Stabilizačná funkcia verejných financií

stabilizačná funkcia verejných financií
• vyplýva z ich pôsobenia jako nástroja makroekonomickej politiky
• zabezpečuje – vysokú zamestnanosť, primeraný stupeň úrovne cenovej stability, rovnovážna platobná bilancia
• plná zamestnanosť a cenová stabilita nevyplýva z trhovej ekonomiky, preto sú potrebné zásahy štátu, bez týchto zásahou ekonomika trpí infláciou a nezamestnanosťou
• celková úroveň zamestnanosti a cien závisí od vzťahu medzi súhrnným dopytom a možným alebo maximálnym objemom produkcie tovarov vyjadrenom v bežných cenách
• národné hospodárstvo každého štátu obsahuje v sebe trvale určité prvky nestability, čo si vyýaduje od vlád prijímať v oblasti verejných financií príslušné stabilizačné opatrenia – musia brať do úvahy vnútornú peňažnú rovnováhu, ale aj vzťah k zahraničiu
• zvýšené dane, ktoré slúžia na zvýšené financovanie nákupov verejného sektora, znižujú súhrnný dopyt, lebo znižujú nákupy súkromného sektora, aj napriek tomu súhrnný dopyt nerastie, lebo při nižších daniach súkromný sektor by celý rozdiel nepoužil na nákupy, ale časť z neho by usporil
• tzn. že súhrnný dopyt by bol menší, než je při zvýšených daniach, t.j. expanzný efekt
• transferové platby financované z daní, t.j. mzdy a platy pracovníkom verejného sektora nemenia súhrnný dopyt okrem situácie, keď vplyv na súhrnný dopyt vyvolaný rozpočtom je tým väčší, čím je väčší rozpočtová schodok alebo menší rozpočtový prebytok a čím je väčší rozsah nákupov verejného sektora
• finančná veda kladie menší dôraz na absolútnu výšku rozpočtových príjmov než na daňové sadzby, je to spôsobené faktorom, že mzdy, platy, zisky, ktorých sa týkajú daňové sadzby sa menia so zmenou národného dôchodku
• v dôsledku toho verejné financie a predovšetkým rozpočtový systém sa stávajú automatickým stabilizátorom rozvoja ekonomiky