Pramene a druhy právnych noriem

1.1 pramene a druhy právnych noriem
Pramene komunitárneho práva možno rozdeliť do troch základných skupín:
– primárne právo,
– sekundárne právo,
– judikatúra Európskeho súdneho dvoru (ESD)

a) primárne právo – v prvom rade tvoria zakladajúce zmluvy
– zmluvy meniace zakladajúce zmluvy /Jednotný európsky akt, Zmluva o európskej únii nazývaná Maastrichtská zmluva atď./
– zmluvy o pristúpení členských štátov a protokoly a deklarácie pripojené k textom zmlúv
– všeobecné právne zásady (ide o nepísané zásady tvorby a aplikácie písaného komunitárneho práva, ktoré používa vo svojej judikatúre ESD, napr.: zásada: právnej istoty a ochrany dôvery, proporcionality, ochrany základných ľudských práv, atď.)

b) sekundárne právo – tvoria právne akty, ktoré prijímajú inštitúcie ES na základe kompetencií, ktoré im prislúchajú podľa primárneho práva. Existuje niekoľko základných druhov sekundárnych právnych noriem:
– nariadenia, (všeobecná platnosť, záväzné vo všetkých jeho častiach, platné priamov každom členskom štáte /ďalej: čl.št./
– smernice, (záväzná pre každý čl.št, kt. je určená, a to vzhľadom na výsledok, kt. sa ma dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva národným orgánom)
– rozhodnutia, (záväzné ako celok vo všetkých častiach pre toho, komu je určené)
– stanoviská, (nie je záväzné)
– odporúčania. (nieje záväzné)

c) judikatúra ESD je významným, aj keď neformálnym, prameňom práva ES vzhľadom na to, že ESD smie ako jediný interpretovať komunitárne práva. Rozhodnutia ESD hoci nepredstavujú záväzné precedensy, ESD vychádza so svojich predchádzajúcich rozhodnutí.

Primárne právo a rozhodnutia ESD majú najvyšší stupeň právnej sily. Sekundárne právo musí byť v súlade s primárnym právom. Sekundárne právo slúži na podrobnejšiu úpravu vzťahov upravených právnymi normami v primárnom práve.