Požiadavky na štátny dlh v konvergencii

• požiadavky na štátny dlh v konvergencii
• rozpočtový deficit a štátny dlh sú :
• nie je problémom jednotlivých štátov ale všeobecne rozšíreným problémom bez ohľadu na veľkosť štátu
• je problémom dlhodobým, nie krátkodobým, mimoriadnym
• problémom značne dynamickým
• medzi konvergentné kritéria pre vstup do európskej únie v Maastrichte boli zaradené 2 fiškálne požiadavky :
• rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% HDP
• štátny dlh má byť nižší ako 60% HDP
• vzťah štátneho dlhu k ekonomike
• deficitné financovanie má za následok rast objemu štátneho dlhu
• proti týmto názorom vystúpil americký ekonóm E. D. Domar – téza :
• dáva do vzťahu štátny dlh a dane s inými ekonomickými veličinami, hlavne s národným dôchodkom – iba tak je možné stanoviť tzv. bremeno štátneho dlhu = jako zaťaží národný dôchodok
• dokázať – trvalý rast štátneho dlhu při raste národného dôchodku neznamená pre nár. hospodárstvo nebezpečenstvo, jeho názor, že štátny dlh nie je škodlivý za predpokladu rastu národného dôchodku, sa stal prevládajúcim vo finančnej vede
• financovanie štátneho dlhu
• dlhové financovanie rozpočtového deficitu – jednotlivci, firmy, komerčné banky nakupujú štátne CP, takto získané prostriedky ako aj daňové príjmy používajú na financovanie štátnorozpočtových výdavkov
• krytie rozpočtového deficitu úverom – obmedzená schopnosťou domácej úverovej politiky, daná rozdielom medzi úsporami a investíciami súkromného sektora a deficitom obchodnej bilancie, prejavuje sa nárastom domáceho štátneho dlhu
• krytie rozpočtového deficitu zahraničným úverom – ide o možnosť, ktorá sa využíva, keď sú domáce úspory obmedzené, prejaví sa vznikom, resp. zvýšením zahraničného štátneho dlhu a odrazí sa to v náraste úasívneho salda bežného účtu platobnej bilancie
• emisné financovanie rozpočtového deficitu – je v podobe úveru od emisnej banky, ktorá môže poskytnúť úver priamo alebo môže nakúpiť štátne dlhopisy od štátu, dochádza ku krytiu deficitu úverovou emisiou