Vývoj daní
Vývoj daní: dane sa začali rozvíjať so vznikom štátu. vývoj daní bol v týchto etapách: otrokárska spol. 4000r.pnl., dane mali druhoradý význam, ako príjmy pre pokladnicu, boli nepravidelné, naturálna podoba, dobrovolnosť platenia, vyberanie daní robili štátne org., V období staroveku dominujúcim zdrojom príjmov štátnej pokladnice boli domény = výnos z panovníkovho majetku a regály = poplatky za prepožičané práva patriace výhradne panovníkovi (právo ťažby). feudálna spol,5-18stor, 3obdobia – ranný – zákl. črty sa nemenia, vyberajú sa vojnové dane, rozvinutý – vela zmien v daniach, D nadobúdjú peň.formu, štátne D, D feudálnych miest, preniká mocenský dualizmus do správy daní.
Nepriame D, majetkové, výnosové. Mestám sa ukladajú dane tvz. repartičnou metódou (vopred sa určí daňový výnos a potom sa stanoví výška dane pre jednotlivých danovníkov. Akvinský – „Panovník má vyberať dane tak, aby boli medzi členmi spoločnosti spoločnosti spravodlivo rozdelené.“ Klock – „újma z vyberania dane by mala byť menšia ako strata, ku ktorej došlo, keby sa nevyberala.“ neskorý – dovršuje sa absolutizmus, koniec 30ročnej vojny, dane sa stávajú pravidelným príjmom štátnej pokladnice, ostáva len daň majetková, z hlavy, obratová a výnosová. Hobbs formuloval podstatu teórie výmeny. Vychádza z ponímania štátu ako dobrovoľnej organizácie ľudí, keď existuje zmluvný vzťah občana k štátu. Quesnay – spája sa s ním prvý systematický výskum presunu a dopadu daní a následné účinky na chod ekonomiky, navrhuje daňový monizmus. A Smith – autor prvej ucelenej sústavy daňových princípov. základné daňové princípy: všeobecnosť zdanenia, daňová schopnosť, určitosť, vhodnosť výberu, minimálne náklady spojené s vyberaním dane.
