DAŇOVÁ NEUTRALITA
• klasická finančná veda chápala nedodržanie kritéria neutrality, ktoré sa prejavovalo zmenami vo sfére reálnych dôchodkov ako nadmerné daňové bremeno
• klasická finančná veda vychádzala z toho, že že súkromný sektor funguje optimálne a v dôsledku toho aj rozdelenie dôchodkov z neho vyplývajúce, je optimálne
• klasická finančná veda vychádzajúc z daňovej neutrality zdôrazňovala alokačnú funkciu verejných funkcií – zabezpečenie príslušného kvanta materiálnych statkov pre jednotlivé fyzické alebo právnické osoby
• moderná finančná veda dospela k názoru, že kritérium neutrality nezodpovedá racionálnej daňovej sústave, vychádzala zo skutočností :
• nepravdepodobné, že čistá trhová ekonomika by mohla fungovať optimálne
• reálny ekonomický život ukázal, že porušenie, nedodržanie kritéria daňovej neutrality za situácie, keď nejestvuje ekonomická rovnováha, môže byť takisto prospešné ako škodlivé v závislosti na spôsobe a intenzite tohoto porušenia
• rozhodnutia vlády v oblasti ŠR môže pôsobiť antineutrálne vo všetkých sférach funkčnej aktivity verejných financií – alokácie, distribúcie, stabilizácie
• moderná finančná veda za podstatné kritérium racionálnej daňovej sústavy považuje opak toho, čo preferovala klasická finančná veda – antineutrálne zdaňovanie
