Monetarizmus zahŕňa niekoľko škôl, medzi ktorými sú rozlišnosti

Monetarizmus zahŕňa niekoľko škôl, medzi ktorými sú rozlišnosti. Odmietajú Keynesove štát. zásahy do ekonomiky a zdôrazňujú mimoriadnú úlohu peňazí v ekonomike.

Friedmanov peň. mechanizmus:
P
M – Y
Y

(Y = P * y)

kde M = množstvo peňazí v obehu
Y = nominálny dôchodok (= suma cien a reálneho dôchodku)
– existuje tu väzba MaP a May –> Keynesovský prístup – preberá ho Friedmann

Friedmanova t. = nová kvantit. t. peňazí = hlási sa k myšlienke – pripúšťa, že peniaze v krátkom období sú aktívne a v dlhom sú neutrálne (len rast cien).

Závery pre HP:
1) monetaristi odmietajú štát. zásady do ekonomiky – dôvodia pritom najmä časovými oneskoreniami. Ak v ekonomike vznikne dáka porucha, potrebujeme určitý čas, kým na ňu prídeme, určitý čas kým to príde do parlamentu, do praxe, kým to začne dávať plody – a medzitým uplynie taký dlhý čas, že toto opatrenie môže spôsobiť negatívne dôsledky.
2) Keynes zdôrazňuje fiškál. politiku, monetaristi ju považujú za neúčinnú. Argumentujú tým, že rast vládnych výdavkov vytískajú súkromné invetície –> fiškálna politika je neúčinná.
3) Keynesovci sa zameriavajú na stranu dopytu (zabezpečenie nízkej úr. miery), monetaristi sa zameriavajú na stranu ponuky (regulácia množstva peňazí v ekonomike).
4) Keynesovci boli zástancami jemného dolaďovania (politika stop & go), monetaristi sú zástancami stálych pravidiel (tzv. Friedmanovo peňaž. pravidlo, ktoré hovorí, že množstvo peňazí v ekonomike by sa malo zvyšovať takým tempom, ako rastie produkt 3-5% => aby sa do ekonomiky dostávalo toľko peňazí, koľko sa tam dostáva z novej produkcie, aby teda nedochádzalo k inflácii).