Pracovná sila a produktivita práce, výpočet produktivity práce
Ukazovateľ priemerného evidenčného počtu pracovníkov v najširšom poňatí charakterizuje spotrebu práce v danom období. Vzhľadom k jeho podstate a výpočtu sa však u robotníkov ako u najdôležitejšej kategórie pracovníkov banského podniku používa pre meranie spotreby práce ukazovateľ počtu odpracovaných smien. Odpracované smeny sa delia v súlade so štruktúrou robotníkov.
Medzi odpracovanými smenami a priemerným evidenčným počtom pracovníkov existuje väzba daná nasledujúcim vzťahom:
s = d . a . k
kde:
s – počet smien odpracovaných robotníkmi za obdobie
d – priemerný evidenčný počet robotníkov
a – počet pracovných (tzv. povinných) dňov za obdobie
k – koeficient využitia povinných dňov
Počet povinných dňov za obdobie získame znížením kalendárneho fondu o všetky nepracovné dni, teda soboty, nedele, a štátne sviatky. Ak odpočítame ďalej počet dní absencie a pričítame nadčasy, získame celkový počet odpracovaných dní.
Počet povinných dní možno vypočítať i nasledovne:
Odpracované dni celkom
– odpracované dni v dňoch pracovného pokoja
– neodpracované dni v pracovných dňoch (celková absencia včítane riadnej dovolenky)
= počet povinných dní
Za odpracovaný deň sa pritom považuje odpracovaná smena v trvaní 8 hodín. Pokiaľ sa vyskytujú iné dĺžky pracovných smien, je potrebné ich prepočítať na osemhodinové a to tak, že celkový počet odpracovaných hodín sa delí ôsmimi.
Podiel odpracovaných dní a počtu povinných dní sa nazýva koeficientom využitia povinných dní. Možno ho považovať za súhrnného ukazovateľa stupňa využitia časového fondu robotníkov. Význam tohot koeficientu vyplýva zo skutočnosti, že pri stálom počte povinných dňov potrebujeme pre zaistenie určitého počtu smien väčší priemerný evidenčný počet robotníkov, ak hodnota koeficientu klesá. Ekonomické dôsledky pre podnik plynúce z tejto situácie sú zrejmé, rovnako ako v prípade opačného vývoja.
Využitie pracovného času sa priemeta i do ukazovateľa produktivity práce.
