Alokácia pohotových peňažných prostriedkov, ich riadenie
Alokácia pohotových peňažných prostriedkov, ich riadenie:
Základné myšlienky vychádzajú z likvidity a úrovne výnosnosti krátkodobých cenných papierov. Držba peňazí zabezpečuje lepšiu likviditu ale neprináša úrok, ktorý prináša držba cenných papierov. Finančné rozhodovanie o pohotových peňažných prostriedkoch dáva odpoveď na dve otázky – prvá je, koľko ich vôbec máme mať a v akej forme ich máme udržiavať. Rozhodovanie závisí od: Výnosnosti, Rizika
Času (premenou cenného papiera na peniaze, čomu sa hovorí konverzia cenných papierov), Transformačných nákladov (náklady nákupu a predaja cenných papierov). Praktické riadenie zahŕňa rôzne metódy, dve základné: Operatívne rozpočty, Modely riadenia peňažných prostriedkov. Brumol vychádza z Harrisovho vzorca, na základe ktorého vypracoval model, ktorého cieľom je minimalizovať podnikové náklady spojené z udržiavaním podnikových prostriedkov Miller–Orr – ich model pracuje s peňažnými prostriedkami ako so stochastickou veličinou a je založený na stanovení hornej a dolej hranice peňažných prostriedkov a bod návratu; zmysel je v tom, že dovoľuje peňažným prostriedkom náhodný pohyb, pokým nenarazia na hornú hranicu, potom podnik vracia peniaze na želateľnú úroveň.
