Deficit rozlišujeme aktívny a pasívny

• deficit rozlišujeme aktívny a pasívny :
• pasívny (cyklický) deficit – nespája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká jako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády – spôsobujú ho vonkajšie činitele
• aktívny (štrukturálny) deficit – spája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády, je to fiškálny deficit a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky štátu
• celkový deficit – výsledkom jeho pasívnej a aktívnej zložky
• príčiny pasívneho a aktívneho deficitu – vonkajšie činitele:
• pasívny deficit
• hospodársky pokles – depresia
• zvýšenie cien základných surovín – 70-te roky tzv. ropný šok
• mimoriadne udalosti – vojnové konflikty, prírodné katastrofy
• úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti
• aktívny deficit
• snaha rozložiť daňové bremeno na viac generácií při budovaní nákladných verejných projektov
• expanzívna fiškálna politika – sleduje aktivizačné makroekonomické ciele, spája sa so zvýšením rozpočtových výdavkov, resp znížením daní
• vládny pluralizmus – prejavuje rovnako vo zvyšovaní rozpočtových. Výdavkov, resp. v znižovaní daní
• snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku – jeho dôsledky sa rozlišujú :
• rozp.dôsledky – sú pozitívne v krátkom časovom období, ale negatívne sú v dlhšom období
výhodou – pomáhať při eleminovaní pôsobenia silných exogenných
činiteľov, deficit umožňuje realizovať efektívne verejné výdavkové
programy, ktoré by sa z bežných výdavkov nemohli realizovať, majú
mieru výnosu vyššiu jako je úroková miera zo štátneho dlhu
• fiškálne dôsledky – negatívne v dlhšom období
nevýhodou – potrebné uhradiť deficit nejakým spôsobom a to vedie
k rastúcej úrokovej miere a při peňažnom krytí k inflácií
• makroekonomické dôsledky deficitu – odlišnosti názorov ekonomických škôl
• prisudzujú sa rozpočtovému deficitu, či sú to žiadúce dôsledky alebo nežiadúce
• naďalej ostávajú jednou najrozpornejšou otázkou súčasnej ekonomickej teórie