Komerčná banka môže rozkladať riziko tak, že obchoduje s viacerými klientmi

Komerčná banka môže rozkladať riziko tak, že obchoduje s viacerými klientmi, resp.
uzatvára viacero druhov rôznych obchodov z rôznymi rizikami. Rozkladanie rizika je
východiskom teórií portfólia. Snahou je zostaviť portfólio (vytvoriť štruktúru aktív) tak,
aby bola optimalizovaná návratnosť vynaložených prostriedkov. Ide o minimalizáciu
rizika pri určitej úrovni návratnosti. Štruktúra aktív sa nevytvára náhodne, ale dochádza
k závislosti medzi jednotlivými skupinami aktív – korelácia portfólia.
• pri pozitívnej korelácii ide o rozklad rizika medzi dve skupina aktív, pričom návratnosť sa v oboch skupinách vyvíja súhlasne. Nedochádza ku kompenzácií strát v jednej skupine aktív ziskami druhej skupiny. Efekt diverzifikácie spočíva v pravdepodobnosti, že riziko nenastane v oboch skupinách súčasne. Tento postup sa využíva v prípade menej riskantných skupín aktív. Pri negatívnej korelácii dochádza ku kompenzácii strát jednej skupiny výnosmi druhej skupiny.
• negatívna korelácia sa odporúča používať pri veľmi rizikových skupinách aktív.
• efekt maximálneho rizika – súčasne nastanú všetky riziká a portfólio je absolútne negatívne korelované.
• riziko nemá vplyv na zmenu návratnosti, graf dokazuje odôvodnenosť pozitívnych korelácií portfólia v nízkorizikovom prostredí. Pozitívna korelácia pri vysokých rizikách by však zvyšovala pravdepodobnosť kumulácie strát v prípade, že riziká nastanú – graf d) krivka p.
Centrálna banka – prijíma opatrenia, ktoré určujú hranice nevyhnutnej diverzifikácie portfólia komerčnej banky. Ide hlavne o určenie maximálnej úverovej angažovanosti, ktoré majú osobitný vzťah k banke a pod.
• centrálne banky posudzujú tiež rizikovosť celkových bankových aktív. Obyčajne sa používa 4 – stupňová škála. NBS ju tiež prebrala.
1. stupeň – aktíva s rizikovou váhou 0%
2. stupeň – aktíva s rizikovou váhou 20%
3. stupeň – aktíva s rizikovou váhou 50%
4. stupeň – aktíva s rizikovou váhou 100%