nimi činnosť tých RO a PO, ktoré obce zriaďujú na plnenie úloh v danej oblasti verejných služieb
• výdavky na zaplatenie úrokov a splátok prijatých pôžičiek
• vyskytujú s aiba v prípade, keď sa využívajú pôžičky na financovanie úloh miestnych orgánov
• ostatné výdavky
• dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým a fyzickým osobám hospodársky činným na území obce
• vratky návratných finančných výpomoci zo ŠR
• výdavky na emisiu vlastných CP

NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV

2008-09-21T13:04:00.002-07:00

NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• zaberajú prevažnú časť z celkových výdavkov
• zabezepečuje sa nimi činnosť miestnej samosprávy vo všetkých jej oblastiach
• tieto výdavky delíme ešte na :
• výdavky na samosprávne funkcie obcí - uhradzujú sa nimi potreby, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení a obce sú poviné ich zabezpečovať, v prípade nedostatku prostriedkov sa obciam poskytujú peňažné prostriedky zo ŠR, funkcie obcí sú rôzne, podľa toho , na čo sa orientujú rozlišujeme 4 skupiny týchto výdavkov :
• výdavky na samosprávnu činnosť obcí - sú to výdavky na činnosť volených a výkonných orgánov obce, zriaďovanie a prevádzka zariadení obce, inšpekčná činnosť verejného poriadku a činnosť obecnej polície
• výdavky na spoločenskú činnosť obcí - spája sa s kultúrou, športom, sú to výdavky na zriaďovanie a prevádzku telovýchovných a športových zariadení, zriaďovanie a prevádzka kultúrnych zaroadení a spoločenských stredísk, zriaďovanie a prevádzka klubov dôchodcov, jedálni, opatrovateľské služby, detské jasle
• výdavky na technickú činnosť obcí - sú spojené so zabezpečovaním normálneho života v obci, sú to výdavky naúdržbu a prevádzku mietnych komunikácií, mostov, verejných proestranstiev, chodníkov, zriaďovanie a prevádzka osvetlenia, objektov požiarnej ochrany, cintoríny, správa trhovísk, obchodné výstavy, propagácia cestovného ruchu

CUDZIE PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV

2008-09-21T13:04:00.001-07:00

CUDZIE PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• 2 druhy :
• nenávratné cudzie zdroje (dotácie, subvencie) - predstavujú poskytovanie peňažných prostriedkov do obecných rozpočtov zo ŠR nenávratným spôsobom, týmito finančnými tokmi sa obciam poskytujú neúčelové a účelové peňažné prosptriedky a to podľa cieľov, ktoré v danom roku sleduje finančná politika
• návratné cudzie zdroje (úver, pôžičky) - predstavujú poskytovanie peňažných prosptriedkov do obecných rozpočtov návratným spôsobom, hlavne v podobe pôžičiek obciam od peňažných ústavov

VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• zameriavajú sa na činnosť, ktorá vyplýva zo samosprávneho finančného hospodárenia obcí
• výdavky delíme na :
• neinvestiční výdavky
• investičné výdavky

OBECNÉ ROZPOČTY

2008-09-21T13:03:00.000-07:00

podieloví dane
• predstavujú stanovené podiely obecných rozpočtov
• obce majú stanovené podiely na 3 daniach - podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov
• podiel na dani z príjmov právnických osôb
• podiel na cestnej dani
miestne poplatky
• tvoria samostatnú časť vlastných rozpočtových príjmov obcí
• ich význam sa podstatne zvýšil
• miestne poplatky obcí - poplatok za užívanie verejného proiestranstvam za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ko na bývanie, za ubytovaciu kapacitu v rekreačných alebo školiacich zariadeniach, za kúpeľný a rekreačný pobyt, za psa, zo vstupného, z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, z reklamy, za vjazd motorových vozidiel do historických častí miest, za zábavné hracie prístroje, za predajné automaty
• správne poplatky - vyberajú za činnosť orgánov miestnej samosprávy

