SEKUNDÁRNY PREDAJ

SEKUNDÁRNY PREDAJ
– obchody na sekundárnom trhu uzatvárajú predávajúci a kupujúci (agenti) v dobe stanovenej pre obchodovanie
– po dohodnutí obchodu sú povinní zaslať registračnému centru správu o dohodnutom obchode
– obchodovať tu môžu len účastníci trhu na základe zmluvy o podmienkach ich účasti na trhu krátkodobých CP
–
Spätný nákup splatných CP
– v deň splatnosti emisie sú tieto CP z tejto emisie prevedené späť do vlastníctva emitenta a sú umorené
– poslednému majiteľovi CP zašle registračné centrum v deň splatnosti doklad o spätnom nákupe splatných CP
– zároveň je emitent povinný uskutočniť platby na účty posledných majiteľov
– nakoniec registračné centrum vykoná ešte vyradenie a archiváciu emisie po stanovenú dobu

Na sekundárnom trhu ŠPP možno vykonávať nasledovné operácie:
a) nákup a predaj do doby splatnosti
b) predaj CP so spätným odkúpením (REPO obchod – v malých objemoch)
c) predaj CP so spätným odkúpením aukčnou formou (REPO tender – vo veľkých objemoch)

REPO obchod – dohoda o spätnom odkúpení – predaj CP a jeho spätné odkúpenie za dohodnutú cenu s vopred určeným budúcim termínom, pričom predajňa a kúpna cena sa určujú automaticky pri uzatvorení zmluvy. Takýto obchod je operáciou zloženou z dvoch transakcií: 1. pohotovej (promptnej)
2. termínovej
– v deň uzatvorenia obchodu sa CP presúvajú z vlastníctva predávajúceho do vlastníctva kupujúceho a v deň splatnosti sa vrátia opäť predávajúcemu
– REPO sadzba – je rozdiel medzi predajnou cenou a cenou pri spätnom odkúpení, je to cena krátkodobého úveru
– REPO obchod môže mať tieto podoby:
1. O/N REPO – jednodňové REPO – spätné odkúpenie na jeden deň, teda v čase medzi zatvorením a otvorením peňažného trhu
2. termínované REPO – poskytnutie úveru na dobu dlhšiu ako 30 dní (u nás aj ako bežné REPO a nie je dlhšie ako 7 dní)
3. reverzné REPO – opak REPO dohody, čiže subjektom, ktorý kupuje ŠPP od investora a súhlasí s ich spätným odkúpením odpredajom za vyššiu cenu je banka
4. maloobchodné REPO – úverovanie banky prostredníctvom REPO dohody s možnosťou predčasných výberov bez penalizácie (u nás sa nepoužíva)

– ŠPP držia hlavne komerčné banky, firmy mietnej správy, centrálne banky a niekde aj fyzické osoby (u nás nie)
– sú atraktívne vzhľadom na svoju likviditu a relatívne stabilné ceny
– vysoký stupeň likvidity pre nich zaručuje ich veľký objem a neustále obchodovanie s nimi
– sú to aj CP s nulovým rizikom – myslí sa tým bezpečnosť a ochrana zo strany štátu, pretože štát je vždy dlžníkom, ktorý si svoje záväzky musí splniť

Otázky a problémy:
1. Charakterizujte peňažný trh a jeho členenie.
2. Čo sú ŠPP a z akých dôvodov ich emituje štát?
3. Akí sú účastníci na primárnom trhu v našich podmienkach a kto môže obchodovať na sekundárnom trhu?
4. Prečo považujeme tieto ŠPP za vysoko likvidné a bezririkové?