Zo vzťahu pre výpočet normatívu vyplýva

Zo vzťahu pre výpočet normatívu vyplýva, že znižovanie potrebnej výšky výrobných zásob (tj. ich viazanosti vo výrobnom procese) je možné pomocou znižovania časovej normy a znižovania jej dennej spotreby. Ide teda o skracovanie dodávkového cyklu (pri dodržaní zásad hospodárnosti predovšetkým v doprave materiálu) a jeho pravidelnosť (čo umožní znížiť výšku poistnej zásoby) a ďalej o znižovanie priemernej dennej spotreby jednotlivých druhov výrobných zásob prejavujúcich sa v znižovaní materiálových nákladov výroby.
Zníženie časovej normy spolu so skrátením doby priebehu jednotlivých fáz kolobehu obežného majetku vedie k tomu, že daný objem obežného majetku sa za dané obdobie viackrát “obráti” a teda v podnikateľskej organizácií bude v priemere viazané menej peňazí vo forme obežného majektu.
Na tomto základe možno hodnotiť úroveň využitia obežného majetku pomocou doby obratu obežného majetku.
Dobou obratu obežného majetku rozumieme čas, za ktorý obežný majetok po vložení do výroby prejde jednotlivými fázami svojho kolobehu až do opätovného návratu do výroby (alebo dôjde k jeho uvoľneniu). Celková doba obratu obežného majetku je teda podmienená dobou obratu jednotlivých skupín obežného majetku, tj. dobou, po ktorú obežný majetok zotrváva v priemere v jednotlivých fázach kolobehu.
Napr. dobu obratu výrobných zásob určíme podľa vzťahu:

tVZ = VZ / SVZ v dňoch

tVZ – doba obratu výrobných zásob v dňoch
VZ – priemerný stav výrobných zásob v korunách
SVZ – priemerná denná spotreba výrobných zásob v korunách