Nedaňové príjmy
• má nedaňový charakter, sú v prevažnej miere výnosy z obecného majetku
• patria - výnosy z majetku obce, z činnosti obce a z majetkovej účasti obce na podnikaní právnických osôb, príjmy z činností rozpočtových a odvody príspevkových organizácií zriadených obcou, nájomné z obecného majetku, príjmy z obecných CP, tržba z predaja obecného majetku a ďalšie príjmy
Ostatné príjmy
• zahrňujú sa sem príjmy - prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obcí, prijaté pôžičky a návratné finančné výpomoci zo ŠR, výnos z pokút, výnos dobrovoľných zbierok, dobrovoľné príspevky, dary od fyzických osôb a právnických osôb

OBECNÉ ROZPOČTY

2008-09-21T13:02:00.002-07:00

TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH

8. OBECNÉ ROZPOČTY

KLASIFIKÁCIA PRÍJMOV A VÝDAVKOV, VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI OBECNÝMI ROZPOČTAMI A OSTATNÝMI ZLOŽKAMI VEREJNÝCH ROZPOČTOV, AKTUÁLNE PROBLÉMY VO SFÉRE OBECNÝCH ROZPOČTOV U NÁS

PRÍJMY MIESTNYCH ROZPOČTOV
• kvantitatívny a kvalitatívny rozsah peňažných prostriedkov, ktor sa vytvárajú v obecných rozpočtoch a oce ich používajú vo svojej samosprávnej pôsobnosti a právomoci
• všetky príjmy rozpočtov tvoria príjmovú základňu obecných rozpočtov
• zahrňujeme tam - všetky príjmy, ktoré plynú z vlastných príjmových zdrojov a z cudzích príjmových zdrojov
• vlastná príjmový základňa obecných rozpočtov - príjmy v obecných rozpočtovch z vlastných príjmových zdrojov - podiel na príjmovej základni ukazuje mieru sebestačnosti obcí při financovaní všetkých potrieb

VLASTNÉ PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV

• príjmy, ktoré obciam plynú z ich vlastných príjmových zdrojov, predtavujú najdôležitejšiu časť príjmov, majú dominujúce postavenie
• 3 hlavné skupiny :
Dane a poplatky
• najdôležitejším zdrojom príjmov obecných rozpočtov, podľa charakteru ich delíme na :
• príjmy z miestnych daní
• príjmy z podielových daní
• príjmy z poplatkov
miestne dane
• zriadené od roku 1991- obce ich mohli vyberať
• do obecných rozpočtov plynuli výnosy z týchto miestnych daní - domová daň, poľnohospodárska daň z pozemkov občanov, daň z príjmov obyvateľstva
• zavedením daňovej reformy a schválením novej daňovej sústavy od roku 1993 všetky 3 dane zanikli
• od roku 1993 miestne dane obsahujú 2 dane - daň z pozemkov, daň zo stavieb

PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI VÝDAVKOV ŠR

2008-09-21T13:02:00.001-07:00

PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI VÝDAVKOV ŠR
• efektívnosť výdavkov ŠR - diskutabilná
• názor ekonómov - vp verejnom sektore možno hovoriť skôr o neefektívnosti, iní, že efektívnosť je politickou otázkou
• efektívnosť - 2 zložky :
• účelnosť - schopnosť splniť cieľ pomocou verejných opatrení
• hospodárnosť - s akými nákladmi možno cieľ dosiahnuť

• príčiny neefektívnosti vo verejnom sektore
• nesprávne zaradenie a financovanie určitého objektu do verejného sektora
• alokačná neefektívnosť - nezvolí sa správny variant
• produkčná neefektívnosť - vrámci verejného sektora existuje efektívnejší spôsob a dosiahnutie cieľa s nižšími nákladmi

