Hospodárska prax rozlišuje medzi odpismi stanovenými pre daňové účely
Hospodárska prax rozlišuje medzi odpismi stanovenými pre daňové účely (tzv. daňové odpisy) a účtovnými odpismi. Zmyslom daňových odpisov je vytvorenie položky pre zistenie základu dane z príjmov. Účtovné odpisy prevádza podnikateľský subjekt individuálne tak, aby čo najvernejšie odpovedali dobe životnosti konkrétneho majetku, zatiaľčo daňové odpisy sú regulované daňovým zákonom a individuálne rozhodovanie subjektu je obmedzené. Účtovné odpisy neovplyvňujú základ dane, ale účtovný hospodársky výsledok.
Časť investičného majetku sa neodpisuje – pozemky, movité kultúrne pamiatky, ložiská nerastných surovín a ďalší majetok, taxatívne určený zákonom o daniach z príjmov.
Rozloženie odpisov v jednotlivých rokoch životnosti investičného majetku závisí na spôsobe, akým sa odpisovanie prevádza:
Podnik môže použiť:
– lineárny (rovnomerný) spôsob odpisovania, kedy ročné odpisované čistky sú rovnaké
kde Or – ročný odpis investičného majetku (Sk/rok)
Oc – obstarávacia, resp. reprodukčná obstarávacia cena investičného majetku
t – životnosť (doba použiteľnosti) investičného majetku
– degresívny (zrýchlený) spôsob odpisovania, kedy ročné odpisy v prvých rokoch životnosti sú vyššie než u lineárneho spôsobu, pričom odpisy v jednotlivých rokoch odpisovania klesajú. Výhodou pre podnikateľský subjekt je skutočnosť, že za rovnaký časový interval (napr. za prvé tri roky odpisovania) sa vytvorí vyššia kumulovaná čiastka odpisov než pri lineárnom odpisovaní, takže po doplnení tejto čiastky z iných zdrojov (napr. zo zisku, úveru) možno v kratšom intervale zaistiť reprodukciu investičného majetku (napr. nákupom nového stroja). Existujú aj progresívne spôsoby odpisovania, ktoré však zákon o daniach z príjmov neuvádza.
