Kalkulačné triedenie nákladov
B/ Z hľadiska pričítania nákladov k predmetu kalkulácie sa používajú dve skupiny nákladov a to:
– náklady jednotkové (priame), ktoré súvisia s kalkulačnou jednotkou a jej výšku je možné priamo zistiť (napr. spotreba materiálu na výrobok podľa konštrukčných výkresov, spotreba miezd na kalkulačnú jednotku podľa noriem spotreby práce)
– náklady režijné (nepriame), ktoré sú určené na zabezpečenie chodu vnútropodnikových útvarov a podniku ako celku a ktoré sa nedajú jednoznačne priradiť jednotlivým kalkulačným jednotkám, takže sa stanovujú podľa určitého kľúča. Ide napr. o náklady správy podnikateľského subjektu rozvrhované na kalkulačnú jednotku podľa výšky priamych miezd alebo náklady odbytového útvaru podnikateľského subjektu rozvrhované podľa množstva predaného uhlia rôzneho sortimentu.
Vzťah priamych nákladov k určitému druhu prevádzaných výkonov je bezprostredný. Tieto náklady je možné zistiť alebo stanoviť na kalkulačnú jednotku pomerne presne pomocou delenia (u výslednej kalkulácie) alebo na základe technicko-hospodárskych noriem (u predbežnej kalkulácie).
Nepriame náklady zaisťujú produkciu väčšieho sortimentu výkonov alebo konkrétneho vnútropodnikového útvaru, ktorý sa určitým spôsobom podieľa na produkcii. S konkrétnym druhom výkonov súvisia teda iba sprostredkovane. Pokiaľ niektoré rozhodovacie úlohy (napr. návrh ceny individuálne prevádzaného výkonu) vyžadujú vyjadriť výšku nepriamych nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku, potom sa k ich rozvrhnutiu používajú spravidla zložitejšie a menej presné metódy.
