Štruktúra obchodných bánk NSR
• verejnoprávne úverové inštitúcie
• sporiteľne – pôvodne sa orientovali na prijímanie úspor a na reálne úverovanie, kde sú silnými univerzálnymi bankami, so svojimi žírocentrálami utvárajú sporiteľne v bezhotovostnom platobnom styku obrovský žírový platobný systém, ich ručiteľmi sú v prvom rade obce, mestá a okresy a sporiteľnesú činné na území svojho ručiteľa
• žírocentrály – v nich uchovávajú sporiteľne likvidné prostiedky a používajú služby platobného styku poskytované žírocentrálami
• družstevné peňažné ústavy
• úverové družstvá – činné v mestách jako Volksbanken a na vidieku jako Raiffeisenbanken
– členmi družstiev – stredná vrstva a služby sa sústreďujú najmä na preberanie
vkladov a poskytovanie strednodobých a dlhodobých úverov
• družstevné centrálne banky – uskutočňujú styk medzi úverovými družstvami, ktoré majú podobné
úlohy jako žírocentrály
• špeciálne banky
• súkromné hypotečné banky – špeciálne banky pozemkového as komunálneho úverovania, poskytujú dlhodobé úvery na financovanie bytovej výstavby a jej modernizáciu, jako aj na živnostenské a poľnohospodárske investície, poskytujú aj komunálne úvery a prostriedky získavajú vydávaním záložných listov akomunálnych obligácií
• stavebné sporiteľne – súkromné alebo verejnoprávne sporiteľne, ktoré financujú výstavbu bytov na základe kolektívneho sporenia
• poštové žírové a poštové sporiteľničné úrady – právne nesamostatnými podnikmi Nemeckej spolkovej pošty