Difúzna teória – extrémny pohľad na daňový presun
Difúzna teória – extrémny pohľad na daňový presun. Zhrunutie: dane sú povinné, pravidelné a hlavný zdroj príjmov verejných rozpočtov, vznikajú prvé ucelené daňové systémy priamych a nepr. daní, princíp všeobecnosti zdanenia, vzniká sústava priamych daní. Monopolizmus – koniec 19stor. – 1914.Je to obdobie začiatku moderného daňovníctva, zavádzajú sa osobné D, dôchod-kové, progresivita zdanenia u osobných D. Zákl. otázkou sa stáva daňové bremeno a jeho rozdelenie na jednotlivé triedy spoločnosti. Rastie odpor proti širokému uplatňovaniu nepriamych daní. Vyslovuje sa tiež požiadavka na ústup od daňovej neutrality. Formuluje sa nová úloha daní, a to prerozdelovať dôchodky ekonomických subjektov. Seligman rozpracoval teóriu daňového presunu a dopadu. Proti progresivite sa stavia tzv. reformistické daňové učenie Obdobie medzi dvoma svet. vojnami – bolo potrebné získať prostriedky na obnovu vojnou zničeného hospodárstva a na splácanie vojnových dlhov, postihnúť osoby, kt. sa vojnou obohatili. Dochádza k zvyšovaniu D, zavádzajú sa jednorázové dávky z majetku a zo zisku. Obnovujú sa nepriame dane. Znižuje sa nezdaniteľné minimum. Učením J M Keynesa dochádza k odklonu od neutrality daní, od vyrovnanosti ŠR. Hlavné vývojové trendy daní: naturálne D sa transformovali na peňažné, dobrovolné na povinné, nepravidlené vyberanie na pravidelné, od účelového určenia sa prešlo k neúčelovemu, D sa stali rozhodujúcim zdrojom rozpočtových príjmov, priame dane sa zmenili na osobné, nepriame prechádzajú na DPH, ktorú dopĺňajú spot. D.
