INTERNÉ RIZIKÁ

INTERNÉ RIZIKÁ
• sú tie, ktoré je banka schopná ovplyvniť svojou činnosťou. Tieto riziká majú vzťah hlavne k aktívnym operáciám banky. Podstatnú časť aktívnych bankových operácií tvoria úvery.
• pri ich poskytovaní banka podstupuje ÚVEROVÉ (VERITEĽSKÉ) RIZIKO.
• úverové riziko závisí od bonity klienta, ktorému sa úver poskytuje, v odbornej literatúre sa preto často označuje toto riziko ako riziko bonity. Posúdenie klienta je náročný proces, ktorého zmyslom je získať podklady na rozhodnutie o tom,
 či poskytne alebo neposkytne klientovi úver
 za akých podmienok úver poskytne – výška úveru, úrok, doba splatnosti, splátky, zabezpečenie úveru atď.
 cieľom hodnotenia klienta je teda získanie informácií, ktoré umožnia posúdiť stupeň rizika, ktoré banka podstupuje a na základe týchto poznatkov prijať opatrenia, ktoré budú minimalizovať dopady na banku, ak riziko nastane. Analýza klienta sa preto zameriava na:
 posúdenie schopnosti a pohotovosti žiadateľa úver splatiť a jeho právnu spôsobilosť čerpať úver
 zistenie reputácie klienta s dôrazom na jeho vzťah k plneniu záväzkov v minulosti
 schopnosť klienta získať dôchodky
 ohodnotenie majetku, najmä kapitálovej pozície, štruktúry aktív a ich likvidnosti
 zhodnotenie budúceho vývoja ekonomických aktivít žiadateľa úveru
 podstatná časť hodnotenia klienta sa robí na základe analýzy finančných výkazov, na ňu nadväzuje analýza dôchodkovosti.
 proti úverovým rizikám sa banky často bránia obmedzovaním poskytovania úverov, získané zdroje používajú radšej na kúpu štátnych CP.