MARGINÁLNE VÝNOSY A MARGINÁLNE NÁKLADY
MARGINÁLNE VÝNOSY A MARGINÁLNE NÁKLADY
V národohospodárskej teórii sa marginálne výnosy a marginálne náklady posudzujú zväčša ako reciproké veličiny. Marginálny (hraničný) výnos sa vzťahuje na poslednú jednotku pri vklade, vyjadrenú zväčša v peniazoch, zatiaľ čo marginálne (hradičné) náklady sa vzťahujú na poslednú výnosovú jednotku, vyjadrenú tiež v peniazoch. Na proti tomu v náuke o poľnohospodárskom podniku je zvykom dávať obidve spomínané hodnoty do vzťahu s tou jednotkou vkladu alebo s tou jednotkou produkcie, ktorá sa ako základná veličina používa pri výpočte výnosov a nákladov.
Pre odvetvia rastlinnej výroby je to väčšinou plocha, ktorá je k dispozícii. Za určitých okolností sa výnos a náklady môžu vzťahovať aj na pracovnú silu alebo na pracovný čas. Pritom však treba mať na zreteli, že disponibilné pracovné sily nemožno považovať – vzhľadom na sezónnosť poľnohospodárskej výroby – za homogénne výrobné faktory podľa všeobecnej teórie výroby. Hodiny práce, požadované rozličnými odvetviami podniku, sa môžu navzájom vymieňať iba vtedy, keď potreba práce vzniká v tom istom časovom obdibí. Zvolenie hodiny práce za základný faktor pre výpočet výnosu a nákladov je preto účelné iba vtedy, keď sa optimálny pomer odvetví podniku skúma pri rovnakom rozdelení potreby práce podľa ročných období.
V živočíšnej výrobe ako základné faktory slúžia: množstvo krmiva (škrobová jednotka), veľká dobytčia jedotka, hospodárske zviera, hodina práce a zriedkavejšie aj t mäsa alebo l mlieka.
Výška marginálneho výnosu a výška i štruktúra marginálnych nákladov sa menia v závislosti od voľby základného faktora a od toho, ako sa rozširuje výroba.
Marginálny výnos sa vždy skladá z hlavných výkonov a z vedľajších výkonov. Jeho výška sa však pri rozširovaní výroby obyčajne mení, najmä prevádzková hodnota vedľajších výkonov sa po prekročení určitej hranice spravidla znižuje, pretože na zhodnotenie vedľajších výkonov sú pri rozširovaní výroby horšie možnosti.
Výška a štruktúra marginálnych nákladov závisí od voľby základného faktora a od toho, či sa výroba plánuje zväčšovať zvýšením špeciálnej intenzity alebo zmenou výrobného zamerania.
