Výdavkové nástroje rozpočtovej politiky

c/ výdavkové nástroje rozpočtovej politiky – nástroje v rôznych formách
výdavkov – dotácie, subvencie, prídely, splácanie štátneho dlhu
dane – hlavným nástrojom redistribúcie, pomocou nich štát získava
rozpočtové príjmy a zároveň zabezpečuje rast národného bohatstva, ekonoickú
rovnováhu a stabilitu ekonomiky – zmysel nachádzajú v spojení
s rozpočtovými výdavkami – s tým, na aký účel sa získavajú daňové príjmy
– miera využívania daní – dôležitá otázka, neexistuje norma na to, aký má
byť rozsah, miera či podiel daní na rozdeľovaní dôchodku
– redistribučné účinky daní – veľmi zložité, zložitosť zapríčiňujú zložité
daňové vzťahy pri znovurozdeľovaní dôchodkov medzi štátnym rozpočtom a
podnikmi, štátnym rozpočtom a obyvateľstvom, medzi jednotlivými
podnikmi a odvetviami národného hospodárstva, zložitosť spočíva aj v tom,
že daňami sa na jednej strane odčerpávajú dôchodky od podnikov aj
obyvateľstva, ale na druhej strane sa im vracajú vo väčšej miere cez rôzne
prídely, dotácie, subvencie zo ŠR
– daňová sústava by mala byť usporiadaná tak, aby podporovala logiku
ekonomických vzťahov
2 základné princípy :
1. globálny prístup – všetky rozpočtové prájmy sú spoločným
rozpočtovým zdrojom na úhradu všetkých rozpočtových výdavkov
2. ekvivalentný prístup – vytvára spojitosť medzi niektorými
rozpočtovými príjmami a výdavkami, určité príjmy slúžia na úhradu
určitých výdavkov
subvencie a dotácie – významné nástroje v rukách štátu
– nástrojom výdavkovej rozpočtovej politiky
– podpora štátu hospodáracim subjektom
– druhy : a/ investičné dotácie a subvencie – či má štát
záujem podporovať investičnú činnosť
b/ iné – na udržanie nízkej ceny alebo udržaní
vysokej ceny