Triedenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie
Triedenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie.
Triedenie nákladov podľa ich chovania vo vzťahu k objemu produkcie má značný význam pre objasnenie väzby medzi výškou vynaložených nákladov v danom období a objemom produkcie resp. výnosov v tomto časovom intervale. Náklady sa týmto spôsobom rozdeľujú na:
– náklady fixné (nepružné, stále)
– náklady variabilné (pružné, premenné)
– náklady zmiešané, zložené z fixných aj variabilných nákladov.
Náklady fixné sú také náklady, ktoré sa nemenia v určitom rozsahu produkcie podniku, sú na zmenách objemu výroby nezávislé. Ich nemennosť je však relatívna – k zmenám fixných nákladov dochádza napr. pri zvýšení výrobnej kapacity alebo pri rozsiahlej zmene výrobného programu. Nemenia sa však plynule, ale naraz, skokom.
Fixné náklady sú spravidla určené k zaisteniu výrobného programu a ich časť sa vynakladá často ešte pred zahájením výroby, kedy je potrebné zaobstarať investičný majetok, prijať určitý počet pracovníkov apod. Podstatnú charakteristiku, dôležitú pri ich riadení predstavuje skutočnosť, že celkovú výšku týchto nákladov v priebehu výrobného procesu obvykle už nemožno ovplyvniť. Z toho vyplýva požiadavka maximálneho využitia kapacity, ktorú fixné náklady zaisťujú. Čím bude väčší objem produkcie alebo výnosov, tým rýchlejšie bude klesať podiel fixných nákladov na jednotku. Naopak, nevyužívanie kapacít pri veľkom podiely fixných nákladov znamená značné ekonomické straty. Celkové fixné náklady v závislosti na objeme produkcie možno znázorniť priamkou, rovnobežnou s osou nezávislej premennej, priebeh jednotkových fixných nákladov v závislosti na objeme produkcie možno modelovať hyperbolou. Príkladom fixných nákladov sú odpisy, nájomné, mzdy správneho aparátu apod.
