Analýza dostatočnosti povinných rezerv

2.2.3. analýza dostatočnosti povinných rezerv

Táto analýza vychádza z toho, že banka nedrží žiaden prebytok rezerv. To znamená, že povinné rezervy bankového systému sa musia rovnať rezervám CB:

RR = R
RR -povinné rezervy bankového systému
R – rezervy CB

Celkový objem povinných rezerv možno vyrátať:

RR = rD.D
rD – percentuálna miera povinných rezerv
D- celkový objem povinných rezerv

Potom: R = rD.D

Analýza dostatočnosti povinných rezerv umožní tak EB posúdiť aj stupeň rovnováhy celej bankovej sústavy resp. celej úverovej sústavy. Môže sa povedať, že v úverovej sústave dochádza k rovnovážnemu stavu vtedy, keď celkové množstvo povinných rezerv bankovej sústavy sa rovná celkovému množstvu rezerv emisnej sústavy.
Analýzu dostatočnosti rezerv možno využiť aj pri prognózovaní úrovne šekovateľných vkladov.
V prognóze vývoja šekovateľných vkladov možno pomerne presne vyčísliť, ako by tieto mali narásť, resp. koľko pôžičiek treba v bankovom systéme poskytnúť, aby bola dosiahnutá rovnováha celého úverového systému.
Skutočná prax tvorby vkladov je však oveľa zložitejšia vo vzťahu k rezervám, pretože účastníkom peňažnej zásoby nie je len emisná banka. Okrem emisnej banky sú aj banky obchodné a pod.
Nie je treba osobitne dokazovať, že pôžička poskytnutá jednou bankou, nemusí byť uložená ako vklad v inej banke.
Niektoré pôžičky sa premenia na držbu v hotovosti, nezvýšia sa šekovateľné vklady a toľko, koľko sa prepočíta podľa zjednodušeného modelu multiplikatívnej tvorby vkladov.
Pri analýze multiplikácie vkladov sa neberú na zreteľ podmienky, za ktorých je vypovedacia schopnosť o dostatočnosti rezerv postačujúca. Ide o prípady, keď sa:
a) bankové pôžičky neuložia ako vklad, ale sa premenia na hotovosť
b) banky podržia svoje prebytočné rezervy a neposkytnú z nich ani pôžičky, ani nekúpia cenné papiere.