Ak sa banka rozhodne nakúpiť CP
Ad. b)
Ak sa banka rozhodne nakúpiť CP za 90, vypíše šek vo výške 90 v prospech predávajúceho. Tento šek deponuje (dá do úschovy) u nejakej banky, u banky B, ktorej vzrastú potom šekovateľné vklady vo výške 90, a tak prírastok depozít pokračuje ako v ad. a).
Použitie prebytočných rezerv tak na poskytnutie úverov ako aj na nákup CP má rovnaký vplyv na multiplikatívny rast vkladov.
Rozdiely v mechanizme tvorby depozít u jednej banky oproti ich tvorbe v celej bankovej sústave. Kým jedna banka môže tvoriť vklady len do výšky rovnajúcej sa jej prebytku rezerv, celý bankový systém môže vyvolávať multiplikáciu depozít.
Tento rozdiel v mechanizme tvorby depozít u jednej banky a v celom bankovom systéme je pochopiteľný aj tým, že kým jedna banka ani nemôže rozpožičať viacej, ako činí jej prebytok rezerv a bude vlastne “strácať” svoje depozitá poskytnutím pôžičiek, z celého bankového systému sa tieto depozitá “nestrácajú”. Práve pôžičkou jednej banky sa len “presúvajú” do iných bánk a “tvoria” tak v nich depozitá v bankovom systéme ako celku. Ak “stráca” jedna banka svoj prebytok rezerv, tieto rezervy naopúšťajú celý bankový systém.
Pri menovej analýze ide o to, aby sme vedeli vyrátať a posúdiť multiplikatívne zvýšenie vkladov vyvolené zvýšením rezerv v celom bankovom systéme. Tento problém sa riešiť dá jednoduchým multiplikátorom depozít.
Jednoduchý multiplikátor depozít umožňuje vyčísliť koľkokrát sa zvýšia depozitá pri určitej zmene a miere povinnej rezervy v celom bankovom systéme. Tieto veličiny môže EB regulovať svojou emisno-menovou politikou, vrátane politiky povinných rezerv.
