Miesto a úloha peňazí v ekonomike
Miesto a úloha peňazí v ekonomike
Keynes rozpracoval novú t. úroku. Jeho predchodcovia vychádzali zo Sayovho zákona trhu (klasici, neoklasici) = ponuka si automaticky vytvára dopyt a v ekonomike nie sú možné dáke dlhodobé krízy; pružné ceny a mzdy (všeob. ek. rovnováha – Walras); t. peňazí (kvant. t. peňazí) a myšlienka neutrálnych peňazí – peniaze ako transakčný prostriedok. Odmietol Sayovu teorému a predpoklad, že kapital. systém je harmonický (= reakcia na veľkú hosp. krízu 1929-33), odmietol predpoklad pružných cien a miezd, lebo v podmienkach existencie monopolov, odborov, rastúcej úrovni štátu tento predpoklad bol nereálny. Keynes dokázal, že peniaze nie sú neutrálne, ale aktívne a skúmal peniaze vo fcii uchovávateľa hodnoty. V neoklas. t. bola úr. miera chápaná ako činiteľ, ktorý automaticky vyrovnáva úspory a investície. Úspory boli chápané ako ponuka kapitál. prostriedkov; investície boli chápané ako dopyt po kapitál. prostriedkoch. Zvýšenie úspor automaticky vedie k zníženiu investícii. Ak sa v ekonomike zvýšia úspory, znamená to, že došlo k poklesu spotreby. Ak sa znížila spotreba znamená to, že klesol celkový dopyt.
Ak klesol AD vyvolá to pokles výroby – nastáva fáza recesie –> keďže je ekonomika v recesii menej sa investuje. Úr. mieru Keynes chápal ako veličinu, ktorá je ovplyvňovaná 2 faktormi:
1) preferencia likvidity = subjektívny činiteľ – existuje tu nepriama úmernosť, tzn. že čím je väčšia pref. likvidity, tým musí byť väčšia odmena vo forme úr. miery za to, že sa tohto bohatstva vzdám
2) množstvo peň. v obehu – keď sa zvyšuje množstvo vyvolá to znižovane úr. miery.
