VZŤAH INFLÁCIE, NEZAMESTNANOSTI A RAST MIEZD – PHILLIPSOVA KRIVKA

VZŤAH INFLÁCIE, NEZAMESTNANOSTI A RAST MIEZD – PHILLIPSOVA KRIVKA.
Medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti existuje tesná závislosť nepriameho charakteru, ktorá vošla do dejín ekonómie ako tzv. Phillipsova krivka. Svoj názov dostala podľa novozélandského ekonóma A.W. Phillipsa, ktorý sa pokúsil kvantifikovať čo určuje mzdovú infláciu. Po preštudovaní údajov za vyše 100 rokov v USA o nezamestnanosti a mzdách zistil závislosť medzi týmito javmi. Teoreticky sa dá očakávať, že čím nižšia je miera nezamestnanosti, tým viac budú rásť peňažné mzdy.

Zobrazuje sa tu vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou. Stupnica, ktorá vyjadruje mzdy, má posunutý začiatok oproti osi, ktorá vyjadruje infláciu. Je tu vyjadrený 2% rast priemernej produktivity práce. Záver grafu ukazuje na inverzný vzťah inflácie a nezamestnanosti. Demonštruje, že na udržanie nízkej miery inflácie je potrebná vyššia nezamestnanosť. Phillips však nedoviedol závislosť medzi nezamestnanosťou, mzdami a cenami do polohy, ako ju ovplyvňujú štrukturálne zmeny. Zostal len pri skúmaní vzťahu dynamiky miezd a nezamestnanosti.
Početné diskusie k tejto otázke nakoniec vyústili do tvrdenia, že Phillipsova krivka platí len pri potláčanej inflácii a nezamestnanosti a nedá sa aplikovať pri chronickej inflácii. Aj z týchto dôvodov sa dnes ojedinele stretávame s pôvodným tvarom a výkladom Phillipsovej krivky. Jej pôvodný tvar obhajujú prakticky len keynesovci.
Iný pohľad majú monetaristi, ktorí vychádzajú z prirodzenej miery nezamestnanosti (mobilitou pracovných síl, informáciami o voľných miestach, populačnými trendami atď.) Tvrdia, že štátne výdavky znížia nezamestnanosť len vtedy, ak sú financované pomocou dodatočnej emisie peňazí a za podmienky, že sa nová miera inflácie nepremietne do nominálnych miezd. Zníženie nezamestnanosti pod prirodzenú mieru môže byť len dočasné a len za cenu rastúcej inflácie. Z ich teórie vyplýva, že prirodzená miera nezamestnanosti sa vyvíja nezávisle od inflácie a Phillipsova krivka nadobúda vertikálny priebeh. Vzájomný vzťah vysvetľujú monetaristi opačne, t.j. ako vzťah od inflácie k nezamestnanosti.