PROBLEMATIKA RASTU A VEĽKOSTI VÝDAVKOV ŠR

2008-09-21T13:01:00.004-07:00

PROBLEMATIKA RASTU A VEĽKOSTI VÝDAVKOV ŠR
• všeobecný jav - rast výdavkov ŠR vo všetkých štátoch
• hľadiská posudzovania rastu výdavkov ŠR
• absolútny rast - resp. relatívny, podľa toko, či ich posudzujeme izolovane alebo vo vzťahu k rastu národého dôchodku a celkového ekonomického potenciálu krajiny
• nominálny rast - resp. reálny, podľa toho, či sa berú do úvahy při poronávaní sumy výdavkov ŠR neupravené alebo upravené (napr. podľa koeficientov, z dôvodu zmeny kúpnej sily peňazí)
• závery, ktoré sa týkajú celkovej rendencie rastu výdavkov ŠR
• globálna suma výdavkov ŠR rastie s rastom národného dôchodku
• ekonomicky rozvinuté štáty majú relatívne vyššie výdavky ŠR vo vzťahu k národnému dôchodku
• výdavky ŠR nezávisia len od bohatstva, ktoré je vyjadrené veľkosťou národného dôchodku, alebo HNP, ale aj od súboru rôznych :
• politicko - sociálnych vrátane vojenských faktorov
• mimoekonomických činiteľov - humanitná pomoc vojnou zničeným krajinám
• politické faktory
• strategické faktory

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝŠKU VÝDAVKOV ŠR

2008-09-21T13:01:00.003-07:00

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝŠKU VÝDAVKOV ŠR
• univerzálne výdavky
• zmeny populácie - zmeny v miere rastu obyvateľstva - zmeny vekovej štruktúry - výdavky na školstvo, starostlivosť o starých ľudí, zdravotníctvo
• migrácia obyvateľstva - zmena zamestnania - tlak na výstavbu nových častí miest, infraštruktúru
• medzinárodná situácia - výdavky na zbrojenie, obranu
• stupeň rozvoja ekonomiky - rozvoj štátu - vyššie výdavky
• technologické zmeny - rozvoj automobilizmu - tlak na výstavbu ciest
• ekonomicko - finančné výdavky
• národný dôchodok - rast národného dôchodku na obyvateľa - štát sa snaží o zabezpečenie kvalitnejších podmienok v školstve, zdravotníctve
• koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky - štát chce podporiť rozvoj úkromného sektora, preto zvýšil subvencie súkromným podnikateľom
• vývoj a koncepcia financovania verejnej spotreby - zámer štátu zvyšovať životnú úroveň - rast vvýdavkov na školstvo, kultúru
• zameranie a ciele sociálnej politiky - starostlivosť štátu o sociálne slabších, zdravotne postihnutých

Z hľadiska zamerania

2008-09-21T13:01:00.001-07:00

• z hľadiska zamerania
• výdavky do nevýrobnej sféry - štát nimi podporuje rozvoj oblasti, ktoré by si sami nevedeli zabezpečiť dostatok prostriedkov na rozvoj, ich potreby možno vyčísliť len globálne (školstvo, zdravotníctvo, obrana)
• výdavky do výrobnej sféry - dotácie a subvencie do významných a pespektívnych odvetví, ktoré svojou činnosťou nie sú schopné dostatočne pokrývať náklady (spoje, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo)
• územný princíp
• závisú od usporiadania štátu (unitárny, federatívny)a od vzťahov medzi ŠR a miestnou samosprávou
• klasifikácia MMF
• funkčné členenie - podľa odvetví
• ekonomické členenie - bežné, kapitálové, pôžičky mínus splátky +rôzne súhrnné údaje
• podľa rezortov
• t,j, podľa ministerstiev a ústredných orgánov
• každý orgán má pridelenú kapitolu, vrámci ktorej sa jednotne členia všetky výdavky
• výdavky miestnych rozpočtov
• neinvestičné výdavky - na potreby samosprávnych funkcií obcí, na správnu činnosť, spoločenskú činnosť, technickú činnosť, ochranu životného prostredia
• investičné výdavky - rozvojové programy (verejné vodovody, kanalizácie, čistiarne vody...), MHD, komplexná bytová výstavba

