Fisher – známy ako prvý ekonóm

Fisher – známy ako prvý ekonóm, ktorý matematizoval kvant. t. peňazí. Je autorom vzorca rovnice výmeny = kvantitat. rovnice (r. 1907):

M * V = P * Y

kde M = množstvo peňazí v obehu
V = rýchlosť obehu peň. jednotky
P = úroveň cien
Y = reálny produkt
M * V = AD
P * Y = AS

– doplnil túto rovnicu o určité predpoklady:
M – exogénne daná (CB)
V – daná (konštantná) veličina
– závisí od platobných zvyklostí obyvateľstva, ktoré môžeme v krátkom období považovať za stále a ktoré sú determinované bankovými inštitúciami; V = konštantná v krátkom čase, Y – konštantná veličina; Fisher predpokladal, že ekonomika funguje tým spôsobom, že sa využívajú všetky zdroje; P – jediná závislá veličina v rovnici; keď zvýšime M vyvolá to rast cien- z tejto rovnice môžeme vyjadriť nominálny dopyt po peniazoch

MD = 1/V * P * Y

– dopyt po peniazoch závisí od celkového objemu na trhu, od rýchlosti, ale nie od úr. miery

Druhý smer začiatkom 20. stor. – Cambridgská verzia = t. peňažných hotovostí, alebo t. peň. zostatkov. Zamerala sa na skúmanie motívov držby peňazí – je orientovaná prevažne mikroekonomicky. Cambridgský ekonómovia dospeli k záveru, že dopyt po peniazoch je priamo úmerný veľkosti dôchodku. Dopyt peňazí ovplyvňuje výnos peňazí a alternatívnych A (úr. miera). T. cambridg. školy tvorí „mostík“ medzi kvant. t. peňazí a Keynesovskou t.