Peňažná rovnováha a inflácia

4.kapitola
Peňažná rovnováha a inflácia
– podmienky zachovania peňažnej rovnováhy, príčiny a dôsledky inflácie, alternatívne teórie inflácie

4.1.Analýza inflácie v súvislostiach vývoja peňažnej zásoby

Inflácia sa charakterizuje ako jav peňažný. Preto v menovej analýze a prognóze sa zameriava pozornosť na tie súvislosti, ktoré sa dotýkajú aj vývoja peňažnej zásoba a ponuky peňazí ako aj syntetických dôsledkov vývoja kúpnej sily meny a menovej stability.
Ak vychádzame z definície inflácie, ktorá nazýva infláciu ako taký stav, pri ktorom rastie celková cenová hladina, je potrebné sa zaujímať pri analýze inflácie nielen o dopad inflácie, ten agregát peňažnej zásoby, ktorý funguje ako prostriedok výmeny, ale je potrebné analyzovať vplyv inflácie aj na vývoj celkovej funkčnosti peňazí.
Pri analýze inflácie je najdôležitejší ten agregát, ktorý umožňuje posúdiť vplyv pohybu cenovej hladiny na funkčnosť peňazí.

Podľa kritéria likvidity sa rozlišuje viac agregátov peňažnej zásoby:
M1 – hotovosť, vklady na šekových účtoch a cestovné šeky, môžu byť požité ako prostriedok výmeny
M2 – M1, termínové vklady, úsporné depozitá, dohody o krátkodobom a spätnom odkúpení aktív, sú veľmi likvidné, lebo môžu byť rýchlo a s malými nákladmi prevedené do hotovosti
M3 – M2, menej likvidné aktíva, veľké termínové vklady, podiely na vzájomných fondoch na peňažnom trhu.

Účelné prevedenie analýz vo vzťahu ku zmene peňažnej zásoby je :
– vývoj inflácie porovnávať so skutočným, a nie predpokladaným agregátom peňazí
– údaje o vývoji určitých peňažných agregátov nemusia byť spoľahlivými ukazovateľmi toho, čo sa deje s tzv. krátkodobými a dlhodobými pohybmi peňažnej zásoby vzhľadom na vývoj inflácie.
Analýzu vplyvu inflácie na vývoj peňažnej zásoby by bolo vhodnejšie uplatňovať pri analýze dlhodobejšej.