Ekonomické členenie

2008-09-21T13:00:00.002-07:00

Ekonomické členenie
• použitie národného dôchodku na :
• spotrebu - bežné výdavky
• na zabezpečenie verejnej spotreby
• na zabezpečenie verejnej spotreby obyvateľstva (školstvo, zdravotníctvo)
• sociálne podpory
• splácanie štátneho dlhu
• dotácie miestnym samosprávam
• investície - kapitálové výdavky
• investície štátu
• investičné dotácie miestnym samosprávam
• transfery verejného sektora
• transfery z verejného sektora do súkromného sektora
• priame alebo nepriame použitie národného dôchodku
• efektívne výdavky
• fyktická úhrada za dodané tovary a služby
• výplata miezd
• úhrada súkromným podnikom za služby
• transfery
• v prospech domácich subjektov
• v prospech zahraničných subjektov

ČLENENIE VÝDAVKOV ŠR

2008-09-21T13:00:00.001-07:00

ČLENENIE VÝDAVKOV ŠR
• z historického hľadiska
• riadne výdavky
• bežné výdavky panovníkovho dvora
• s rastúcou úlohou štátu sa rozšírili na výdavky na políciu, súdy. Školstvo, ochranu zdravia
• hradili sa z daní, pravidelne
• mimoriadne výdavky
• spočiatku výnimočného charakteru
• súviseli s eliminovaním následkov vojen, neskôr s ich prípravou a vedením
• rozšírili sa o subvencie pre súkromné podnikanieň
• hradili sa z výnosov štátnych pôžičiek
• z hľadiska užitočnosti
• administratívne výdavky - podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, orgánov, funkcií, v jlasickej finančnej vede
• ekonomické výdavky - podľa dopadu na rozvoj národného hospodárstva, v modernej finančnej vede
• kombinácia administratívnych a ekonomických výdavkov - napr. odľa odvetví

CHARAKTERISTIKA VEREJNÝCH VÝDAVKOV, ROZPOČTOVÁ SKLADBA, FAKTORY, KTORÉ POSOBIA NA VEREJNÉ VÝDAVKY

2008-09-21T12:59:00.002-07:00

TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH

7. KONCEPCIA SÚČASNEJ POLITIKY VO VEREJNÝCH
VÝDAVKOCH U NÁS, TENDENCIE VÝVOJA

CHARAKTERISTIKA VEREJNÝCH VÝDAVKOV, ROZPOČTOVÁ SKLADBA, FAKTORY, KTORÉ POSOBIA NA VEREJNÉ VÝDAVKY

• verejné výdavky - výdavky štátneho rozpočtu
• štát si nimi zabezpečuje svoje funkcie, ktoré sa vývojom menili, čo sa odzrkadlilo aj v objeme a štruktúre výdavkov ŠR
• medzi príjmami a výdavkami ŠR je vzájomná väzba
• exisujú 2 prístupy v chápaní vzťahu príjmov a výdavkov ŠR
• klasický prístup
• posudzuje výdavky ŠR z kvantitatívneho hľadiska
• nie je rozhodujúca štruktúra, ale celková výška výdavkov ŠR
• výška výdavkov ŠR je určujúcou pre výšku príjmov ŠR
• moderný prítup
• posudzuje výdavky ŠR z kvalitatívneho hgľadiska
• rizhodujúca je štruktúra výdavkov a ich smerovanie
• prvoradí sú príjmy a od nich s aodvíjajú výdavky ŠR
• výdavky ŠR - predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní národného dôchodku na princípe nenávratnosti, sú jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu na zasahovanie do ekonomiky
• výdavky ŠR = vládne výdavky + transfery VŠR = G + T
• vládne výdavky - výdavky na realizáciu základných funkcií vlády ( nákup tovarov a služieb)
• transfery - súvisia s redistribučnou funkciou ŠR, je to jednostranný pohyb prosptriedkov k jednotlivcom

