TEÓRIA LIKVIDITY

• koncom 30 – tych rokov nášho storočia táto teória neumožnila využiť efekt stability vývoja vkladov, ktorá dovoľuje pouižiť vklady aj na financovanie dlhodobých potrieb bez ohrozenia likvidity
• preferovanie krátkodobých úverov při alokácií zdrojov môže vyplývať aj z nerovnovážneho trhu peňazí, o čom svedčí vzrast podielu krátkodobých aktív v bankách reformovaných ekonomík
• deficit zdrojov na jednej strane a nefungovanie finančných trhov na druhej strane spôsobujú rovnaký efekt jako uplatňovanie tejto teórie v praxi
• Teória premeny
• podstatou je tvrdenie, že likvidita banky je zabezpečená vtedy, keď je banka schopná premeniť aktíva na hotovosť.
• predpokladí držbu časti aktív v rýchlo predajnej forme, taktiež zabezpečenie úverov by malo vytvárať predpoklady na rýchlym predaj záruk v prípade, že sa úver nesplatí v termíne
• pri zabezpečení likvidity celej bankovej sústavy sa počíta aj s aktívnou politikou CB při refinancovaní KB
• podmienkou tohoto spôsobu zabezpečovania likvidity je fungujúci peňažný trh so širokou škálou ponuky nerizikových CP s krátkymi lehotami splatnosti
• túto funkciu plnia hlavne štátne CP a bankové akcepty
• Teória očakávaného dôchodku
• predpokladom je, že likviditu možno plánovať – likvidita je zabezpečovaná plánovanými splátkami úverov, pričom očakávané dôchodky dlžníka sa používajú prednostne na úhradu plánovaných splátok
• tento prístup je citlivý na zmenu štruktúry a termínov splácania úverpv, preto sa kladie dôraz na zabezpečenie úverového vzťahu
• banky používajú túto teóriu v kombinácií s tzv. efektom stupňovitosti
• nové úvery a nákupy CP sú viazané na splatnosť predchádzajúcich a realizujú sa z ich výnosov