Medzi hodnotami, ktoré nám vyjadrujú produkčnú funkciu medzi TPP a MPP a APP existujú určité závislosti

Medzi hodnotami, ktoré nám vyjadrujú produkčnú funkciu medzi TPP a MPP a APP existujú určité závislosti, ktoré môžeme charakterizovať nasledovne:
1) závislosti medzi TPP a MPP
Sklon krivky TPP je závilsý od vývoja MPP. Keď krivka MPP rastie, tak krivka TPP narastá v stúpajúcom pomere. Žiadny racion. výrobca by však nemal používať input za bodom, v ktorom sa MPP stáva záporným, pretože by sa pri jeho ďalšom použití x1 celková hodnota y-lonu stala klesajúcou. Čiže bod, v ktorom sa marg. fyz. produkt = 0 považujeme za maximum celkového fyz. produktu.

V súvislosti so vzťahmi medzi x a y (TPP, APP a MPP) pôsobí v poľn. zákon klesajúcej výnosnosti produkcie – je to ekon. zákon, ktorého pôsobenie sa prejavuje v situácii, keď sa objem výroby zvyšuje prostredníctvom rozsiahlejšieho využívania len jedného z používaných výr. faktorov  pôsobí len vo vzťahu y = f (x). Ak ostatné faktory x2…xn ostávajú nemenné pri raste množstva len jedného faktora celkový produkt (TPP) rastie čoraz pomalšie, t.z., že dodatočná jednotka variabilného vstupu má za následok menšie zvýšenie outputu v porovnaní s predchádzajúcou jednotkou.
Pri sledovaní závislosti v rámci produkčnej funkcie medzi vstupom a výstupom môžeme pozorovať existenciu dvoch variant:

variant A:  ak rast výrobného faktora x spôsobuje vyššie tempo rastu výnosov, hovoríme o oblasti rastúcich výnosov
variant B:  ak výnos z výrobného faktora rastie proporcionálne s rastom rozsahu jeho vkladu o oblasti konštatntných výnosov
variant C:  ak je rast výnosov z výrobného faktora menší ako rast tohto faktora hovoríme o oblasti klesajúcich výnosov
Proti zákonu oblasti klesajúcej výnosnosti v praxi, v podnikoch pôsobíme novými technológiami výroby, kt. svojim zavedením do výroby menia celkovú štruktúru faktorov a ich kombinácie.