2 modely fiškálneho federalizmu

2008-09-21T12:59:00.001-07:00

• 2 modely fiškálneho federalizmu :
• vertikálny model FF
• ide o väzbu a finančné vzťahy medzi jednotlivými úrovňami rozpočtovej sústavy, väzba môže byť jednosmerná alebo obojsmerná
• 3 varianty vertikálneho modelu FF :
• plne centralizovaný model - všetky príjmy sa koncentrujú do ústredného rozpočtu a znovurozdeľovaním do nižších úrovní, výhody - miestne rozpočty nemajú starosti sp zabezpečovaním príjmov, jednotná politika v oblasti daní, nevýhody - subjektivizmus s prideľovaním zdrojov, potlačená iniciatíva miestnych rozpočtov
• plne decentralizovaný model - každý miestny rozpočet má svoje vlastné príjmy, ktoré sú limitom financovania ich potrieb, výhody - zodpovednosť jednotlivých úrovní za rozvoj jednotlivých území, priestor pre nezávislú politiku, nevýhody - úroblém bohatých a chudobných obcí, nežiadúca daňová konkurencia
• kombinovaný model - miera centralizácie je taká, aby sa zamedzilo medzioblastným diferenciáciám a istá miera decentralizácie, aby zabezpečila iniciatívu nižších úrovní, nevýhoda - hranica medzi centralizáciou a decentralizáciou
• horizontálny model FF
• väzby medzi rozpočtami :
• vrámci strednej úrovne
• vrámci najnižšej úrovni
• predpokladom je federatívne usporiadanie
• ide o takú deľbu funkcií, keď centrálne rozhodovanie doprevádza sa decentralizovaným výkonom funkcií
• vyžaduje silný konsenzus
• medzi jednotlivými územiami dochádza k vyrovnávaniu potrebných finančných zdrojov - vyrovnávanie zabezpečujú tie republiky, ktoré majp väčšiu daňovú kapapcitu

FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS

2008-09-21T12:58:00.004-07:00

FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS
• při zabezpečovaní verejného sektora a jeho financovaní štát sa delí o verejnú správu s nižšími článkami rozpočtovej sústavy - analýzou a riešením tohoto problému sa zaobírá FF
• 3 úrovne rozpočtovej sústavy :
• ústredná (federálne) úroveň
• stredná (štátt, republika, spolková krajina) úroveň
• miestna (obec, město...) úroveň
• FF sa vzťahuje k verejnému sektoru vo viacúrovňovej rozpočtovej sústave a skúma finančné vzťahy
• rastie úloha stredných a miestnych orgánov v riadení a rozhodovaní vo verejnom sektore - fiškálna decentalizácia - znamená, že nižšie orgány rozhodujú o :
• poskytovaní služieb verejného sektora a ich financovaní (vzhľadom k lokálnym osobitostiam
• rozdelenie právomoci při získavaní príjmov (právomoci při zdaňovaní)
• z hľadiska FF sa využíva :
• hlavne alokačná funkcia rozpočtu - lebo nižšie stupne rozpočtovej sústavy môžu lepšie reagovať na osobitosti v svojeje „lokálnej ekonomike“ - majú lepšie informácie o potrebách vo svojich regiónoch
• redistribučná funkcie nie - lebo rastie redistribúcie medzi bohatšími a chudobnejšími vrstvami - bohatí by sa odsťahovali a prišli chudobní - táto funkcia sa využíva viac na centralizovanej úrovni
• stabilizačná funkcia nie

ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY

2008-09-21T12:58:00.003-07:00

• základné členenie výdavkov štátneho rozpočtu považujeme členenie podľa funkcií štátu :
• výdavky ekonomického charakteru - spojené so zásahmi štátu, súvisia s novou funkciou štátu - na jednej strane musé podporovať a preferovať progresívne odvetvia a na druhej strane zabezpečovať infraštruktúru, ide o investičné a neinvestičné výdavky
• výdavky na sociálne, zdravotné a iné verejnoprospešné akcie - závisí od toho, či v štáte existujú pre niektoré takéto výdavky štátne účelové fondy, alebo sa financujú zo ŠR
• výdavky na štátnu správu, arnádu a bezpečnosť
• výdavky na správu a splácanie štátneho dlhu
• výšku výdavkov ŠR ovplyvňujú - univerzálne faktory (zmeny populácie, migrácia obyvateľstva, medzinártodná situácia, stupeň rozvoja ekonomiky, technologické zmeny) a ekonomicko - finančné faktory (národný dôchodok, koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky, vývoj a koncepcia verejnej spotreby, zameranie a ciele sociálnej politiky)
• pri medzinárodnom porovnávaní údajov - vyžaduje sa zjednodušená metodika klasifikácie výdavkov - je ňou metodika MMF - vychádza sa z dvojakého ponímania výdavkov :
• funkčné členenie výdavkov - základom sú odvetvia, do ktorých smerujú rozp- výdavky
• ekonomické členeie výdavkov - vychádza z transakcií, ktorými vláda napĺňa svoje funkcie

ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY

2008-09-21T12:58:00.001-07:00

• stanovenie optimálnej výšky výdavkov - problematické, vysoké výdavky - znamenajú zbytočné plytvanie prostriedkami, ich nie úplné využitie a vytvárajp sa tak rezervy, ktoré môžu byť zdrojom inflačného rastu, nízke výdavky - môžu mať za následok pkles ekonomického rastu niektorých odvetví, dôležitú úlohu při stanovení výšky výdavkov má štruktúra, ktorá je daná funkciami štátu a je tvorená základnými skupinami : výdavky na štátnu správu, výdavky na obranu a bezpečnosť, výdavky na hospodárstvo, výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo
• členenie výdavkov ŠR - riadne a a mimoriadne - historicky prvé členenie
• kritériom členenia výdavkov štátneho rozpočtu - ich ekonomická účinnosť - má len všeobecný a informatívny charakter, konkrétnejší prístup má k členeniu výdavkov administratívne a ekonomické hľadisko
• administratívne členenie - uskutočňuje sa podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, jeho orgánov a funkcií,
• ekonomické členenie - člení výdavky štátneho rozpočtu podľa ich dopadu na rozvoj nár. hospodárstva a rozlišujeme 2 druhy :
• bežné a kapitálové výdavky - ak dochádza k použitiu nár. dôchodku na spotrebu alebo investície
• efektívne výdavky a transfery - či výdavky znamenajú priame alebo nepriame použitie nár. dôchodku
• členenie výdavkov štátneho rozpočtu podľa ich zamerania - hovoríme o výdavkoch smerujúcich do nevýrobnej sféry do výrobnej sféry
• územný princíp členenia výdavkov - závisí od konkrétnej situácie štátu, či je utilitárny alebo federatívny, jako má daný štát uspporiadané vzťahy medzi ŠR a miestnou samosprávou

ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY

2008-09-21T12:57:00.002-07:00

ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY
• predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe nenávratnosti
• pozornosť sa sústreďuje na ich efektívnosť, ekonomický vzťah
• dôležité je hľadisko rastu rozpočtových výdavkov, ktoré súvisí s deficitom ŠR a rastom štátneho dlhu
• sú jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého vláda určuje proporcie medzi súkromným a verejným sektorom
• na ústrednej úrovni rozpočtové výdavky zahŕňajú vládne výdavky na realizáciu základných funkcií vláda (nákup tovarov a služieb, na ich priamu produkciu v rámci verejného sektora) a trasférové platby, ktoré súvisia s redistribučnou fiškálnou funkciou a predstavujú jednostranný pohyb prostriedkov z rozpočtu k jednotlivcom
• výška rozpočových výdavkov - obmedzená, ekonomický subjekt a j štát majú určené limity a při rozpočtových výdavkoch ide o tzv. vládne rozpočtové obmedzenie, viažúce sa na daňovú únosnosť, ktorú vyjadruje Lafferova krivka
• vývoj rozpočtových výdavkov - vykazuje z dlhodobého hľadiska rastúcu tendenciu vo väčšine krajín - Wagner predpokladal túto slutočnosť a vychádzal z rozvoja verejného sektora, v súvislosti s rozvojom hospodárstva , neskôr sa táto tendencia označila ako Wagnerov zákon
• posudzovanie výdavkov štátneho rozpočtu vzhľadom k príjmom - existujú 2 prístupy v chápaní tohoto vzťahu :
• klasický prístup - posudzuje výdavky ŠR u hľadiska kvantitatívneho, nie je rozhodujúca štruktúra, ale ich celková výška, príjmy majú druhotný význam a ich výška sa stanovuje od veľkosti výdavkov
• moderný prístup - posudzuje výdavky ŠR z hľadiska kvalitatívneho, kladie dôraz na ich obsah a smerovanie a výdavky srácajú svoje prednostné postavenie před príjmami

ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV

2008-09-21T12:57:00.001-07:00

• na základe vývoje daní ako najvýznamnejšieho štátnorozpočtového príjmu sa vykrištalizoval základný model štruktúry rozpočtových príjmov :
• daňové príjmy - rozhodujúce
• priame dane - z hľadiska daňového sa delia na 2 časti :
• hlavné priame dane (dôchodkové) - dôchodkové dane z príjmov jednotlivcov (fyzických osôb), z príjmov spoločnosti (právnockých osôb)
• doplnkové priame dane (majetkové) - majetková daň (z hnuteľného majetku, z nehnuteľného majetku), daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
• nepriame dane - sú to hlavne dane viazané na obrat
• hlavné obratové dane - v súčasnosti je to DPH
• selektívne obratové dane - spotrebné dane, ktorých predmetom zdanenia sú vybrané druhy výrobkov - pivo, víno, alkohol, tabakové výrobky, motorové vozidlá, uhľovodíkové palivá a mazivá, iné výrobky
• vedľajšie nepriame dane - kolky, poplatky členov záujmových verejných zväzkov
• nedaňové príjmy
• príspevky - na sociálne zabezpečenie, ktorí niektorí ekonómovia zahrňajú do priamych daní, ďalší ich uvádzajú mimo daňovej sústavy, sú vždy súčasťou celkového daňového zaťaženia dôchodkov
• poplatky
• clá

ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV

2008-09-21T12:56:00.004-07:00

• hľadisko možnosti plánovania :
• plánované príjmy, ktoré sa predpokladajú při zostavovaní ŠR a slúžia na pokrytie plánovaných a prelimitovaných rozp. výdavkov
• doplnkové príjmy, ktoré sa neplánujú, ale je možnosť ich získať v priebehu plnenia rozpočtu, sú to napr. regresné náhrady, sankčné poplatky, pokuty
• odvetvové hľadisko - delí príjmy podľa odvetví, zachytáva, aký veľký objem daňových príjmov má rozpočet z jednotlivých odvetví
• hľadisko rozpočtovej skladby - význam pre finančné hospodárenie, pre zostavovanie rozpočtov, ich plnenie a kontrolu, rozpočtové príjmy sa záväzne členia tak, jako to stanovuje rozpočtová skladba
• hľadisko objektu, na ktorý sa príjmy viažu, hovorí o :
• príjmoch dôchodkového charakteru - stanovia sa podľa výšky dôchodku alebo zisku
• príjmoch kriteriálneho charajteru - odčerpávanie dôchodku či zisku nie je v bezprostrednom vzťahu k jeho dosiahnutej výške,a le sú určené kritéria, napr. majetok, podľa ktorých sa stanovuje rozpočtový príjem
• obratových príjmoch - viažu sa na obrat, predaj výrobkov alebo služieb - sú to napr. DPH, spotrebné dane
• hľadisko delenia rozpočtových príjmoch pre miestne samosprávne rozpočty podľa zdrojov príjmovej základne :
• vlastné príjmy - daňové príjmy, nedaňové príjmy
• príjmy zo štátneho rozpočtu
• úver a úverové zdroje (pôžičky)