T. ek. nerovnováhy
III. T. ek. nerovnováhy
– pomerne nová teória
– po 2. sv. vojne v makroekonómii panovala neoklasicko-keynesovská syntéza založená na modeli IS/LM. Panovanie tejto syntézy bolo spochybnené v polovici 70-tych rokov, čo vyvolalo do života 2 prúdy (=základné prúdy MAK t.):
1) na jednej strane vzniká t. ek. nerovnováhy, ktorá háji Keynesa = t. newalrasovskej rovnováhy
2) a na druhej strane je to nový prúd = nová klasická ekonómia (jej zástancovia sú radikálnejší než monetaristi)
– v čom sa rieto 2 prúdy líšia:
1) vychádza z fixných cien (nie sú absolútne rigidné), zameriava sa na analýzu nezamestnanosti ako jednu z hlavných foriem nerovnováh
2) nová klas. ek. vychádza z dokonale flexibilných cien, zameriava sa na analýzu inflácie
