Z hľadiska výrobnej činnosti podnik rieši 3 druhy vzťahov
Z hľadiska výrobnej činnosti podnik rieši 3 druhy vzťahov:
1) vzťah f a k t o r – p r o d u k t
2) f a k t o r – f a k t o r
3) p r o d u k t – p r o d u k t
1. K vyjadreniu prvej vzťahovej závislosti medzi faktorom a produktom nám slúži tzv. „produkčná funkcia“ , ktorá vyjadruje technický vzťah medzi inputom a outputom, pri ktorom sa transformujú vstupy na výstupy. Stanovuje maximálny objem produkcie, ktorý môže podnik vyprodukovať z daného množstva výrobných faktorov. Predpokladá, že P pracuje efektívne pokiaľ zefektívni výrobu, čo vyjadrí novou produkčnou funkciou. Produkčná funkcia tak vyjadruje maximálne technické možnosti, ktoré P má a maximálny objem produkcie, ktorý sa vyprodukuje, v podniku označujeme pojmom výrobná kapacita podniku:
Matematicky vyjadrujeme produkčnú funkciu:
y = f (x) kde: y – množstvo produkcie x – vo všeobecnosti input, ktorý do výrobného procesu vstupuje
vzhľadom na to, že do výr. procesu nevstupuje len jeden výrobný faktor, tak výr. funkciu môžeme vyjadriť množstvom produkcie y = f (x1,x2…xn) kde x1, …xn sú identifikovateľné vstupy, z ktorých jeden (x1) vstup je považovaný za vstup variabilný (premenlivý) a ostatné faktory, z hľadiska tvorby produkcie považuje za faktory nemenné (konštantné).
Kvantifikácia vzťahu „f a k t o r – p r o d u k t“ v produkčènej funkcii umožňuje určiť tzv. technické optimum vkladu faktora, pri ktorom sa maximalizuje veľkosť produktu. Technické optimum je určené prvou deriváciou nelineárnej produkčnej funkcie rovnej nule.
Ekonomické optimum sa nachádza v bode, kde sa hodnota prírastku produkcie rovná hodnote vkladu variabilného faktora.
Pre vyjadrenie závislosti „f a k t o r – p r o d u k t“ používame:
a) priemerný fyzický produkt APP = y/x
b) marginálny fyzický produkt MPP = y/x = y/x
