Emitent predáva dlhopisy najskôr na primárnom trhu

Emitent predáva dlhopisy najskôr na primárnom trhu a to:
1. priamo (priama emisia – súkromné umiestnenie) – emitenti vstupujú do priamych dohovorov s veriteľmi, znižujú sa náklady, hlavnými investormi sú hlavne životné poisťovne a penzijné fondy, je menej likvidná, preto z nej plynie väčší úrokový výnos
2. sprostredkovane (nepriama emisia – verejný predaj) – vyskytuje sa častejšie, hlavnými sprostredkovateľmi sú investiční bankári, ktorí realizujú najmä upisovanie nových emisií akcií a obligácií a poskytujú poradenskú činnosť pre firmy a iné spoločnosti, investičná banka potom preberá túto emisiu sama alebo vytvára syndikát, ich snahou je získať obligácie za čo najnižšiu cenu a predať ich s maximálnym ziskom
– ako ochranný prostriedok slúži hlavne systém zverejňovania prospektov a hodnotenie bonity emitenta špecializovanými spoločnosťami, ktoré realizujú tzv. rating – ratingové hodnotenie emitenta:
– prvýkrát sa tento pojem objavil v roku 1929 v USA – John Moody – Moodys Investors Servis
– rating môže byť pridelený jednotlivým dlhopisom alebo môžeme hovoriť o ratingu emitenta tohto dlhopisu
– rating dlhopisu – miera dôveryhodnosti emitenta dlhopisu, teda mieru schopnosti emitenta plniť záväzky vyplývajúce z emisných podmienok dlhopisu
– základným ratingovým hodnotením je ratingové hodnotenie štátu ako emitenta
– od tohto hodnotenia sa potom odvíja aj hodnotenie ostatných emitentov v príslušnom štáte, predstavuje tzv. ratingový strop
– ratingové hodnotenie má význam pre emitenta aj pre investora
– emitent môže pri vyššom hodnotení ľahšie umiestňovať CP na kapitálovom trhu a tiež môže znížiť náklady na dlhovú službu
– investor zasa nemusí strácať čas potrebnou analýzou CP
– ratingové hodnotenie sa robí krátkodobé aj dlhodobé, dlhodobé je spoľahlivejšie
– hodnotenie bonity – úverový rating – ohodnotenie rizika, že emitent alebo dlžník nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenom objeme – toto riziko sa volá úverové riziko
– Hodnotenie sa skladá z hodnotenia:
a) politického rizika – ochota danej krajiny načas splácať svoje záväzky, posudzuje sa: stabilita politického systému, stabilita sociálneho prostredia (nezamestnanosť, životná úroveň, vzdelanosť), medzinárodné vzťahy
b) ekonomického rizika – schopnosť krajiny (emitenta) splácať zadĺženie, posudzuje sa:
• vonkajšia finančná pozícia (skúma sa devízová bilancia štátu a s ňou súvisiace finančné toky)
• flexibilita platobnej bilancie (skúma sa závislosť ekonomiky od vonkajšieho prostredia)
• ekonomická štruktúra a ekonomický rast (úroveň ekonomického rozvoja, dostupnosť prírodných zdrojov, …)
• riadenie ekonomiky (pozornosť sa sústredí na opatrenie fiškálnej, menovej a štrukturálnej politiky)
• perspektívy ďalšieho ekonomického rozvoja (najmä schopnosť štátu exportovať)

– rating realizujú hlavne renomované súkromné nezávislé agentúry podľa určitého štandardizovaného modelu, najznámejšími sú Moody´s Investors Service, Standard and Poor´s, JBIR a IBCA Group
– pozitívne zmeny vedú k tzv. upgrading (vyššie hodnotenie) alebo opačne negatívne zmeny k tzv. downgrading (nižšie hodnotenie)