Teórie peňazí

3) Teórie peňazí

V súčasnosti poznáme širokú paletu teórií peňazí, ktoré môžeme agregovať do 2 základných skupín:
1) kvantitatívne t. peňazí – v súčasnosti vystupuje v podobe Friedmanovského monetarizmu
2) teórie, ktoré vychádzajú z Keynesovskej t. preferencie likvidity
Jadrom každej peňažnej t. je t. dopytu po peniazoch (vplyv úr. miery na dopyt po peniazoch…) –> odporúčania pre oblasť HP.

Kvantitatívna t. peňazí, ktorá tvorí základ, z ktorého vychádzajú všetky ďalšie peňažné t. Tzv. stará (pôvodná) kvant. t. peňazí vznikla už v 16. stor. Jej predstaviteľ: Joan Bodin (Fr.) – 16. stor. = obdobie merkantilizmu, ktorí presadzovali HP na podporu exportu, obmedzovanie importu, prílev drahých kovov do krajiny. Zvyšovalo sa množstvo peňazí v obehu a súčasne dochádzalo k rastu cien – a práve spojením týchto javov boli položené základy kvantit. t. peňazí, ktorá hovorí, že existuje kauzálna závislosť medzi množstvom peňazí v obehu a úrovňou cien; ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, vyvolá to rast cien. Teória sa opierala o 2 postuláty:
a) postulát príčinnosti – hovoril, že existuje vzťah medzi množstvom peňazí a cenami
b) postulát proporcionality – striktnejšie vymedzenie – väzba priamo úmerná.

Ďalší predstavitelia: Montesque (Fr.), John Lock, David Hume, David Ricarco (Angl.)

Hume považoval peniaze za exogénnu veličinu (vonkajšiu) – behom noci dochádza k zdvojnásobeniu peňazí a pozoroval, čo to robí s ľuďmi.

Friedmann – hypotetický príklad: „peniaze sú zavádzané do ekonomiky takým spôsobom, ako keby sa sypali z helikoptéry.“ –> babka s banánmi.

Kvantitatívna t. peňazí – je to t., ktorá svoju platnosť zachovala a hlásia sa k nej aj dnešní ekonómovia. Začiatkom 20. stor. sa v Chicagskej škole dostáva do popredia I. Fisher – transakčná verzia.
Druhý smer – Cambridgská škola v Anglicku – predstaviteľ Alfred Marschall, Pigou, Robertson, Keynes vo svojich ranných prácach.