Využitie menového kritéria v analýze
6.10.Využitie menového kritéria v analýze
Menové kritérium sa spája s tým, či sa má menová politika orientovať na to, aby sa použitím svojich nástrojov triafala do kritéria peňažnej zásoby, alebo aby sa triafala do úrokovej sadzby. Pri tomto je nutné rozlišovať 2 prípady:
a) ak je krivka IS nestabilná a neistá, ale krivka LM je stabilná
– v tomto prípade použité menové kritérium peňažnej zásoby spôsobuje menšie kolísanie výstupu ako menové kritérium úrokovej sadzby. Ak je krivka IS menej stabilná ako LM uprednostňuje sa kritérium peňažnej zásoby, ale tým aj vhodnosti menovej politiky pred fiškálnou politikou. Toto kritérium spôsobuje menšie kolísanie výstupu – z Y´M na Y´´M .
– preferujú ho monetaristi
b) ak je krivka LM nestabilná a neistá a krivka IS je stabilná
– v tomto prípade kritérium peňažnej zásoby spôsobuje väčšie výkyvy výstupu ako kritérium úrokovej sadzby. Uprednostňuje sa kritérium úrokovej sadzby a tým aj fiškálna politika. Toto kritérium udržiava agregátny výstup na požadovanej úrovni a to bez kolísania.
– preferujú ho keynesiánci
Doposiaľ sme vychádzali pri analýze z predpokladu, že sa udržiava fixná cenová hladina. Realite zodpovedá, že sa cenová hladina mení, takže existuje neistota týkajúca sa očakávanej inflácie, a tak sa stáva monetárné kritérium úrokovej sadzby pomerne „krehkým“ kritériom. Je známe, že úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje na investičné rozhodnutia, je reálna úroková sadzba, a nie nominálna úroková sadzba. Ak sa teda mení očakávaná inflácia, krivka IS sa posúva, lebo pri danej nominálnej úrokovej sadzbe sa mení reálna úroková sadzba, čo spôsobuje zmenu investícií.