Úr. miera závisí od týchto 2 protichodných faktorov

Úr. miera závisí od týchto 2 protichodných faktorov. R. 1936 – Všeob. t. zmestnanosti úroku a peňazí. Keynes skúma úr. mieru v súvislosti s nezamestnanosťou a efektívnym dopytom. Celkový dopyt spoločnosti podľa Keynesa pozostáva z 2 zložiek: spotrebiteľský dopyt + investičný dopyt. Problém u Keynesa je v tom, že celkový dopyt je nedostatočný. Príčinu nedostatočného spotrebiteľského dopytu vidí v tzv. základnom psychologickom zákone: zvyšuje sa dôchodok, zvyšuje sa aj spotreba, ale v menšej miere ako dôchodok.
Investičný dôchodok – zaostávanie vidí v objektívnych (výška úr. miery) a subjetívnych (očakávania) faktoroch. Preto považuje investície za nestabilný prvok (najlabilnejší) a práve ich kolísanie vyvoláva kolísanie hosp. cyklov.
Keynesov peňaž. mechanizmus
Ak sa zvýši M vyvoláva to pokles úr. mier – to vedie k zvýšeniu investícii – keďže investície sú súčasťou AD, dochádza k rastu AD – a tento rast sa premietne do rastu outputu, zamestnanosti , (cien).

M rú I (AD = C + I + G + X) output, zamest., (ceny)

Ak v ekonomike existujú voľné zdroje – prejaví sa princíp multiplikátora.
Keynes považoval štátne zásahy do ekonomiky za odôvodnené len v prípade existencie voľných zdrojov. Priznával kvan. t. peňazí: zvýšenie peňazí sa premietne do zvýšenia cien, len ak sú voľné zdroje. Keynesovci = fiškálna politika – cieľ zvýšiť AD. MP je chápaná len ako druhoradá u Keynesa.

Po 2. sv. vojne Keynesovi nasledovníci tento princíp zvulgarizovali – úplne vypustili MP a úplne sa presadzovala fiškál. politika – a v 60-tych rokoch sa ujal preto termín fiškalizmus.V ekonomike začiatkom 70-tych rokov začali vznikať negatívne momenty, predovšetkým vysoká inflácia – dochádza k renesancii neoklas. t. a kritike Keynesovskej t. a do popredia sa dostáva Friedmanov monetarizmus.